Free Lines Arrow 2014 | ♥ D.

O utrpení mladej blogerky, vianočnej blogerskej tlakovej vlne, o rekapitulácii. O všetko a zároveň o ničom? Oničom?

Dnes to bude nadlho. Porozprávam vám príbeh jedného skúškového a na konci zosumarizujem môj 11 mesačný život, lebo to, čo sa odohrávalo posledné týždne sa tak označiť určite nedá. Takže pripravte si svoje zázvorové čaje, šampáňa alebo iné destiláty (keď už je ten Silvester čičo), nasaďte pomyseľné alebo reálne okuliare na čítanie a poďme na to:

Lagrangeov interpolačný polynóm.

Môj aktuálny život in a nutshell:
stresujem, učím sa, ukľudňujem sa, robím enormné množstvo to-do listov, stresujem z nich, nostalgizujem, chodím na krátke limonádové medziučiace.pauzy do Foxfordu, učím sa, občas účinkujem, inokedy sa len pozerám, učím sa, robím hardcore zadanie z asembleru a potom zaspím hneď ako dôjdem domov z labu, stresujem že nestíham lebo som si dovolila spať, brunchujem, do toho občas s Cibiskitom fotíme ak sa zadarí, navštevujem kadejakých lekárov, učím sa, a do toho občas aj spím bez výčitiek. Presne deväť dní do vypuknutia skúšok. Dvadsaťosem dní do opustenia rodnej hrudy. Stresujem že mi vo Fínsku zamrznú nohy. Panikárim oprávnene, že budem dva dni fínsky homeless.  Ahjo, držte palec ak chcete, ja sa asi poskladám do rubikovej kocky zachvíľu, alebo to z toľkého učenia urobí moja hlava.

Ku obrazovej prílohe, narozdiel od minulého postu alá tisíc a jeden vzor dnes kípnem kalm a  predostriem jednoduchšiu verziu mňa. I can do it! Mojim zámerom bolo nechať vyniknúť cirkusantské ponožky, ktoré mi zaslala milá pani ponožková. Tieto, čo vidíte dole na fotkách sú moje favoritky no a jedny som už stihla venovať i Cibiskitovi, lebo však treba šíriť lásku a dobré ponožky navôkol, všakže. Inak tento nápad s ponožkovou krabičkou sa mi veľmi páči, preto som sa v tom mojom nulovom voľnom čase tak vyřádila na gifku. No už mlčím, nechte si chutnat!


Kybernetky mladice príhody a skúsenosti

Tí sčítanejší, prípadne slovenskou maturitou trestanejší možno.že.aj postrehli odkiaľ vietor v nadpise fúka. Tento názov som nezvolila len tak, halabala. Rozhodla som sa vám dnes predostrieť kúštik poznatkov, ktoré som nasyslila na prednáškach za posledný semester. Kedže štatistiky nepustia a žien v kybernetických vedách je sťa šafranu, logicky negujem, dedukujem a pochybujem, že medzi čitateľkami (okej, prípadnými troma čitateľmi) tohto pofidéerneho denníčka je viac ako 2,4% slečien geekov, ktorí sa zaoberajú čímsi z palety informačných technológií, i teda uznala som za vhodné, že posuniem ďalej malú trošku zo skúseností, paradoxov a postrehov. Samozrejme, veď ma už trochu poznáte, pripravte sa na tie najodvecnejšie slovné zvratky a iné.

- študujem odbor, kde slovné spojenie zapoj si svoju pamäť nadobúda celkom iné rozmery, pre mladú ženu priam obludné
- naučili ma tu, že počítač je jeden veľký blbec, ktorý vie povedať iba áno alebo nie, ale strašne rýchlo //to mnohé vysvetľuje
- useful fact: kráľovná v mravenisku má menší mozog ako ostatné mravce, aby sa nemusela príliš zamýšľať nad tým rozmnožovaním //oh koľko paralel s realitou
- morbídne okienko: život je všetko, čo môžete zabiť
- dva typy ľudí v našom odbore: kyberneti a umelí inteligenti
- kútik živej prírody: maličký komárik sa nikdy nestretne s mamou, pretože rodičovská generácia vymrie skôr ako sa vyliahnu deti (Tibor mi na to povedal, že not a single fuck was given komárikovi, ale však chudák, ja duša empatická poľutujem toto krvilačné stvorenie)
- perfekcionizmus: ak sa chyba (čohokoľvek) limitne neblíži k nule, hrozí nám upálenie na hranici a vylúčenie z vedeckej komory
- drogy, sex a rocknroll, fuzzy a umelá inteligencia: "fuzzy je kokaínom modernej vedy, takže poďme si trochu pošňupať"
- (maďar vysvetľuje): sirota = not(matka), not(otec)


 Námornícke tričko s collarom (link) - Oasap

Predvianočná Davajhetka - 100$ kupón od SHEINSIDE, OASAP kabát alebo PRINTIC box?

Čaute! Ako som avízovala na fb, nachystala som si na vás štedrú giveaway, po mojom davajhetku, po Siuinom givku. Nebudem teda chodiť dlho okolo horúcej kaše, čo je vo veci?

Výhercovia budú hneď traja a to
  • prvý vyžrebovanec dostane 100$ na čokoľvek u Sheinsiderovcov, tipy odomňa máte v obrázku (konkrétne casuálny prehoz, bielu midi sukňu, ružový kabátik či wannabe.hadiu kabelku, pri týchto konkrétnych kusoch sa nemusíte báť Schrödingerovej mačky vo vreci, vybrala som tie lepšie kúsky, prípadne do aktuálneho počasia odporúčam krémovú bundičku alebo bodkovanú, moju aktuálnu lásku, mne pri oboch sadla dokonca aj dĺžka rukávov!)
  • druhý štastlivec získa box fotografií (rozumej 50 kusov) z Printicu (ak nepoznáte printic, v skratke - cez ich mobilnú aplikáciu si vyberiete fotky, ktoré chcete vytlačiť, okrem toho priamo v appke môžete aj pridať text prípadne vybrať farbu rámčeka, no a potom čakáte na oranžovú obáločku [vo vašom prípade krabičku] aaa potom sa tešíte zo života and stuff..)
  • tretiu výhru venuje do givky Oasap, a síce tretí vyžrebovanec si bude môcť vybrať jeden z dvoch kabátikov, sobíkový alebo kohúťostopový



Žena vs. technika.

