Free Lines Arrow 2013 | ♥ D.

Summa-Summarum 2013 [ ∑-∑rum 2013]

Možno sú tieto koncoročné zhrnutia tak trochu oberklišé a aj som si myslela, že tento rok ma to minie, no nakoniec som sa rozhodla podstúpiť to zas. Ako takú očistu i sebareflexiu. Zrekapitulovať, zhodnotiť, zosumarizovať, pripomenúť si pekné chvíle, lebo práve to je to, čo najviac človek, minimálne ja potrebuje/m v tomto pochmúrnom ročnom období a v tejto fáze života, keď síce máte 20, no nieste ani dieťa ani dospelý, ani nič. Papiere na dospelosť síce už dávno mám, môžem legálne piť alkohol, jesť rumbu, šoférovať a voliť, no príbalový leták ako žiť k dospelosti veru nebol a tak pomaly objavujem, učím sa, preháňam a zaznamenávam.


Bad ofina day.

Budapeštianske články mám síce predpripravené, no aby ste sa jej neobjedli, dnes takto so srdiečkami na lakťoch a čipkami na ponožkách sa vám ukážem. O pár dní presúvam svoje pôsobisko do Českej republiky a kedže tam presúvam celý svoj život [nie navždy ale akože si tam beriem pol izby], určite o tom všetkom budete ešte čítať! Naschledanou!


BUDAPEST I. - Cudzinci v noci.

Síce sme do Pešti dorazili už doobedu, k preskúmavaniu mesta sme sa dostali až po zotmení, no mestu to na kráse veru neubralo. Čo vám poviem. Architektonické orgazmy na každom kroku, dobre vyzerajúci maďari, afektované maďarky (ja to v maďarčine nerozpoznám, ale bolo mi povedané), tisíc a jedna vôňa z tisíc a jedného vianočného stánku. Vypili sme dokopy asi milión kávy a jedli v samých rýchlychjedlách. Hanba nám, no keď času málo a Budapešť obrovská. Jedno vám však poviem, Burger King nikdy v živote už! Raz si na moje slová možno spomeniete...

All I Want For Christmas is Girl with One Eye.

Sama seba by som klamala, keby som tu išla teraz písať o svetielkach, voňavých jedličkách a rozprávkach, keď to takto nepociťujem. Ani žiadne špeci vianočné fotoedišn. Verím, že to bude osviežením v tomto mori červeno-zelených vysvietených článkov a snáď mi to vy, milovníci Vianoc, raz odpustíte.
Napriek tomu, poprajem vám, však patrí sa. Šťastné i Veselé! A poriadne si ich užite. Teda... každý podľa svojho gusta!
A keď má byť jeden dôvod, prečo dnes postnem tento nevysvietený, nevyvoňaný, neperníkový a nevienaký článok, tak už len kvôli tej pesničke!
No a od zajtra vás zabombardujem príspevkami z vianočnej i nevianočnej Budapešti, kebystechcelivedieť.

Florence and the Machine - All I Want For Christmas Is A Girl With One Eye

Viac je niekedy najviac.

Dnes bude veľa slov a veľa fotiek. Som vás tu zanedbala, no z čisto logických príčin.
K zanedbaniu: 
To, že život mimo virtuálnej blogovej reality je omnoho dôležitejší, to vám asi nemusím hovoriť, no i tak si rada nájdem kus času aby som sem čoto prispela. Tentokrát sa však našlo niečo, čo celkom zamestnalo všetky moje zmysly,závity, víkendy a voľné chvíľky. Jednak fakt, že veľa zadaní, zápočtov [ktoré bájdvéj dopadli bravúrne alebo aspoň obstojne], veď to možno poznáte. No a okrem toho, že ma nudil život popri tých všetkých fyzikách a 166 slajdových prezentáciách na testy z elektrotechniky, do toho nejaké orchestrálne skúšky atď., zapísala som si predtermín z matematiky. Vlastne ani som nemala na výber, lebo keď som si pozrela termín hromadnej skúšky [8.1.] a dátum Agnešky v Prahe [9.1.]...
K predtermínu:
Integrovala, L'Hospitalovala a priebehovala som síce ako drak, no strach je silný súper a ja som prežívala stresy roka 2013. Noc pred skúškou, reku, idem spať skôr [o 11tej] nech ráno o siedmej som freš, no pocity horšie ako pred prvým rande, termínom u zubára a maturitou dokopy. A tak po štyroch hodinách pseudospánku, ráno v štýle Stressed, depressed, but well dressed... Nie.. V štýle Dressed, but well stressed, i odobrala som sa na moju prvú skúšku a viete čo? Som zintegrovala! A prešla! A celkom obstojne, čo obstojne, dosť FAJNE!  Takže v januári mi stačí odžiť si už iba tri stresy a ak všetko pôjde naprvýkrát, od 20teho januára by som mala mať už oficiálne povolené ničnerobenie! Držte palce.
Ku Vianociam:
Ako iste viete, blížia sa Vianoce. Oh, aká som ja inovatívna, všakže. Počas mojej nerdy dvojtýždňovky, keď som moje vychádzky obmädzila na rabovacie zájazdy do kuchyne a čisto praktické výjazdy na toaletu, som ani nemala možnosť pocítiť bársaké marketingové ťahy na city a aj som sa cítila taká dezinšpirovaná, no stačilo raz prejsť Hlavnou po dlhšej dobe a bola som full of dojmy a pojmy. A to dokonca ani nie len tak z pasie, ale som šla na orchester..
No a teda, mala som možnosť zhliadnuť tú paseku, čo tam tie Vianoce naše milované narobili. To, že každých 20 metrov hrala iná kind of americká vianočná koleda, to by som ešte prežila. Možno aj to, že hrali Jingle Bell Rock, čo vo mne evokuje Lindsay Lohan vo vianočnom sexistickom kostýmčeku a Grečen čo rozkopala rádio, no po oných ďalších 20tich metroch sa táto ľubezná Jingle Bell Rock zmenila na Jingle Bell Dubstep a to už bola i na mňa trochu silná káva. Našťastie som musela vojsť do budovy a ušetrila som sa ďalej sebatrýznenia a nadávania na ľudí, ktorí sa v tomto vianočnom čase pohybujú snáď chaotickejšie ako elektróny v atóme ospravedlňte túto školskú deformáciu. No proste Vianoce mi nerobia dobre nejako...
K budúcnosti:
Cez víkend plánujeme útok na Budapešť, celkom sa teším, nečakaná pastva pre moju cestovateľskú dušu..
No a po Vianociach zas budem okupovať Českú republiku, konkrétne asi Brno, na silvester sa už veľmi preveľmi teším, lebo čo môže byť lepšie ako spojenie Silvestra a Swingu? No nič!!! A teda keď sa naskytne udalosť ako Electro Swing Silvester, no nechoď tam! V Brne by som sa mala zdržať celkom dlho, ak ma teda znesie osadenstvo Vrabcovho bytu, no a potom 9.1. skvelá Agnes Obel v Prahe a hor sa domov na skúšky.
K fotkám:
Fotené dávno pradávno, no nič to nemení na fakte, že bola zima a tak. No viete, ja keď si niečo vymyslím, tak ma potom nebaví čakať do jari, takže sa to muselo vykonať hneď a zaraz.

