Ako som vyclievala.

Dva dni očakávate krabicu z Japonska a keď poštárka ráno o deviatej zazvoní, dostanete len list. Z vyclievacieho oddelenia (najdivnejšie slovo), že sa máte dostaviť na colné pojednávanie a zaplatiť clo. "Ta OK", poviete si správne po Košicky. Medzitým vygooglite všetky možné dôvody a predvolanie si prečítate aspoň osem krát cez vyučovanie. Keď po škole sa konečne vyberiete na dané oddelenie a náhodou tam aj trafíte, zaklopete na správne dvere a to, že si vás ešte štyrikrát poprehadzujú medzi rôznymi dverami, to by bolo ešte okej. Ale keď tete vyclievačke vysvetľujete, že za to oblečenie ste fakt neplatili a nemáte doklad o zaplatení a nepašujete do krajiny adidas fejky - no čo je veľa to je veľa.
Všetko nakoniec dobre dopadlo, nič som neplatila a krabicu som úspešne dopravila domov. Nebola práve najmenšia a tak niet divu že sa tety vyclievačky isto zaradostili keď ju uvideli.
Doma som z nej začala vyťahovať šaty (miniVianoce), no popravde začal ich vyťahovať Jakub, no zastavila som ho,lebo to nebolo ono. Keď som z nej vytiahla tento sveter, Jakub skoro pukol smiechom a ja som mala vcelku zmiešané pocity. Na fotkách to vôbec tak nevyzerá,ale keď ho rozprestriem, je to jeden obdĺžnik do ktorého by som sa za normálnych okolností vošla asi tak dva a pol krát. No ale viete ako sa hovorí s tým darovaným koňom...

Hej ten jazyk som si mohla napraviť, snáď mi to raz odpustíte..

A viete čo? Hej bola mi zima a celý čas som nadávala, že som sa na toto dala..
Ingrediencie:Košeľa-vintidžČIvintáž?.svetrík-nowistyle.jp.nohavice-odkiaľsiZnemecka.boty-Humanic