Náročný ôsmy semestrálny týždeň v živote mladej kybernetky sa niesol v znamení zápočtov, jednotiek a núl, čítačov a časovačov, pulzne šírkovo modelovaného výstupu, evolučných algoritmov, semiautomatickej extrakcie znalostí z databáz a chí-kvadrátu (nič si z toho nerobte, to len ja si vždy pamätám tie najdesivejšie slovné spojenia). No o zachovanie harmónie v technike naštrbenom dievčenskom živote  sa postaralo hneď niekoľko zdrojov radosti. Z materializmu spomeniem napríklad nové prírastky, ktoré nakŕmili moju ponožkovú obsesiu a za najextravagantnejší kúsok (ako by maniačky povedali) dávam do slovnej pozornosti ponožky s tisíc a jednou líškou (bijú sa o infantilné prvenstvo s bambiovcami), na insta určite v blízkej dobe uvidíte. Zo zóny tepla pri srdiečku, i keď som sa nenechala presvedčiť na psychadelický kolotoč, s našou kyber.crew sme pošérovali trdelník, mojich najobľúbenejších kybernetov som obdarovala maličkosťou a následne pozorovala iskričky v očiach, no a na záver sme sa zašli pozrieť na krabíky, škrečky, zajačice a bodkované rybky. Infantilnosť a malé radosti na chvíľočku zatienili svet definícií a procesorov a tak je to správne. Dokonca moja najmilšia architektka je zajtra doma z Prahy a plánujeme povymetať druho.ručné obchody. Jajaaj harmónia chutí či ako sa to?



2in1: Obsesie II. - Ponožková + Pozostatky leta.

Takú som mala chuť včera pridať ponožkový bársaký článok, no zápočet z umelej inteligencie a kúpená letenka do Finlandie (sh*t is getting serious, right?) totálne zatienili moje hriešne chúťky. Dospievam alebo čo? Ale nie, nepreháňajme zas, len som si tak nežne vstúpila do svedomia.

Ako je možné vypozorovať, hlavnými paradigmami môjho života sa pre toto obdobie stali škola&erasmus, takže sa nečudujte, ak o tom budete čítať dookola a alokooda. Aj ja o tom čítam žijem dookola. Celý svet sa mi krúti na fínskej vlnovej dĺžke, trochu si to užívam, no sužuje ma páru problémov vecí, ktoré treba vyriešiť (popravde je ich asi milión, ale nateraz spomeniem aspoň dve, ktoré súvisia s blogom a s ktorými mi viete pomôcť):
- potrebujem sa zbaviť hŕby oblečenia, čiže som poznižovala ceny a kľudne sa i s vami dohodnem, lebo ehm doma som dostala ultimátum, že pred odchodom musí byť moja izba tip top vyprataná, takže ak mi to pouľahčujete, nebudem sa sťažovať. Sľubujem, že výťažok pôjde na poctivé explórovanie Škandinávskeho polostrova, i grandiózne video vám prisľúbim, i pohľadnicu pošlem ak chcete! Prípadne salmiakki (čierny humor, doslova)!
- rozmýšľam čo s mojim virtuálnym kútikom živej mŕtvej prírody, rozumej blogom, v obdobiach temna a polárnych nocí. Isté je, že takto ako je to teraz to nebude možné (asi). Jeden nápadík by tu bol, ale to je taký ten nápad typu pletiem si na seba bič sto bičov. Teda... Chcela by som robiť vlogy typu how's it goin'. Ale určite si pod tým nepredstavujte klasický posed pred webkou a klábosenie o tom koľko vločiek spadlo dnes v meste Vaasa, chcela by som to poňať nejako kreatívne, spojiť hovorené slovo (tipy, triky, fínčina, fíni, zvláštnosti) s videami a fotkami (na štýl mojich letných videí, veď to poznáte) a do toho ešte zakomponovať moje denné strasti, nejaké info o škole a tak.V podstate veľmi výhodná vec, nemusela by som do 167 konverzácií odpisovať ako sa mám a koľko snehu dnes nasnežilo ako sa žije kybernetke v krajine tisícich jazier, druhá seč dvojsečnej zbrane je strach, že čo na to svet a vy. V mojej hlave to vyzerá veľmi zaujímavo, no bojím sa trošku reality, vy čo si o tom myslíte?

Kľudne povedzte, nehanbite sa, a ak nie, tak aspoň let's have obrážteky z cyklu ponožkovej obsesie. Lebo medzi mojim vekom a infantilnosťou ponožiek je prudká nepriama úmera. Noa čo!


Lentilkové ponožky nájdete v cukrovinkách tuto.

Quiet soul.

Postrehy uplynulých dní:
- choďte do kina na Gone Girl, skoro som sa pototo od strachu a verím, že nabudúce mi už nikto nedovolí vybrať film,ale inak veľmi kvalitné! Teda minimálne mnou to otriaslo a ešte bude otriasať nejaký ten piatok.
- čo znamená posun času o hodinu pre blogerku.dnešných.dní? Obrovský problém tretieho sveta alebo aj slnko zapadá už o 16:30 (ifyouknowwhatimean), raTujme sa milé spolublogerníčky.
- nie je únava, ktorú by nevyriešili tri kávy alebo aj keď to takto pôjde ďalej, v žilách mi miesto krvi bude prúdiť podľa.cibiskita elixír života
- keď v noci neviete spať, nikdy nie je taká neskorá nočná hodina aby nemohla byť ešte neskoršia
- keď ťa život omrzí, viac ako treba, zober si nôž a odrež si... kúsok chleba. (#deep)


Neviem ako zmenežovať prídel fotomateriálu do blogu. Fakticky. Dnes vám síce ponúkam takmer čerstvé ešte teplé rožky fotky, no v zálohe mám asi tak milión fotiek z Prímorska, jeden post z Budapešti, nejaké Košické ešte z augusta a septembra. Jojooj ale však internet veľa znesie, i chaosu,či?


Kvetnaté reči vs. kvetnatá bunda.

Je to tu, sezóna VKV začala! (Vysvetlenie tejto skratky si pýtajte u bársktorého Košičana). Niežeby som sa tomu tešila, to teda nie, človek si na také niečo nezvykne ani po 21 rokoch života, no teším sa že okrem vkv, som tu dnes i ja. Tuto na mojom malom pieskovisku, na mojom kúsku kódu, tu pri mojom štvorročnom blogerskom decku. Beriem lopatku a formičku a usilovne pracujem na kapkejku z piesku textu. Zasa si tu vyťukávam svoje bezpredmetné riadky a teším sa z toho. Možno banalita, no po nekonečnej odysee chorého počítača a potom chorej mňa (o tom sa vám tu nebudem sťažovať, no bolo to dosť zlé na to aby mi teraz robila radosť takáto maličkosť), teším sa z každej zdravej chvíle a tak som si dnes dopriala za šálku bezstarostného blogovania. Aj keď popravde nezaslúžim si, mala by som robiť veci prospešnejšie mojej budúcnosti, no čo. Little party never killed nobody či ako sa to?