Ak toto niekto celé prečítal, gratulujem!


Koncentrovaná radosť.

Adfhjslfmslgjnsjlngje. Ježišikristepanebožeomgwauaaaaaaahejbisťu. Musím rýchlo napísať článok kým som v rozpoložení absolútneho šťastia. Začnem poporiadku...
Dozvedela som sa, že Dillon (inak je to tiež Dominika) bude v Prahe (Meetfactory) v apríli! No nekonečne šťastná som absolútne, grcám dúhu a tak všetko okolo toho. Cena lístka viac ako prijateľná a som aj rada že nebudem musieť vygrcať za moju ženskú platonickú hudobnú lásku 80 eur (cca 2200 kačiek) ako napr. za red hot ale len 350 kačiek, čo je skvelé! Noo a ako som tak absolutne šťastná, sedím, vyjedám šieste okienko z adventného kalendára a rozplývam sa, napadlo mi, že reku pozriem aj či Agnes Obel nemá dačo, veď reku keď má nový album, tak.. A čo nevidím? Agneš 9.1.2014 v Prahe (Palác Akropolis) , hádžem link v záchvate eufórie Vrabcovi do četu a za 5 minút dostanem "Pocuvaj bol tu Mikulas prave a nechal tu dva listky na Agnes :3". Ako moje šťastie dosiahlo asi životný vrchol, hotová nirvána! A možno to len príliš prežívam,ale páči sa mi to. Čo na tom, že štyri dni po Agnes mám skúšku z fyziky, to sa vstrebe, že? Už ani nepozerám žiadne iné koncerty, lebo ak by mala koncert nablízku ešte aj taká Florence napr., to už by som nezvládla asi.. Ale itak, najkrajší Mikuláš.

Tak som sa len chcela podeliť o radosť a zas padám, viem, že to možno každý nepochopí tento môj ošiaľ, no ale len si skúste namiesto Dillony a Agnesy dosadiť svojich hudobných tvorcov eargazmov a potom sa uvidí!
A kto to náhodou chápe a súcití, tak prezraďte, vidím sa tam s niekým?


Črepiny.

Mám síce predpripravené aj iné fotky a články, no treba dačo aj z prostého života s reálnymi premennými a také čosi. Na konci článku malé prekvapkanie!
Ako už viete z minulého postu, navštívili sme múzeum Andyho Warhola a ja ako rebel roka 2013 som si napriek zákazom urobila jednu šolavú fotku, fakt škoda,že sa tam nesmie fotiť, chcela by som aby ste to videli ako super to tam bolo urobené, hlavne tie steny. No nič... Ale osobne si myslím, že keby sa smelo fotiť a ľudia by to aj robili, tak by to isto pritiahlo aj viac zvedavcov do múzea. Ale tak, proti gustu a marketingu žiaden... // Outfit z minulého postu v akcii aute

Who's that girl?

A že december vraj je. Vôbec mi to tak nepríde, na fotkách zeleň na pozadí, na nohách iba jedna vrstva siloniek. Okej, Bahamy to zrovna nie sú a v tomto som trávila vonku akurát tak čas počas fotenia a počas prebehnutia z auta do bistra a z bistra do auta,ale ajtak. Dobree, ešte aj z auta do múzea Andyho Warhola. Z čoho teda celkom nenápadne vyplýva,že sme sa zúčastnili otvorenia výstavy Warhol+Bambi+Banksy. No na to, že Medzilaborce sú temer na Ukrajine trochu ďaleko a asi miliónkrát sme vďaka nokiáckym mapám zablúdili [názvy dedín písané azbukou nás pri blúdení domov značne vydesili], čiže cesta nazad sa značne predĺžila, sa nesťažujem. Mali to tam pekné, aj keď podľa mňa málo, no dali sme si salám i tortu, boli na Havaji,  takže všetko okej.

Manchester United.

Povedala som si, že som už dosť stará na to, aby som sa zbavila tráum z detstva, konkrétne z vrúbkovaných pančušiek [nie to sa nedá] menčestrákov a tak som si zadovážila jedny reku na terapiu! Čiže po 5484 rokoch som dokonca navštívila nemenované košické obchodné centrum a za priaznivú cenu (9,98€) ulovila tieto čierne dokonca wannabeskinny menčestrové nohavice! Snáď vylepšia tomuto fenoménu detských čias renomé. (krkolomná veta na záver musela byť, opravte ma)

Davajhet IV. / Giveaway IV.

