Je mi jeseň a je mi dvadsať. Je mi vysokoškolsky a je mi dobre. Život je tak nejak krajší, keď vám ráno robí v električke spoločnosť Florence (a Mašina!). Keď sa vysvetlia veci nevysvetlené. Keď si dáte na raňajky horúcu čokoládu. Keď je z vás opäť zuřivý snílek nestrácející naději.

-keď sa ku vám dostane kožený sandál z povaly až na konci leta, to je smutné dosť

Ani neviem čo by som vám dnes napísala, keď ste minule videli celé moje leto. Snáď len, že sa pomaly dostávam z mojej finančnej krízy, teším sa na ďalšie zmeny, ranné kávy, trenčkoty a dlhé večery či ako sa tomu. O tri dni mám aj jubileum, starec som, už len to more mi chýba..
No a okrem toho tu pre vás mám aj vizuálnu vložku,alebo aj to čo sa nezmestilo do leta prípadne to čo sa nestihlo odfotiť. Stále totiž hľadám alternatívne zdroje.
Tipy a trik: ak máte radi hudbu, pozrite si záznam z iTunes festivalu, celé dobre, moja favoritka je ale Agnes (Obel). No radosť žiť.

Ja som to normálne nevydržala. Včera som strihala donemoty do dva a pol sekundy som sa nastrihala a dokonca od začiatku, že aj tých 40 sekúnd čo som vám spomínala na fb som zahodila a začala nanovo s ekvalizérom nastaveným na pomaly mimozemské hĺbky aby mi to pasovalo do rytmu! No a ako som to tak strihala, tak trošku mi došiel materiál, lebo sú tam strašne rýchle strihy a teda od zúfalstva z chýbajúcich 15tich sekúnd som išla načerpať inšpiráciu do nemenovaných košických podnikov a dnes je to vonku!
Nechcem o tom veľa rozprávať, však si pozrite (na 720p kvalite!):


Keby niekto nevidel minuloročné, tak tu.
A keby to niekoho zaujímalo, točilo sa na Nikon D3100+50mm f/1.8G a iphone 5. :)

Keď sa pozorne zadívate, možnože aj uvidíte tie kvapky na fotkách. Ako seriózne pršalo, no ja sa nenechám odradiť, hlavne keď kvôli mne fotografko cestuje až z ďalekého východu!
Pomaly už finišujem aj s videom, ešte mi však ostáva asi 10 dní na prípadné záberčeky, no tak uvidíme kam sa to nakoniec uberie. Cítim sa trošku pod tlakom, takže dúfam, že vás nesklamem. Bude to trochu iné ako minulý rok, ale tak proste také leto. Viac autentické tentokrát a menej zamilované, no veď uvidíte.
Zo života (trochu privážne miestami):
- aj ja by som asi zložila pesničku o hlavnom meste, keby ním bolo Oslo a nie Bratislava
- ak zmena ešte stále neprichádza, choďte k nej a vyfliaskajte ju do tváre, sa umúdri
- ako som povedala minule, všetko sa raz vstrebe, aj hanba, ale bohvie kedy
- niekedy je nutné, ba priam žiadúce spáliť mosty aby vám ostalo viac času na stavbu nových
- MAIS je zlo
- veľa všeobecne platnej pravdy v tejto pesničke (dokonca po slovensky!)

Hľadám iné formy vyžitia a zachovania blogu ako samospúšť alebo obťažovanie kamarátov, takže dnes tak trochu inak. Pustite si piesenku k tomu.

rúž - oriflame, srdiečkové cukre - jakub, nemecká Pýcha a Predsudok - ukradnutá sesternici, ponožky - chicnova

Poznatky uplnynulej dvojdennice:
- kávou sa treba oliať práve vtedy, keď máte na sebe biele tričko a svetlé nohavice a najlepšie práve keď odchádzate z bytu
- z rozvrhu sa mi chce grcať
- až na pár nedostatkov je život radosť
- keď vám je smutno, predstavte si ako jednorožce jedia pizzu (diky Miro!)
- maté+mätovojablková šiša+dávka absurdity o tretej poobede+dvaja blázni=radosť deň
- všetko sa nejako vstrebe, iba fľaky od kávy nie
- ono tie parky v Košiciach vôbec nie sú také špatné, dokonca celkom pekné
- v Beerhouse vám dajú Bakalára bez toho aby ste museli čakať tri roky, no nekúp to
- je fajn nemať ešte školu
- nie je fajn začať školu na narodeniny
- je divné ísť domov o ôsmej ráno v polčase rozpadu telesnej schránky vedľa tých všetkých uhladených ľudí, ale prázdniny si nevyberajú
- káva rieši moje zdravotné problémy
- celkom že šíkovnosť máme v Košiciach, konkrétne študenti z košickej odevnej priemyslovky sa včera na fashionweeku vyfarbili, tlieskam!
- je mi jeseň pomaly, ale teším sa. Na svetre, nových ľudí, zmeny a teplo pod perinou!

Si nemyslite, že to tu flákam len tak, to teda nie! Včera som sa po týždni vrátila z youth exchange a dúfam, že sa frekvencia príspevkov zasa naladí na klasickú hladinu alfa, lebo popravde aj keď som sa v lete nepretrhla od blogovania, chýbalo mi to trošku.
Zatiaľ som sa však celkom slušne stihla zabývať v staronovej izbici, oprášiť angličtinu na výmene, zapísať sa do novej školičky a dostať konečne po troch mesiacoch nový ISIC (trikrát hurá koncu jedinej nevýhody pomaturitného leta)! Nejakou náhodou som si teoreticky vygooglila aj rozvrh a nie je to až také žalostné ako som čakala.
Okrem iného, mám tisícmilión nových videí do môjho summerprojektu, takže ak sa neustrihám dnes k smrti, tak čoskoro sa zas ozvem! Naschledanou!