Po prudko metaforickom  a abstraktnom úvode o čosi pragmatickejšie a o štipku realističkejšie pokračovanie,alebo aj zo života kybernetky po 1497krát. Fínsko sa dalo do pohybu (tým nemyslím tektonicky, ale moje Fínsko, moja nádej, môj nový polročný život, moja aurora borealis každodenná) a pokorila som byrokraciu, ktorá zajtra putuje pekne krásne doporučene do mojej zemi zasnúbenej. Občas keď ma chytí taká fínska nálada, tak si do štvrtej ráno pozerám na youtube a instagrame všakovaké videá a fotky z môjej budúcej vlasti a neviem či si dokážete predstaviť a či vôbec ja dokážem opísať, aký je to pocit. Ale je to také, teplé pri srdiečku, joooj. Domovina volá, odpustite mi patetické vsuvky.^^

Vznik dnešnej obrazovej prílohy sa datuje ešte do doby kamennej do minulého mesiaca, keď naše životy ešte neznepríjemňovali povestné košické vetry, takže pochopiteľne neumrzla som v tom. Koniec hlásenia.


F&F showroom: yeti edišn

Podľa môjho wannabe.time.management kalendáriku majestátne visiaceho na korkovej nástenke prekrývajúc mapu Fínska [všimnite si priority, alebo aj to už je čo, keď niečo prekrýva moju milovanú krajinu], včera tu mal svietiť posledný diel károvaného seriálu, no ehm viete ako to.
Aj majster drevorubač si občas utne ruku alebo ako sa to a aj slečna kybernetka občas pochybí a skrátka..  Podarilo sa mi docieliť veľmi zaujímavé veci a skomplikovať si život o 258%, rozumej bola som vyššími silami donútená preinštalovať si nemenovaný operačný systém (okná) a tak nemám nič. Žiadne vyčančané programy, programy do školy ba ani programy bežného virtuálneho prežitia. Po zapnutí znovuzrodeného windowsu ma čakal internet explorer a nemenovaný neschopný antivírus (pocity: gonna cry, wanna die).  Po symbolicky vyronenej slze som ako správna pragmatička začala riešiť moju žalostnú situáciu a dávať moje znovuzrodené bábo do laty. Čo je ale podstatná informácia z hľadiska blogu, Fotošopy sú gone. Z toho vyplýva,že dnes musím pracovať s tým, čo mám v zálohe a teeeda konečne uvidíte fotky z F&F showroomu. Ak ste poctivý sledovateľ slovenskej blogoscény, asi ste ich už videli odtamadiaľ pol milióna, takže som sa snažila to poňať po svojom a ukázať vám vecičky, čo upútali moje zraky a hmaty. Hlavne teda yeti kabátec, huňaté štóly, čiernopierkové čosi a superské kabáty po kolená. Here we go:


Obsesie I. - Drinková

Bolo mi vyčítané, že som totálne zanevrela na inšpiračné príspevky. Konkrétne Cibiskit mi povedal a ja teda promptne reagujem ďalším mini seriálom z mojej dielne pod ne.lichotivým názvom Obsesie (wiki hovorí, že sú to nutkavé predstavy pri niektorých poruchách, chorobne sa vnucujúce predstavy; duševná choroba s vtieravými stavmi, posadnutosť - psychodelikt), no berme to prosím všetci spoločne s nadhľadom. O čom to teda bude? Každú nedeľu vám predstavím vecičky môjho osobného zbytočného luxusu. Skrátka sa rada rozmaznávam peknými obalmi a v 99,9%  prípadov sa stáva, že v peknom obale sa skrýva aj pekné/chutné/voňavé/fajnové vnútro. [Keby to tak bolo aj pri ľuďoch, všakže...]
Všetky časti nebudú len o obsesiách tešiacich tráviaci trakt, mám pripravené aj čo to z papiernictva či zdravotníckych potrieb. (záhadnosť exponenciálne narastá, uu). Dnes to bude o fancy.pitíčkach ako som spomínala už i na nemenovanej sociálnej sieti, nebudem sa nejako prehnane o nich rozpisovať, to treba ochutnať, však chápete. Tak teda poďme na to:

 
Ak poznáte Fentimans, tak možno skôr z takých malých fľaštičiek. Ja najviac obľubujem práve na fotke vyobrazenú Ružičkovú limonádu, aj keď je pravda, že som ešte neochutnala všetky príchute a že ich teda je!

All Black (temer) Everything.

Ak aspoň trochu sledujete môj blog, a to ani nemusíte byť antropológ či iný ológ, stačí, že vám slúžia tyčinky a prípadne aj čapíky, môžete spozorovať, že moje oblečko väčšinou hýri všakovakými farbami, melónikmi, obláčikmi, čerešničkami, kytkami, jednorožcami grcajúcimi dúhu a i. Takisto moji kybernetickí spolužiaci majú pozorovacie schopnosti ako správni ITčkári vycibrené a teda keď sa mi raz za 187 rokov podarí namixovať z mojej infantilnej paletky celé.čierne.všetko, nevyhnem sa otázke:
"Čo si dnes taká temná?"
Vtedy sa len potmehúdsky pousmejem popod imaginárny hipsterský fúz a odvetím:
"Aby som ladila k mojej temnej duši!" 
Keď sa nad tým tak spätne zamyslím, asi na tom bude aj kus pravdy...






BUDAPEST IV. - 3 WAYS TO WEAR: PLAID TRENCH SLIM COAT II.

Som tu zas s mojím mini seriálom zo života hmyzu károvaného trenčkotu, kedže ste ma veľmi potešili množstvom komentárov názorov k minulému článku plus ráno po prebudení ma v izbe čakali palačinky a čaj, tak zo samej pozitívnosti alá dnes milujem svoj deň (Janko Smrek by bol hrdý), rozhodla som sa prispieť svojou troškou do vôd internetu napriek tomu, že som tu takto exhibicovala pred menej ako 24 hodinami. Snáď sa vám teda neprejem.


Queen of the highway.

Pracovná morálka mi upadla hlboko pod bod mrazu alebo aj zaspať na dve cviká v priebehu prvého týždňa, to chce veľkú dávku únavy. Najmä ak to druhé začína o 10.50, no milovníkovi spánku/ ignorantovi budíkov nevysvetlíš. Rozhodla som sa teda urobiť zásadné zmeny v mojom malom fialovo-krémovom časopriestore a to znovu urobiť z mojej zloženej postele letisko/pristávaciu dráhu a tak ma to možno zláka aj do spánku v kresťanskejšej hodine ako o druhej ráno. Ktohovie. Poviem vám asi o týždeň, držte palce.