Ďalšia davajhetka na seba nenechala dlho čakať a dokonca sa mi podarilo vyjednať dvoch výhercov, takže sa teším, že možno niekoho poteším. A možno aj dvoch! Prečo nehovorím v ženskom rode? Lebo na sammydress je dokonca aj pánske oddelenie, takže ak sa tu čírou náhodou nachádza nejaký junák, tiež má možnosť sa zapojiť!





Vecičky z obrázku (pre inšpiráciu), ktoré by som ja prichýlila všetky v mojom šatníku a botníku, okrem iného som sa zamilovala aj do tohto (kebyže nemám enormne dlhé ruky, už to aj cestuje ku mne):
1 2 3
4 5 6
7 8 9
Hlavne pri výbere by som vás chcela upozorniť na veľkosti, ak ste dlhoruká slovač (češ whatever) ako ja alebo si proste nieste istí veľkosťou, vyberajte radšej väčšie, z osobnej skúsenosti.
PRAVIDLÁ:
1. Dajte páčiky tu i tam
2. Bežte na SAMMYDRESS a do komentu napíšte, čo by ste si za tých 15 dolárov vybrali.
3. Nezabudnite na mail
4. Tri veci, ktoré by ste si vzali na opustený ostrov a prečo!

Najprv som chcela, že jeden výherca bude vyrandomovaný a druhého vyberiem ja,ale nie. Oboch vyberiem ja, aby ste sa trošku posnažili a potrápili mozgové závity pri zákernej štvrtej otázke, ktorá bude teda rozhodujúcou! Výhercov ohlásim 11.12.2013 TU.

Rabbit heart.

Včera som sa stala pokusným králikom a polodobrovoľne som prekonala hranice vlastnej lenivosti, vstala o ôsmej ráno a podrobila sa fotografickému cvičeniu mladého nádejného chlapčiska. Po dvoch hodinách mrznutia, výmen názorov nápadov, blata a i pretočených filmových políčok sme dospeli k výsledku 235 fotiek a niečo som si uchmatla aj tuto pre blog, takže kuk nižšie!
Inak životné rekordy podávam, upratala som si izbu [večný problém], ba aj na predtermín z matematiky si mädlím kalkulačku [blbosť, veď ich ani nemôžeme mať] no skrátka chystám sa. Lebo ehm ehm nechcem sa chváliť.. Blbosť, chcem, bod k dokonalosti mi chýbal na zápočte a to už je čo. Týmto pozdravujem pani prof. z nášho ľúbezného gymnázia, za poctivý vojensko-matematický výcvik. Bola by na mňa pyšná určite keby toto videla. Hlavne po tom, ako som si na matike odierala uši rok čo rok, dvakrát som ju [matematiku] vyhejtovala v mojej charakteristike a teraz toto! Kam to speje...

Jigglypuff's Song.

Čo poteší:
- keď dostanete rafaelo len tak
- keď gainnete 20/20 zo zápočtu z fyziky
- keď ulovíte čierne zamatové namilimeterpadnúce šaty od babky, ktoré šila pre seba [darmo, gény]
- keď sa na Slovensku filmuje!
- keď zhliadnete tak trochu iné motivačné video. Pre mňa v aktuálnej situácii a vysokej škole viac ako motivačné!
- keď perpetum mobile úspechu funguje, a teda jeden úspech motivuje k ďalšiemu
- padnúce kožené čižmy [počuť o nich ešte budete, sme sa skamarátili za jednu sekundu a je to snáď väčšia láska ako lakovky]
-počuť toto po 5648 rokoch

Čo nepoteší:
- keď sa dozviete, kam zmizla Ajlaška


Minule Asi pred sto rokmi niekto písal,že chce vidieť aj dačo, čo som odnárodnila z babkinej skrine tak teda napr.:
tričko - babkina wardróba, sveter-2ndhand, číny z číny, hodinôčky - DW, nohavice - sammydress okuliare - firmoo, knižka - Baudelaire

Fyzikálna podstata vodivosti kovov.


Občas si člověk přečte nějakou knížku a pocítí až fanatickou potřebu přesvědčit úplně každého, aby si ji přečetl také, protože se mu zdá, že je to jediný způsob, jak náš roztříštěný svět uvést zase do pořádku. A pak jsou knihy, o kterých lidem vykládat nemůžete, knihy tak jedinečné a zvláštní a vaše, že když o své lásce k nim promluvíte, máte dojem, že je zrazujete.                                                 J. Green - The Fault in Our Stars

A tak čítam krásnuliteratúru, aj keď by som mala čítať pásmovú teóriu vodivosti tuhej látky, neva.
Už minule som vám písala o mojej Tatranskej odysee, no nebola žiadna fotodokumentácia. No lepšie neskoro ako nikdy,takže:


Girl with one eye.

Keď som písala tie podmienky na giveaway, to som ešte netušila, ako si zavarujem! Čítam si tie vaše komenty s úsmevom na perách a zároveň obavou, najradšej by som vás obdarovala všetkých no kedže to nebude reálne možné nastáva obava II., že koho vybrať a prečo. Ale teším sa veru teším. Hojnej účasti i odpovediam! Uvidíme, ako to nakoniec všetko dopadne..
Zo života mladých sŕn:
- Grün Matinee+dizajnové oddelenie v Panta Rhei - dá sa nabudiť
- niektorí ľudia by si zaslúžili high five stoličkou do tváre z otočky (možno aj ja)
- veci, čo sa strácajú samé už len z princípu: vešiaky, ponožky v práčke, sponky do vlasov
- chcela som zmenu a tak som si odstrihla z ofiny, smiešny pokus
- dievča s jedným okom dokola
môj pseudofotoajfonilomodenníček
- ja som tiež nemala Halloween, o Hello Wine sa to ale povedať nedá... (x)
- už teraz sa teším na jar a to ešte ani zima nezačala, to je bieda roka 2013

Davajhet III. / Giveaway III.