Z mojej nekonečne zásobarne pitných fotiek vyhrabávam nejaké pogrejpovské, aufit outfit ešte festivalovo naladený, gumáky nesmú chýbať! V ten deň dokonca neskôr lialo, takže príjemné sa stalo užitočným, čo viac? Ďalšou vecou, ktorú tu namne asi vídite prvý (možno posledný) krát sú legíny (avšak zadok ostáva v tomto ohoze v režime inkognito, mám predsa už nejaký ten vek). Vo všeobecnosti tento druh spodného prádla nosím na turistiky a behanie, no tieto zamatové sa mi zdali také neškodné ba priam až vhodné na prelomenie mojich hejtov voči tomuto bezbrannému slovenkami milovanému kúsku oblečenia. Čo vy a legíny? Milujete alebo prebodávate pohľadom slečny s vykúkajúcou zadnicou?


The Doors - Queen of the highway


3 WAYS TO WEAR: PLAID TRENCH SLIM COAT I.

Tak a som doma! Teda už asi dva dni a to som stihla už aj byť dva dni v škole, dvakrát utekať na električku a dokonca aj zaspať na cviko, skrátka nelením. Dokonca aj fotky do článkov mám poctivo naškrečkované od augusta, no nejako nevychádzam s časom. Nejdem sa tu sťažovať, čas je napriek tomu vyplnený krásne, no trošku ma to mrzí, že vás tu takto zanedbávam. Ako odčinenie som si pripravila mini seriál (znie to mega dôležito až mi je smiešno), ktorý vyplynul zo situácie a síce išli sme na mini predškolskozačiatkový prednarodeninovýn výletík do Budapešte spojený s jednou návštevou v Bratislave (ale o tom potom) a ja ako blogo.žena praktická a puntičkárska zároveň, na štyri dni som sa zbalila  do jednej farebnej paletky založenej na farbách môjho nového kabátu. Ani som si nemyslela, že sa v ňom budem cítiť tak ako by som to povedala... taká svoja?

Okrem tohto siahodlhého vysvetlenia krajiny pôvodu môjho nápadu, dnes moja telesná schránka slávi vek 21 rokov a kedže môj rozum si také vysoké číslo narozdiel od tela zjavne nepripisuje, v školskej knižnici ma čakala trojeurová upomienka a v škole aplikácie databázových systémov. Čo viac si môže mladá dáma priať na narodeniny?


Приморско IV.

Konečne som sa dostala i do sveta virtuálneho, tak som vám tu do blogového rybníčka vysypala toxický odpad plnú nálož fotiek, reku.že vykompenzujem si to nejako. A ako žijem? Nuž zimný semester mi už nepríjemne dýcha na krk, no ťažkú hlavu si z neho zatiaľ ešte nerobím, kedže rozvrh som si urobila vcelku luxusný (vrámci možností samozrejme). Zatiaľ to vyzerá na 4dňovú školu, čo viac?

Okrem toho, že zajtra hráme v SND v Bratislávke, chystám sa do nej aj 18.-19.9. takže ak náhodou niekto chcete niečo odomňa stadeto, prípadne kávu v šarmantnej spoločnosti Tibora a mojej hanblivej maličkosti, kľudne sa ozvite na niektorej z a.sociálnych sietí!

Z môjho pseudo.módeho pohľadu, dnes.nosím blogujem dva mužmi vyhejtované trendy a to plavky s vysokým pásom a šortky temer pod krk, no ťažkú hlavu si z toho nerobím, ja to mám takto rada a  aspoň je mamka happy, že som opticky pribratá keď už fyzicky nie. Čo vy a asexuálne trendy?





Frigidný melón.

Mojou treťou najobľúbenejšou činnosťou v Bulharsku hneď po ehm to je jedno a po kúpaní sa v mori boli raňajky. Najdôležitejšie jedlo dňa, švédske stoly a podnetné hlboko intelektuálne konverzácie vedúce k unáhleným u.záverom. Hlavnou tézou jednej sa stal i nevinný druh plodovej zeleniny z čeľade tekvicovité. Chudák melón, čo vám poviem. Počas random kôstkovo.chirurgického zákroku na melóne hovorím tak Filipovi:
Počuj, to by bolo aké super keby melón nemal kôstky. 
Jedným dychom dodávam:
Mali by sme vyšlachtiť taký melón.
...
Ale počuj... on by bol potom vlastne frigidný. A neplodný. A vlastne by vyhynul. A vlastne by už nebol melón. Ok serme kašlime na to!

Vzlety a pády raňajkových myšlinok,no čo vám k tomu mám povedať. Snáď len, ste to čo jete a ja som melón!

Takto v melounovém cukru odětá som chodila ešte pred mesiacom, tak mi promiňte ten sklz.


Приморско III.

Tak sa zas poslušne alebo teda skôr neposlušne hlásim zo slnkom zaliateho Bulharska (kvetnaté reči bezhraníc,ale čo, dovolenka znesie veľa), aby som vás zabombardovala tisíc a jednou fotkou. Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa niekedy na blogu objavia takéto fotky, kde bude viac kože ako šatstva, no viete sajdre padajú ako hnilé hrušky, zábrany odplavilo morä... No snažili sme sa to nafotiť tak, aby sa nikto nemusel na mojom blogu prežehnávať alebo čo.

Ku plavkám, je dosť riziko objednávať takýto citlivý artikel z netu, no toto bola jednoznačne trefa do čierneho kvietkovaného, materiál je veľmi nežný a sadli mi asi ako žiadne iné doteraz. Teda aspoň ja sa v nich dobre cítim, váš názor si rada vypočujem taktiež, ale moju žensko.materialistickú lásku k nim to nijak nepoškvrní. Ani dokonca na kúpanie ich nenosím aby mi ich more nezožralo, lebo škoda by bola!

Momentálne tu završujeme náš šiesty deň (fotky sú z tretieho, nestíhačka), váľame na manželskej posteli naše ugrilované telá a ráno sa chystáme zabehať si na pláž. Snáď tentokrát vstaneme, držte palce!

Приморско I. / II.