Strašne som sa potešila možnosti niekoho z vás obdarovať a to dokonca nejakým veľkým svetrom, do tohto nečasu ako stvoreným!
Pravidlá:
1. Zaregistrujte sa na OASAPe a do komentáru napíšte mail s ktorým ste sa registrovali
2. Followujte oasap na aspoň jednej platforme
3. Vyberte si sveter (z niektorých sú rôzne farebné varianty, tak si kliknite)
1     2    3    4   5 
4. Ak by ste boli zvieraťom, akým by ste boli a prečo?

Šťastnú majiteľku nového svetra vyberiem ja na základe odpovedí v záludnej otázke číslo 4, lebo preto. Lebo random.org ma už nebaví a lebo som zvedavá na vaše komentáre! 
Výsledok sa dozviete TU a to presne 8.11.2013 bársoktorej! :)

What does the fox say?

Absolútna radosť: Včera som sa dozvedela, že dva [pre mňa] masakrálne zápočty [fyzika a elektrotechnika], ktoré som mala písať vo štvrtok v rozpätí troch hodín ranných sa konať nebudú, lebo pan děkan nám chudákom ajťákom udelil dekanské voľno. V momente, ako som dočítala iMessage s touto informáciou, zrazu svet saturoval sa o 200% ba i lakovky som si od radosti vyleštila! Lebo to je štastie roka 2013 toto, dostať ďalších 6 dní zdarma na integrovanie! (Tak ako turista, i diferenciálnopočtový rookie/newbie/noob som ešte zatiaľ). No a keď sa k tom všetkému, pridá fakt, že mi došiel môj vysnívaný kabátec s ktorým som vám pílila uši oči už minule a sebe dva roky, no hotovo, radosť žiť!


Red Riding Hood.

Mám za sebou dva dni turistična v Tatričkách a seriózne nevládzem. Človek by povedal, že sa idem stažovať,ale vôbec nie! Práveže je to extrémne návykové a myslím, že to nebola moja posledná tohtoročná samejsebaprekonávačka. No nabudúce si dvakrát rozmyslím, či pôjdem na Sliezsky dom z Hrebienka.. Aj trikrát, lebo Neverending story je nič oproti neverending kosodrevina story, fakt.. (Turistický newbie som, sa mi nesmejte za to)

Dnes fotky z ParkuANTY! Aby ste si nemysleli, že mám v parkoch prechodný pobyt už.


Defragmentácia života.

Toto som prečítala:
V prejavoch hovorievam, že hodnoverným poslaním umelcov je donútiť ľudí, aby si aspoň trošička uvedomili, že žijú. Potom sa ma pýtajú, či poznám nejakých umelcov, ktorým sa to podarilo. Odpovedám: "Beatles".                                         K. Vonnegut - Timequake
a už ma mal...

---
Mením na červeň (tričečko z Frontrow)

Čajujeme sa

Between Two Lungs.

Čo mám nové:
- bodkovaný diár
- v piatok som dostala moje prvé škaredé turistické topánky. Poslúžili ale na 120% veru. Každopádne, keď raz budem veľká, navrhnem kolekciu pekných turistických topánok, sľubujem!
- 44548 šiat ukradnutých z babkinej skrine
- knižky z knižnice, konečne. Konkrétne dvaja páni, Vonnegut (diky Tinny) a Green. Rada príjmem ďalšie tipy a triky!
- došiel mi červený klobúk a je mi malý, čiže plačem a zároveň inzerujem, takže pozrite kebyže dakto chcete
- 2000 ľudí TU. ďakujem :3
- plačem smiechom nostalgickým
- prvý bod (za aktivitu) ku skúške z matiky. [hellyeahdžjeaomgwau. okej nemiestne si zo seba vtipkujem] Viete čo to znamená? Že už len 50 ďalších a som zahojená.
- novoprekonané hranice adrenalínu, strachu a kondičky v Slovenskom Raji (#Slovak Paradišn)
- svalovku na zadku
- doma máme akurátne štyri psie detičky, takže aj niekto chcete na Vianoce chodiacu rozkošnosť trpasličieho špica s PP, tiež mi kľudne píšte
Pre dnešok až až, tak sa majte!



Don't break, don't break my heart and I won't break your heart-patterned tights.

Dobre mi je, veru dobre. Aj tá ranná prednáška z matematiky je znesiteľnejšia, keď vám niekto kreslí do zošita sovy. To vám potom nevadí ani tých 50°C v posluchárni, ani fakt že do konca zostáva dva a pol hodiny alebo že zapíšete 10 strán len tak. Málo mi stačí ku šťastiu asi.

Nový šulavý film z dmka je zatočený vo foťáku, tak ja zas letím! Čautesa.



Red'O'Metry.

Ten školský týždeň ale neskutočne letí. Minimálne asi tak, ako ja dnes na električku. To by bol môj život asi normálne nenaplnený, kebyže si po troch týždňoch ráno nezašprintujem. Rovno dva dni po sebe, však čo. Ale ajtak si myslím, že ranný prelet nad kukučou lúkou za blokom stál za to, lebo keď derivujete o jednej ráno a aj vám to výjde, no to si neviete predstaviť ten pocit a navyše vraj sa pri behu uvoľňujú endorfíny, takže už mi prestáva vadiť ten trápny moment keď vojdete do električky po 20 sekundovom behu pohybe voľným štýlom 100km/h s vlasmi v ústach, otvoreným dáždnikom a polovysypaným karisblokom.