Do tretice všetko dobré, povedala som si a prinútila sa zdvihnúť môj dovolenkou rozmaznaný zadok a upraviť pár, ehm cca 40 fotiek z uplynulých dvoch dní. Do tretice preto, lebo už dva dni som to mala v pláne, no stále stále keď som sa večer dostala do postele, nevedela som o svete. Ono sa to ani nezdá, ale dá to zabrať, taká dovolenka (hah, 1st world problems). Ale inak si to tu neviem vynachváliť, všetko. Krásnych 50 minút v lietadle miesto 26 hodín v buse, penzión na 5 krokov od severnej pláže, usmievaví bulhari a dojemný výhľad.
Zo začiatku som bola mierne skeptická voči 6354 schodom, ktoré vedú k našej izbici, lebo mne sa vždy ujde taká, čo je najvyššie alebo najďalej,ale som kind of človek, čo hľadá všade pozitíva, takže:
- budem mať fajn zadok
- máme super výhľad a dojemné západy slnka
 Taktiež ma baví tento prímorský režim, kde jediný problém, ktorý riešim je či si dám jablkový alebo hruškový somersby sajder alebo aký džem si dám na palacinku. Oh sladký to život, aspoň nachvíľku.
Dnes vám okrem mojej slovnej akrobacie ponúkam aj bulharskú zmes prvých dvoch dní a už teraz vám viem s určitosťou povedať, že aj ten nasledujúci článok bude stáť za to, ojojoj.


 

KOŠICE fešn BLOGGERS BAZAAR!

Na totálne pochovanie môjho time managementu, rozhodla som sa vám konečne ozrejmiť podrobnosti exkluzívnej udalosti, ktorá dozaista nenechá žiadnu košickú dievčenskú nákupnú dušu chladnou. O čo ide?
No pekne poporiadku. Pred približne dvoma týždňami ma v mailovej schránke okrem random spamu čakala aj lákavá ponuka od nemenovanej košickej devy blogerky, že reku mohli by sme tie tony oblečenia z našich šatníkov predať nejakým príjemnejším spôsobom ako behaním na poštu a nazad, síce aj to má svoje výhody samozrejme, podpora slovenskej pošty, pravidelný pohyb a... To je asi tak všetko z výhod. Kedže už 6 riadkov chodím okolo horúcej kaše, urýchlim to (yesss). Ako ste už možno aj pochopili alebo vystalkovali na dvoch nemenovaných blogoch, bude bazár! Čo bazár, bazárisko!




Ak vás moja ružová presladená (bodky, čipka, mašlička, cupcake, kvetiny - odpustite, asi ma ovládli hormóny) verzia plagátu ešte neodradila (inač neviem kde sa to vo mne vzalo), možnože vás zaujíma, čo do tejto utešenej kôpky šiat, ktoré určite potrebujete prinesiem okrem Beky, Lenky a Laury, ja. Tak napríklad ak vlastníte nôžku veľkosti 38 (alebo niečo okolo t.j. 37 alebo 39, mohli by vás zaujímať tieto topánky, hnedé lodičky či pruhované sandále na platforme. Z ďalších mojich tromfov prihadzujem tieto smaragdovo-zelené čipkované šaty, žltý kabát a dokonca až osem klobúkov, z nich spomeniem napríklad tento a zatiaľ som na vážkach, že či aj tento.

Grejp 2014.

Dobrý večer priatelia, tak dnes o ňom.
Grejp. 3 dni. Bombay Bicycle Club. 548 zimomriavok. 24 rohlíkov. Editors. 9 wall-street hotdogov. La Roux. 7 deci bacardi. Klaxons. 5 paštét. 3 dúhy. PARA. dva hamburgery. jeden pár usefull gumákov. jeden brunch v auparku na lavičke (punk není mrkev). nezistené množstvo vinného vína. 0 grciek. A viete čo? Mám rada také dni, prví poslednííííí budú poslední.

(faktže) Malý fotodenníčok, kedže Tibor nebol schopný poslať mi časť dokumentácie z jeho jablka, tak iba moje:

Ako najlepšie viem.

Tak sa zas poslušne hlásim doma, živá, relatívne zdravá a hudobne vyšantená po víkende v znamení rohlíkov, paštét, mobilných záchodov a bacardi. Veď ste aj mohli vidieť trošku na instakilograme, že ako sme sa mali. Ale o tom ešte niekedy inokedy, Grejpu vyhradím samostatný článoček nabudúce. Dnes prichádzam s fotkami fotenými pred mesiacom, no padli mi do rany, kedže je na nich zachytený zhodou okolností môj sobotňajší festivalový ohoz. Vy ste sa tu ako mali?

Para - Žena

We are botanically brewed.

Prv než vyrazím do víru veľkomesta, rozhodla som sa vás vizuálne obohatiť zabaviť novou botanickou sériou z dielne Cibiskita. Povedal mi, že keď z tohto fotenia dám iba 5 fotiek, tak ma prizabije, takže som radšej namixovala výživnú botanickú zmes v strachu o holý život. Taktiež tu môžete zočiť moje nové lásky, ktoré ste už videli i tu a ktoré pravdepodobne dotiahnem aj na Grejp (mega sa teším juj). Prsia pre dnešok ostali doma (vlastne ako vždy) a to je asi tak všetko čo by som vám k tomu chcela dnes povedať. Čavte!



PHILIPPINES I.

Ako si tu tak sedím požierajúc predposlednú krabičku Toffifee, nápis na tričku dnes hlása In Love With Manila, i rozhodla som sa ukázať vám čo to málo z Filipín skôr než zabudnem, že som tam vôbec bola. Vyberala som hlavne také ilustračné fotografie, lebo neviem ako by zareagovali orchestrálni spoluhráči, keby sa ponachádzali na tomto bohapustom blogu. Teda okrem Štofky, ona si zvykla. A k tomu nápisu na tričku, určite ste si všimli, že nič také nenosím, no na Filipínach nám až na tajfún bolo krásne tak prečo to nevykričať celému svetu? Snáď sa mi aspoň trošku podarí vykresliť vám exotickú atmosféričku. Hľa:

Life begins at the end of your internet connection.

V poslednej dobe sa to tu hemží dojemnými ba až zádumčivými hláškami v nadpisoch (no dobreee, až minule, ale čo je doma na blogu to sa počíta), dnešok nebude výnimkou. Túto som však sama vykutila, intelektuálny DIY na záver konštruktívneho rozhovoru na a.sociálnej sieti,alebo aj nájdu sa i inteligentné myšlienky v tej mojej zvrátenej mysli. (Ja si nemyslím, že je zvrátená ale piati ľudia nezávisle od seba to admitli, takže som to prehodnotila a zaradila túto skvostnú črtu do mojej beletrizovanej charakteristiky, čo mi pripomína, žeby som mala aktualizovať moje ja). [Ja sa aj sama so sebou porozprávam, ako si môžete všimnúť].