Okrem mojich banálnych problémov, ktoré vám tu sypem z baretiek napočkanie, by som chcela ešte spropagovať slovač. A to nie hocijakú,ale pre mňa asi jedinú hudobnú nádej tejto krajiny a tak vám poviem, ja raz za rok  počúvam rádio, tento rok sa to stalo včera v aute. A tak som si prepínala stanice a zrazu sa v KISSe pustili nikto iní, ako Frekvenční chlapci s ich Red'O'Metry a tak mi to zdvihlo náladu celé, že na tom tá slovenská hudobná scéna predsa len nie je až tak zle! A kľudne mi hoďte aj iné nádeje do komentárov, brániť sa nebudem a budem len rada ak ma niekto vyvedie z omylu, že máme iba túto jednu nádej! :D

Na dnes by aj stačilo, budem si musieť zas písať poznámky z môjho života niekde, lebo veľa zmysluplného tu veru neodznieva, snáď mi to odpustíte pretentokrát.. Namiesto zmysluplnosti vám ponúkam lakovky tentokrát v dámskom prevedení, no čo, zamilovala som si ich. Nehryžú, netlačia, sú kožené a klopkajú mi do rytmu!



Stay on the outside.

Začal mi tretí vysokoškolský týždeň, baretková sezóna, mám za sebou osobný týždeň civilizačných chorôb, prvé vymeškané cviko a 9 ranných káv. Možno by ste sa čudovali, koľko málo stačí Košičanom k údivu, no jedny lakovky! Ako som raz tuším o nich a pohľadoch s nimi spojenými čítala u dievčaťa v čiernej košeli, ani by mi vo sne nenapadlo, že to je pravda! Sivé ponožky je vrchol všetkého k tomu!
Okrem iného, dofocujem 15 eurový film, ktorý už vlastne dofocujem rok,ale teraz to už má najbližšie k danému slovesu a strašne veľmi najviac úplne brutálne som zvedavá čo z toho výjde a či mi vôbec v KE vyvolajú pozitívny film. Neviete?

Ak aj nie, tak je tu pre vás jedna zásobáreň fotiek po sto rokoch, snáď ďalší príspevok nebude o 200.


20.

Je mi jeseň a je mi dvadsať. Je mi vysokoškolsky a je mi dobre. Život je tak nejak krajší, keď vám ráno robí v električke spoločnosť Florence (a Mašina!). Keď sa vysvetlia veci nevysvetlené. Keď si dáte na raňajky horúcu čokoládu. Keď je z vás opäť zuřivý snílek nestrácející naději.

-keď sa ku vám dostane kožený sandál z povaly až na konci leta, to je smutné dosť

D is for DDDDangerous.

Ani neviem čo by som vám dnes napísala, keď ste minule videli celé moje leto. Snáď len, že sa pomaly dostávam z mojej finančnej krízy, teším sa na ďalšie zmeny, ranné kávy, trenčkoty a dlhé večery či ako sa tomu. O tri dni mám aj jubileum, starec som, už len to more mi chýba..
No a okrem toho tu pre vás mám aj vizuálnu vložku,alebo aj to čo sa nezmestilo do leta prípadne to čo sa nestihlo odfotiť. Stále totiž hľadám alternatívne zdroje.
Tipy a trik: ak máte radi hudbu, pozrite si záznam z iTunes festivalu, celé dobre, moja favoritka je ale Agnes (Obel). No radosť žiť.

VIDEO - 120 DAYS OF SUMMER!

Ja som to normálne nevydržala. Včera som strihala donemoty do dva a pol sekundy som sa nastrihala a dokonca od začiatku, že aj tých 40 sekúnd čo som vám spomínala na fb som zahodila a začala nanovo s ekvalizérom nastaveným na pomaly mimozemské hĺbky aby mi to pasovalo do rytmu! No a ako som to tak strihala, tak trošku mi došiel materiál, lebo sú tam strašne rýchle strihy a teda od zúfalstva z chýbajúcich 15tich sekúnd som išla načerpať inšpiráciu do nemenovaných košických podnikov a dnes je to vonku!
Nechcem o tom veľa rozprávať, však si pozrite (na 720p kvalite!):


Keby niekto nevidel minuloročné, tak tu.
A keby to niekoho zaujímalo, točilo sa na Nikon D3100+50mm f/1.8G a iphone 5. :)

Please come back for one more summer..

Keď sa pozorne zadívate, možnože aj uvidíte tie kvapky na fotkách. Ako seriózne pršalo, no ja sa nenechám odradiť, hlavne keď kvôli mne fotografko cestuje až z ďalekého východu!
Pomaly už finišujem aj s videom, ešte mi však ostáva asi 10 dní na prípadné záberčeky, no tak uvidíme kam sa to nakoniec uberie. Cítim sa trošku pod tlakom, takže dúfam, že vás nesklamem. Bude to trochu iné ako minulý rok, ale tak proste také leto. Viac autentické tentokrát a menej zamilované, no veď uvidíte.
Zo života (trochu privážne miestami):
- aj ja by som asi zložila pesničku o hlavnom meste, keby ním bolo Oslo a nie Bratislava
- ak zmena ešte stále neprichádza, choďte k nej a vyfliaskajte ju do tváre, sa umúdri
- ako som povedala minule, všetko sa raz vstrebe, aj hanba, ale bohvie kedy
- niekedy je nutné, ba priam žiadúce spáliť mosty aby vám ostalo viac času na stavbu nových
- MAIS je zlo
- veľa všeobecne platnej pravdy v tejto pesničke (dokonca po slovensky!)

Pride and Promiscuity.

Hľadám iné formy vyžitia a zachovania blogu ako samospúšť alebo obťažovanie kamarátov, takže dnes tak trochu inak. Pustite si piesenku k tomu.
rúž - oriflame, srdiečkové cukre - jakub, nemecká Pýcha a Predsudok - ukradnutá sesternici, ponožky - chicnova


Sonnentanz.

Poznatky uplnynulej dvojdennice:
- kávou sa treba oliať práve vtedy, keď máte na sebe biele tričko a svetlé nohavice a najlepšie práve keď odchádzate z bytu
- z rozvrhu sa mi chce grcať
- až na pár nedostatkov je život radosť
- keď vám je smutno, predstavte si ako jednorožce jedia pizzu (diky Miro!)
- maté+mätovojablková šiša+dávka absurdity o tretej poobede+dvaja blázni=radosť deň
- všetko sa nejako vstrebe, iba fľaky od kávy nie
- ono tie parky v Košiciach vôbec nie sú také špatné, dokonca celkom pekné
- v Beerhouse vám dajú Bakalára bez toho aby ste museli čakať tri roky, no nekúp to
- je fajn nemať ešte školu
- nie je fajn začať školu na narodeniny
- je divné ísť domov o ôsmej ráno v polčase rozpadu telesnej schránky vedľa tých všetkých uhladených ľudí, ale prázdniny si nevyberajú
- káva rieši moje zdravotné problémy
- celkom že šíkovnosť máme v Košiciach, konkrétne študenti z košickej odevnej priemyslovky sa včera na fashionweeku vyfarbili, tlieskam!
- je mi jeseň pomaly, ale teším sa. Na svetre, nových ľudí, zmeny a teplo pod perinou!


Say my name!

Si nemyslite, že to tu flákam len tak, to teda nie! Včera som sa po týždni vrátila z youth exchange a dúfam, že sa frekvencia príspevkov zasa naladí na klasickú hladinu alfa, lebo popravde aj keď som sa v lete nepretrhla od blogovania, chýbalo mi to trošku.
Zatiaľ som sa však celkom slušne stihla zabývať v staronovej izbici, oprášiť angličtinu na výmene, zapísať sa do novej školičky a dostať konečne po troch mesiacoch nový ISIC (trikrát hurá koncu jedinej nevýhody pomaturitného leta)! Nejakou náhodou som si teoreticky vygooglila aj rozvrh a nie je to až také žalostné ako som čakala.
Okrem iného, mám tisícmilión nových videí do môjho summerprojektu, takže ak sa neustrihám dnes k smrti, tak čoskoro sa zas ozvem! Naschledanou!


I can't get no reconstruction!

Poznatky zo života rekonštruktérov:
- keď je na niečom napísané easy-to-install, neverte tomu
- murphy si vás vždy nájde, takže ak kúpite dva balíky arbitonu a je balený po 10 kusov pričom jeden balík stojí 16 eur, vedzte, že pri konci zistíte, že vám chýba jeden podělaný kus a vy máte v tom momente na účte 6 eur
- nikdy nekupujte drahú stavbársku pásku, lepšie povedané, nikdy nekupujte pásku Toma, strhne vám nie len farbu z čerstvo (nie až tak, ale viete, novo) vymaľovanej zárubne (mami tu prestaň čítať) a aby toho nebolo málo, aj zo steny, prečo nie
- tety v Kike sú ochotné a poradivé
- všetky tie hornbachy, baumaxy a také stavebné obchody ma fascinujú
- stena sa najlepšie šmirgluje pri tejto pesničke
- fialová v izbe je fajn
- najprv som si myslela, že tá ozvena pri silnejších zvukoch v polovici izby je děs a potom som vytiahla husle :3
- ten pocit keď po dni makačky ľahnete do postele roztiahnutého gauča a za dve sekundy spíte
- neverili by ste, koľko vecí môže mať jeden človek jedno dievča v izbe
- mať posteľ o veľkosti menšieho letiska má značné výhody
- najhorší zvuk týždňa: príklepová vŕtačka (au môj bubienok)
- napriek rôznym útrapám, murphyho nástrahám a iným zápeklitostiam sme boj s izbou vyhrali a výsledok je viac ako uspokojivý, pre mňa príjemný, pre rodičov až tak nie, no konečne mám svoj peliešok takmer podľa mojich predstáv vrámci možností, priestoru a nábytku! :)

A ako sme sa dopracovali k takémuto výsledku?  (Fotka nie celkom finálna, už mám nazad garniž, pri posteli skrinku a na parapete milión vecí, ale tak prvá pozerateľná fotka čo vznikla) Si otvorte príspevok!

Banánik.

Som doma a zasa raz oceňujem suchú posteľ, keramický záchod a teplú sprchu, ale ajtak by som ostala ešte pár dní. Malo to svoje čaro veru. Hlavne aj to, že sa na svojich obľúbencov viete dostať do prvej rady bez toho, aby ste stáli hodinu pred stageom a bez toho aby ste potom vyšli z toho crowdu bez otvorených zlomenín, vytknutých členkov a iných postihnutí. Bolo to pohodové, aj keď som nestihla všetko čo som chcela, no hlavné body programu som si splnila na 120%. Ak chcete vidieť nejakú fotodokumentáciu, kuknite tu, neviem či budem robiť článok, veľa sme nefotili, skôr len skákali, tancovali, vyháňali mravce zo stanu, someliérovali, žmýkali sa či už od slnka alebo od dažďa a iné aktivity.
No a to, čo mi na Heineken Openere asi chýbalo bola slovač, ako fakt! I keď z mojich pseudoantropologických pozorovaní som vyvodila aj slovačské negatíva, nič z toho mi nijako neovplyvnilo celkový dojem. Čiže, sečteno podtrženo: o rok znova, bezpodmienečne bezohľadunalineup, lebotostojízato!
A ďakujem za pekné slová tým čo ste ma stretli! :}

K dnešným fotkám, fotili sme ich včera asi o ôsmej večer, takže šum milión je, snáď mi to pre tentokrát odpustíte! A dúfam,že som vás príliš nešokovala, viete, keď som zbadala na parkovisku toto žihadlo, vedela som, že dnes sa zapojí i ono do fotenia. Voláme ho Banánik a zatiaľ ide. Z bodu A do bodu B, pragmatickosť hory prenáša.


My name is Grace, I have no place.