Zasa som pridala do môjho kiosku nejaké čačky, informatické knižky a iné džezy, tak keďtak mrknite. Veľmi vážne premýšľam v týchto súvislostiach aj s mojím odchodom, bude to chcieť oveľa brutálnejšie triedenie ako toto čo predvádzam posledné dni. A asociatívne ma pri myšlienkach na môj erasmácky pobyt chytá agónia brušných kŕčov prepletená strachom z nového a strachom z toho, že tam asi primrznem k bicyklu po ceste do školy a iné basic strachy. Joooj, vyveďte ma niekto z omylu..

By the way, I tried to say I'd be there, aby som vás tu príliš nepobúrila, pod šatami som mala kraťasy. Mám už svoje roky (hahaha) a akú takú dôstojnosť, aj keď ako sa tak prechádzam Košicami a všímam si okolitý dievčenský svet... Holé zadky sú teraz akosi v móde či čo. Vy čo na to?

August is like the Sunday of summer.

Zapáčil sa mi tento dojemný quót, aj keď pre mňa osobne po auguste nasleduje ešte 21 krásnych dní ničnerobenia (ak zabojujem pri zostavovaní rozvrhu, tak možno aj 22, so.hardcore.ja.viem). Dnes som sa rozhodla urobiť taký môj typický randomček na počesť:
- mojich a blogových menín (meškám dva dni, viem)
- prvej spečenosti leta 2014
- prvého fejku na pokeci četujúceho v sexzoznamke
- prvej tisícovke na instakilograme
Každý deň je dôvod na random oslavu a ak náhodou nie, treba si vyrobiť. DIY má tiež svoje čaro. Mňa ešte napríklad tešia aj fajné raňajky, dobrá káva alebo ponožky so zajačičami. A čo oslavujete vy?


Mandarin and seville orange jigger.

Život sa odvíja v naoko.pokojnej rovine. Až na pár zdravotných patálií, stretnutia tretieho druhu s ježkom o 2:20 ráno, fancy pitíčko po nociach rozumej zapredala by som dušu pre fentimans, Zeleného plesa a reinkarnáciu môjho postcrossingového života, si žijem basic život. Život bez dátumu a času, bez orchestrálnych skúšok, bez budíkov. Jediným mýľnikom v blízkej budúcnosti mi je grejp a gynda, koľko poetična na záver (veď vy viete,že si nezvyknem dávať servítku pred ústa). A u vás ako?




"Off the wall"

✓ Stena
✓ Vansky
✓ Dramatické pózy
✓ Lykke Li
✓ Footshop
✓ Sval na nohe
✓ Ponožky s čipkou                                     
Sečteno.podtrženo, výsledok:


Lykke Li - I Follow Rivers

Pastierka morských koníkov.

Tak sme dotajfúnovali, úspešne prežili a môžeme čestne prehlásiť, že sme zažili Filipíny sevšímvšudy. Ale o nich vám porozprávam niekedy nabudúce, až sa preklíkám miliónom fotiek a videí. No jedno vám viem povedať s istotou: až keď vám domom lomcuje vietor o rýchlosti 250 kilometrov za hodinu, palmy sa ohýbajú v 90 stupňovom uhle, rozrazí vchodové dvere, ktoré štofka odmieta ísť zavrieť, lebo sa bojí, máte srdcO v krku, vtedy si uvedomíte, že vlastne ako dobre nám je tu na Slovensku a VKV (košický vietor) sa od tohto prelomového momentu stáva v mojich očiach len nežným letným vánkom v pozadí patetickej telenovely. No počasie nie je jediná vec, ktorej vnímanie v našich zemepisných šírkach bolo poznačené tropickou cyklónou. O tom potom!

Tajfún.

Čavte! V Manile je práve 00:24 a ja tu píšem tieto prosté riadky, aby ste vedeli, že žijem. Prežila som let a lietanie je najsuper vec! Aj keď 14 hodín v lietadle nie je žiadna hitparáda, no stokrát lepšie ako bus a také. Všetky filipínske pikošky vám poviem potom, a že ich teda je, lebo z mobilu je to o držku. Taktiež asi bude Filipínske videjko, lebo filmujem o 100 sedem. Zatiaľ ponúkam iba svoj instafilipingram a fotky týždeň staré, ale lepšie ako s kameňom po hlave, všakže. Tak sa mi tu opatrujte, ja zas utekám do divočiny. A ešte, že veľmi ste ma dojali komentárikmi v predchádzajúcom článku, ste superskí, ďaku! Pá!
P.S.: zajtra tu ide tajfún, tak snáď prežijeme :D

HAPPY 4th BIRTHDAY TO BLOG & ANNIVERSARY GIVEAWAY!

Ťažko tomu uveriť.
4 roky.
16 ročných období.
370 publikovaných príspevkov.
1344 google friend connectov.
1460 dní.
2327 fejzbukovských ehm vás.
8045 komentárov.
10 325 lookbookerovských vás.
35 040 hodín.
502 814 návštev.
2 102 400 minút.
126 144 000 sekúnd.
A predsa sa točí a predsa sem ešte niekto chodí a dokonca ma to ešte stále baví! Nechcem sa tu veľa rozplývať aby ste mi tu nezaspali nebodaj, no minimálne dve vďaky si dovolím venovať.

Prvá patrí hlavne Tebe, drahá čitateľka, prípadný čitateľ! Že si nájdeš kúsok času v tom svojom uponáhľanom živote a venuješ ho prečítaniu mojich kecov prípadne aj prispeješ a potešíš moju malú blogerskú dušičku, ďakujem Ti za to!




Simple Symphony.

Dnes fotky v znamení názvu článku. Simple. Aj keď... Nič nie je také simple ako sa na prvý pohľad nadpis zdá. Vďaka pánovi Brittnovi mi na ľavej ruke včera vyrástol huslistický biceps, ale aj o tom to je. O tom sú delené skúšky.
Ak by ste to chceli počuť zajtra naživo a ste z Košíc, 19.30 na Hlavnej u Premonštrátov hráme akože predodletovú generálku, hudba zdarma, čo viac!





Tsatsikikiriki.

Ou jé! Neviem či som to niekde spomínala, ale popravde až včera som mala poslednú skúšku! Aj keď ja som si prázdninu určila už 9teho júla, stále tam bolo čosi, kameň na srdci, väzeňská guľa prizváraná o nohu a iné nepríjemnosti. Dobre no, trošku preháňam, tri týždne ma to skoro vôbec netrápilo, no tieto posledné dni, tesne pred dňom Pé (ako programovanie) som bola ako pravá psychopatická žena šlahnutá PMS a to veru nebolo príjemné pre nikoho v okruhu 200 metrov. Ono to fakt nie je sranda, hlavne keď do letného semestra fakt nemôžem nič prenášať kvôli Fínsku. Takže som si užila kvalitné nervy, no teraz je už všetko ako má byť, jednorožce grcajú dúhu, svetlušky svetluškujú v letnom kine, na nohách mám ponožky s králikmi a užívam ten beztrestný pocit. Nie je nič krajšie, snáď už len Čajkovského koncert pre husle v Dé dur.

K letnému kinu by som sa ešte vrátila a kedže som úchylák na české filmy a včera sme jeden klišé no výživný zhliadli, tak 10 pravidel jak sbalit holku si pozrite, ak chcete. Osmiala som si život fakticky! Okrem toho sme boli aj na Vejšku aj keď som ju už videla s Maliaricou v kine,ale tak dobrý český film nie je zlý. No a dnes ideme na Kandidáta, lebo som ten typ, čo si také filmy pozerá rok po veľkom haló. Klasika. Žiadne iné filmy už asi nestihnem v júli, no ak ste z KE, letné kino je podľa mňa taký letný must! A keď tu takto o kinách, v augustovej filmovej šnúre odporúčam 100ročného starčeka čo vyliezol z okna a zmizol, kvalitný švédsky snímok ponúka rozkošný priam nenútený humor. Švédi vedia.

Fotky boli fotené už ani neviem kedy, ale díky za ne zas patrí Tiborovi, ktorý si práve užíva na Volte a pozdravuje, že zajtra uvidí Arctic Monkeys, lucker. Tak sa zatiaľ majte!



theDominica.sk x footshop

Na Vansy som bola stále zaťažená. A môže mi hovoriť kto chce čo chce, môže mi Tibor povedať, že jemu sa rozpadli po dvoch mesiacoch. Moje prvé Dollinky oslávia o mesiac 4 roky a ešte stále sú medzi nami. Nepopieram, že sa na nich podpísal i zub času, no stále sú vo forme. Rok po nich som si na narodky venovala Tory.nky, ktoré ste potom paradoxne až o dva roky mohli vidieť tu,tu a naposledy tuto. Taktiež nemôžem krivého slovka povedať, lebo na nich ani ten čas sa až tak neprejavil. Alebo to som možno len ja príliš šetrná,alebo čo.
No nie o mojej šetrnosti som chcela. Moja vansková óda smerovala k tomu, že práve preto, keď mi v e-schránke pristál neslušný návrh z Footshopu, nemohla som odmietnuť a tak som svoju vanskovú éru zavŕšila práve Érami. Akými, to sa dozviete o pár augenblickov, ak ste si teda prv nepozreli gifko.


Vans (link) - Footshop

Snáď sa vám môj mini ženský samo.unboxing páčil a keď nie, tak kľudne naložte, že čo si o tom myslíte. Alebo prípadne či aj vy prechovávate lásku k vanskám, lebo ja hej. Aj napriek tomu, že som dušou slečinka a dámička. Veď uvidíte ešte!

Davajhet VI. / Giveaway VI.

Pôvodne som ju chcela šupnúť na koniec predchádzajúceho článku, ale pre pokoj v duši a poriadok v komentároch som sa rozhodla ju takto osamostatniť. Veď jeden článok navyše ešte nikoho nezabil a keď som sa tak vybrala s obráštekom.


Víťazka alebo teda aj víťaz, aby som nikoho nediskriminovala, môže vyhrať Geek tričko, také aké som mala aj ja v tomto článku napr. Ak by ste ho aj nenosili, pekné tričko nie je nikdy nepekné zlý darček pre mladšiu sestru či priateľku, nie?
Nebudem chodiť už toľko okolo horúcej kaše, poďme rovno na vec pravidlá:
1. Romwáci požadujú, aby ste napísali nejaký komentík, citujem: "show their love to the tee at the product page", čiže keď preskrollujete na tejto stránke úplne dole, alebo teda na vašej ctenej klávesničke stisknete END, tak sa dopracujete ku komentárom, kde môžete komentovať cez váš fb account.
2. Jeden lajk tuto:

3. Do komentáru tuto pod článok hoďte svoj email a môžete mi aj napísať niečo zaujímavé. Ak toto splníte, jediné čo vám už teraz ostáva je tešiť sa zo života a kto sa bude najviac tešiť, vyhrá tričko. Výherca bude ohlásený na fb page, ktorú ste lajkli v druhom kroku. Neviem ešte kedy, ale do odchodu za exotikou určite, čiže tak o 5-9 dní. No tentokrát nebudem písať mail, po ohlásení sa mi výherca bude musieť sám ozvať do jedného dňa a ak sa neozve, vyberám ďalej.

Tak sa tu zatiaľ majte!

Zo života ženy.

Dnes budem písať o povrchnostiach ženského sveta. Raz za čas rok ma popadne taká slabá chvíľka. Lebo predsa len som žena, takže ak dnes čakáte hlboké reči zo života mladej kybernetky, zabudnite na to a s kľudom angličana sa presuňte k obrazovej prílohe tuto o pár skrollov nižsie alebo ku davajhetke o jeden článok vyššie. (spublikujem za 5 minút)

V pozadí mi bežia Nákupné maniačky (nesúďte ma) a v pravidelných intervaloch sa mi zastavuje mozog nad tým, čo dokážu mladé i staršie ženy pustiť z úst. Ďalšia vec, ktorá ma dostáva do kolien je slovná zásoba a lokálna glorifikácia slova EXTRAVAGANTNÝ. Všetko je extravagatné a keď to nie je extravagantné, tak je to fó-pá, why not. Keby niekto monitoroval výskyt týchto slov v oboch sériách, určite by to došlo do trojciferného čisla. No ak odhliadnem od bezvýznamných nascenárovaných konverzácií a vykonštruovaných intríg, tento pořad ma extravagantným zvláštnym spôsobom baví. Nahliadať do cudzích šatníkov a bytov (hlavne pri extravagantných zaujímavých personalitách, myslím fakt zaujímavých, nie kurióznych), prípadne sa trochu počudovať a tak, lebo v každom z nás je kúsok stalkera, iba žeby nebol. Čo vy? Odsudzujete alebo milujete?

Fotky boli fotené ešte pred týždňom, no kedže mám teraz vďaka Cibiskitovi veľkú zásobáreň obrazového materiálu, dostali sa na rad až teraz. Niektoré boli dokonca fotené na ajfon, lebo to tak chodí, keď človek nemá po ruke širší objektív ako 50tku. Tipnete ktoré?



Slnko, seno, zapekané cestoviny s kuracím mäsom.