Aby ste mi tu neupadli do stereotypu, vybrali sme sa tentokrát fotiť do preslulej košickej divočiny. Na to, že sme boli dobreženie na okraji mesta, ľudská premávka bola možno aj hustejšia ako minule v centre, to už je čo. Murphy v praxi.
Dnes vám nejdem dávať žiadne tipy a triky, skôr by som sa chcela tak nezáväzne vyžalovať a posťažovať si trošku. Samozrejme nie tak veľmi, iba problémy môjho tretieho sveta a iné.
Takže: 
- smútok roka: človek čaká 454648 dní na siedmu sériu Skins a oni ju nazvú finálnou a vypustia 6 častí. To si robia srandu? Viac ako rok nás napínali kvôli 6tim častiam? Potrebujem nový seriál..
- strach roka: Hroznofestival sa nezadržateľne blíži a keď tak pozerám programčeky, workshopy na Urbanmarkete, rozpis kapiel a všetko, prosto bojím sa že zmeškám niečo super, veď to je nemorálne, toľko skvelých vecí za dva dni! Inak kebyže idete niekto z KE a máte nejaké voľné miesta v aute, karavane, kupé, lietadle alebo dačo, kľudne povedzte.
- infarkt roka - takmer live dnes ráno z mojej rezidencie na sídlisku - (inak toto sa vám môže stať asi len na sídlisku): sedíte si tak na toalete, máte niečo rozpracované a zrazu... Vám niekto chodí po balkóne a rozpiľuje balkón. Infarktové stavy level 2300
- rozporuplnosť: mám upravených asi 22 subvideí do toho jedného veľkého a troch horúcich kandidátov na pesničku a problém je, že všetci traja sa mi hodia k tým videám či už tempom, textom alebo atmosférou, našťastie mám ešte dva mesiace času si to premyslieť a pridať do zoznamu ďalších 18484 pesničiek aby som to mala ešte ťahšie
- fakt: mám zapálené oko, určite sa to tak nevolá ale niečo s ním mám a preto mám všade okuliaru, pre vaše dobro
- pozrite si nové/tretie Rošambo, však pekné to je, no pre mňa prvé ostáva topkou itak...




Your lyrics are dumb like a linoleum floor.

Som mala rande so svojím mestom, aha:


Who took the Bomp from the Bompalompalomp?

Poznatky uplynulého života:
- nie je problém, ktorý by nevyriešilo šampanské a danette
- frázu "čo môžeš urobiť dnes odlož na pozajtra a máš dva dni voľna" nie je dobré používať v súvislosti so špinavým riadom
- mať nalakovaný každý necht iným lakom má značné výhody, uberá to na veku a keď sa vám z niektorého nechtu zlúpe farba, nemusíte odlakovávať celú ruku (ak si lak nechávate žiť vlastným životom, ignorujte tento poznatok)
- vybrať si tapetu do izby je stokrát ťahšie ako vybrať si chlapa a dvestokrát ťahšie ako vybrať si knižku v knižnici
- naše mesto nie je ani o pol piatej ráno ospalé, narozdiel odomňa
- bodkovaného baliaceho papiera proste nikdy nie je dosť
- už vás tu tri roky otravujem s tými žvástami, ani ste nevedeli podľa mňa! a ja som už druhýkrát zabudla na blogovú výročnicu, tak Alles Gute prajem blogu
- baví ma obliekať sa (ifyouknowwhatImean),ale nebaví ma strúhať pózičky do objektívu, takto ďaleko asi nezájdem
- keby na fyzike vyučovali aj Murphyho zákony,predišlo by sa mnohým nepríjemnostiam
- nové topánky sú zlo, vždy ma pohryžú a preto radšej chodím v starých až kým sa v prach neobrátia 
- štvorlístky je najlepšie skryť do knihy o Edith Piaf
- najlepší vynález na svete sú opener letné kiná zadarmo
- je mi leto, a vám?


Polska II. - Heineken Open'er 2013 - DAY 1.

Musím sa vám priznať, hneď na úvod, nech viete aká je pravda somnou a kto vlastne som. Som to zabudla zmieniť v minulom článku, tak teda teraz. Hodina pravdy: Asi po pol hodine od Košíc si tak sedím v tom aute a zrazu... Veď ja som si zabudla lístok. To bola tá posledná vec, čo by mi chýbala. Hlavne, že bol bezpečne uložený v lajstre a skopírovaný v ďalších troch priečinkoch v notebooku a na štyroch mailoch. Ako dobre, bol to len papier, ktorý si vytlačíte,ale ajtak. To len ja si môžem zabudnúť lístok asi.. No teda nebol to žiadny big deal, až pokiaľ sme to nezačali riešiť. V tej slávnej Waršave v Arkadii (OC) sme obehli tucet obchodov (dokonca s tlačiarňami, fotolab, eletro) no vytlačiť nám ho z rôznych príčin nemohli alebo nechceli. Ochota nula bodov, mala som pocit, že u nás v zeloovoci by to vytlačili skôr. No záchrancovia sa našli v Samsungu a za to ich uznávam/e! :D Smutný príbeh hlúpej Dominiky sa vyriešil a v mojom živote na pár hodín zavládla akátaká harmónia.
Po párhodinovej zastávke vo Waršave sme sa ale zas pobrali kadeľahšie. Do Gdyne sme došli v deň festivalu (3.7.) asi o piatej ráno a idylicky nás vítal východ slnka (ako vždy, idylka, romantika, picturesque). Tá radosť, keď po niekoľkých hodinách strávených v aute vyleziete na vzduch a hlavne do priestoru - neopísateľné! Kedže sme išli autom a nechceli sme parkovať v areály, vyložili sme sakypaky, naladili vysielačky a čakali až sa vrátia naši vodiči pešky odbohviekiaľ. Medzitým  sa pri nás pristavili už značne podnapití mladí poľskí šuhaji (bolo tých 5 hodín ráno) a snažili sa o akúsi kultúrnu výmenu, naučili nás High Five po poľsky, pochytili sme dáky pomoranský slang a keď si začal jeden z nich sťahovať nohavice, že sa prezlečie, to tu už boli naši slovenskí junáci a my sme teda bez ujmy na psychickom zdraví pokračovali ďalej ku čekinom. Dostali sme zelenú pásku na ruku, letáčik na krk a dža!

Ako sme si mysleli, že sme tu skoro, tak presne tak sme neboli. V kempe totiž boli už asi tak trimilióny stanov a jediné voľné miesto bolo neďaleko toitoiov, čo sa neskôr ukázalo, že to vlastne vraj ani nebolo miesto na kempovanie a hádali sa tam s nami tí zanovití dobrovoľníci či nedobrovoľníci. Okrem nás tam bolo ďalších asi 20 stanov. Kedže sme už boli plne postavení a vybalení a všetko, odmietli sme sa sťahovať a vykašľali sme sa na to.



Kombinácie štvrtej triedy z jedného prvku.

*PREDNASTAVENÝ*
Osudová sťa Beethovenova symfónia.Alebo aj že najlepšie kúpy sú tie náhodné. Ak by sa niekomu málilo frázičiek, tak ešte: Keď ju miluješ nie je čo riešiť!
Tak ktorý?

"To ona čo má na sebe."

Nejakou podivnou konštaláciou hviezd sa mi plnia túžby rôzneho charakteru, od materiálnych až po tie nemateriálne. Jednou z materiálnych bola aj taká zelená dlhá a ochkala som o nej tuto, no a to som ešte netušila že si ma sama nájde. To,že mi v skrini visí už nejaký ten piatok alebo dokonca dva mesiace, nekomentujem.. No a o ostatných veciach sa nepatrí hovoriť na blogu,ale je to dobré!
Smutné: super ľudia mi odídu preč na školy => Pozitívne: to bude výletov!

Ale inak:
- Stretla som veveričku
- Varená kukurica je láska
- Sa smejem a často bez príčiny
- Ešte stále neviem prejsť jeden level v CandyKraš
- Objavila som u nás doma super piknikový kôš (poďte na piknik!)
- Môj osud je spečatený elektronickou návratkou, budúca kybernetička, teší ma (nie že si fandím,že doštudujem,ale idem tam a to sa počíta nie?)
Aby som vás nepomiatla, tak fotky nie sú zrkadlovo prevrátené, to moja ofina je.

Clrscr;

Urobila som poriadky. V počítači, v izbe, v hlave, v živote. Strašne krásny pocit, keď všetko funguje! Momentálne ešte pracujem na poriadku v mojom tele, že jem.aj.to.čo.mi.nechutí.ale.pomôže.mi.to a nie len preto,že som chorá teraz. To tiež paradox životný, choroba v lete. Asi len ja si viem tak vyparadoxovať život, či?
Okrem iného, Crystal Fighters na mňa útočia odvšadiaľ, minule v čokolatérii išli alebo som prišla do obejváku na asi tak 30 sekúnd a boli v upútavka na Hausa! To už čo je!
Keď už sme pri hudbe, konečne máme lístky na Grejp a tak sondujem ktočo tam bude, čo ešte nepoznám a dopĺňam si hudobný vkus a okrem toho robím sčasunačas výberové konanie na hudbu do 120DAYSOFSUMMER a tak sa utajený playlist s rovnomenným názvom postupne zapĺňa a mnou zmietajú dilemy roka. Neporadíte niečo? Také letné, trochu dynamické, trochu dojemné a polopatisticky - proste veselé? Ak vám mám pravdu povedať, strašne sa teším na výsledok,lebo už teraz to vyzerá veľmi chutne, akčne, smiešne, zábavne, dojemne a tak. Rada by som to už teraz vypustila do sveta, no ešte veľa halušiek budem musieť zjesť aby to upravovanie malo vôbec zmysel.
A viete kedy je ešte život skvelý? Keď máte nehty na nohe nalakované na ružovo, jete mandarinky na lavičke a nepremýšľate o zajtrajšku.

Polska I. - Warszawa

Neverila som, že ešte existuje mesto do ktorého by som sa zamilovala. No dobre, zamilovávam sa takmer do každého ktoré navštívim,ale to je vedľajšie. Cestou necestou na festival sme sa zastavili i vo Waršavke a mám pocit že sme ju zastihli v tom najlepšom - sightseeing po historickom meste pred západom a počas západu slnka (tie klišoidné západy ma akosi prenasledujú). 


I'm up all night to get lucky.

Šaty dostali od fotografa prívlastok funky šaty. Škoda len, že mi neprišli pred festivalom, alebo vlastne chvalabohu, lebo by som ich tam istoiste dotiahla. A nehovorte mi, že nepraktickosť a nehodí sa, keď som tam videla miestny.lookbook, že Poľky v snehobielych šatách, dlhých čiernych sukniach a iných praktických veciach na stanovačku a toitoia... No asi sa to potom dá zvládnuť!
Keď už sme pri tých festivaloch, zachutilo mi to a teda sa chystám na Grejp, moja túžba sa ešte zosemnásobila po koncerte Crystal Fighters na Openeri, musím vám to povedať už teraz, nepočká to do príspevku o feste, no čiže: tak brutálna atmo ako bola tam (umocnená západom slnka), to chce človek zažiť ešte minimálne raz (naživo sú podľamňa stokrát lepší) a keď mu to Grejp servíruje ako na tácke tak prečo nie! Škoda, že len tak krátko je, pridala by som mu ešte aspoň deň. Tak čo, vidíme sa?
(Konečne festival, ktorého pivný sponzor mi aj chutí, čo sa o Heinekene a Bažantovi povedať nedá..)