Posledné dni sa mi točia hlavne okolo orchestra, kedže už za dva týždne odlietame a tak je to hotové divertimento. Napriek tomu s Tiborom nezaháľame a fotíme do zásoby, taktiež plánujem predpripraviť nejaké to počteníčko na obdobie mojej neprítomnosti, lebo odtamadiaľ sa asi k prispievaniu veľmi nedostanem. Teda, okrem instakilogramu, tam očakávajte veľky exotický flame. Oh, stresy mám už teraz!
Zachvíľu utekám na zapekané cestoviny s Filé a potom si užiť filharmonikov v auparku, Labutie jazero, to si ja vždy rada vypočujem! Tak sa tu majte a užívajte slnko,seno a čo chcete.
A pamätajte, nič nie je večné a aj tie najčiernejšie nohavice raz prestanú priťahovať všetky častice/chlpy/vlasy/prach z okolia. To len tak, zo života (mojich čiernych skinny). Pá.

-

Život.zip

Fascinujú ma ľudia a ich stopy. Stopy, ktoré si navzájom zanechávame v životoch. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by vyzeral váš život, keby ste z neho zmazali čo i len jednu stopu/človeka/rozhodnutie? Ja často. Fascinuje ma ten sled nenáhodných náhod a často sa snažím vykresliť si alternatívny život. Zmeniť čosi. Bársčo. Od malých zmien ako zmeškanie električky až po veľkú, ako že by som nikdy nezačala hrať na husle. Poviete si, jasné, ako môže jedno zmeškanie električky zmeniť život? Mojej mamke ho napríklad rovno zachránilo. Zmeškala túto električku. No nechcela som zachádzať až do takejto melancholickej roviny.
Viete ako to vždy končí? Toto moje vykonštruovávanie? Dospejem k u-záveru, že takto ako je to teraz je to správne. Všetko je ako má byť a žiadnu stopu by som v konečnom dôsledku vymazať nechcela, nech je akokoľvek bolestivá či pálivá, lebo formuje. Chtiac či nechtiac, úmyselne či neúmyselne, naše existencie sú formované cudzími otlačkami, tak ako aj my sami formujeme svoje okolie. Nekonečný cyklus akcií a reakcií, ktorého výsledkom je život sám. Život.zip. Tu a teraz.
Čo ma naučili špeciálni ľudia:
- že brokolice sú malé stromčeky (cutenessnessness as f*ck)
- že aj malý ale úprimný kompliment dokáže veľké veci
- že arašídy a magnum sú najlepšie ingrediencie na nočné prejížďky autom
- že ak ste k niekomu novému prudko raw, môže sa stať, že to ustojí a vymení za vlastnú raw.nosť a vznikne z toho niečo špeciálne
- že hejt plodí hejt a hejty stoja veľa zbytočnej energie a času, ktorý by sa inak dal použiť na stokrát lepšie veci
- že sa treba viac usmievať a smiať sa poriadne nahlas
- že objímanie sa zdvíha náladu o 37,4%
Viete čo je na tom všetkom super? Na tých veciach so stopami a so vzájomným ovplyvňovaním? Že to dokážeme regulovať. Dokážeme si dokonca tie životy skrášliť,lebo každý si je svojho šťastia processorom či ako sa to... A to stačí len menej hejtu a viac pekných slov. Funguje!

Fotky boli fotené pre pár dňami, čiže nemajú nič spoločné s minulým článkom o farbení vlasov, len toľko k nim.




Rebeliáda.

Po dvoch dňoch sa zas poslušne hlásim. Poctivá blogeřica, čo vám poviem. Sedím si tu za svojim utešeným lenovkom, vyťukávam slovnú predohru zatiaľ čo farba s patetickým názvom (ohnivá iskra) práve preniká do vnútorných vrstiev môjho vlasového stvola a vypaľuje posledné zbytky mojej prirodzenosti. Do uška mi šeptá na celú izbu vreští podmanivý hlas Alexa Turnera, a dnes obúvam jeden veľmi škaredý vraj.trend. Škaredšie sú snáď už len moje turistické topánky. Ale keďže ortopedičnosť obúvam doma nonstop, to som vlastne nonstop cool, ešte dokonca aj predtým než to začalo byť cool? Oh, zacyklila som sa, nevadí. Letmo hádžem očkom na môj vešiak (to je taká tá tiež uber.mega.super.kúl vec, nezbytnosť každej mladej dámy) a zisťujem, že jeho abilita udržať nápor šiat exponenciálne klesá a nebojí sa dať mi to najavo. Tak trochu sa odviazal a jedna strana poklesla o 10 cm oproti druhej,ale však čo, moderné úmenie, línie, všetko ako má byť. Ale nie, nie som zas také monštrum, hneď ako zmyjem to ohnivé zlo čo zo mňa práve robí pseudoredheadku, prediskutujem to s ním a vytriedim zo života 41375 vecí, lebo budem musieť. Lebo malý nano krôčik pre môj minimalizmus ale veľký skok pre šatník, či ako to...
A vy ako? Tiež hejtujete ortopedické boty ako vrchol odevného umenia? Kľudne oponujte, názorom sa ja nikdy nehnevám!


Back to basics.

Po minulom vyčerpávajúcom článku hlavnom jedle o desiatich chodoch dnes prinášam len taký rýchly toast na odľahčenie situácie. Dokonca bez džemu. Pôvodne to tu ani nemalo byť, no rozhodla som sa, že tu dám i môj basic basicov. Osvedčené záchranné koleso jednoduchosti pre dni zložité. Prúžkované tričko, obyč modré jeggínsy a oxfordky doladím k farbe vlasov. Klasika.

Minule som sa na fb dilemmovala, že čo s vlasmi. Ono sú sice teraz už vcelku megadlhé, no nemajú tvar ani nič. Ofinu som už necvakala pár mesiacov, že reku nechám si ju dorásť a konečne budem vyzerať ako normálny človek. No výsledkom toho je len to, že ma enormne štve a ja premýšľam nad radikálnou zmenou. Lebo kedy ak nie teraz? Tento môj revolučný prístup vyvolal ale riadnu vlnu ohlasov. Okolitý svet sa rozdelil na dva tábory, zatiaľ čo na asku dostávam tisíc a jeden encourageovaný koment a Filip mi dohadzuje kaderníčku, pol facebookovskej komunity roní pomyseľnú slzu, Mamka hľadá reťaz aby mi spútala moje zajačio.vlasové myšlienky a Tibor hádže smutné pohľady na moju hrivu. Čo si má človek počať? Samozrejme, rozhodnúť sa sám za seba, ale sa vám povie...

Normálny človek povie "prší" a ty povieš "dneska mi spadla kvapka rovno do oka".

Dnes to bude prudko osobné, z najosobnejších útrob môjho sveta vyberám. Škandalózne priznania, ľudia, príbehy, emócie, reflex všetko proste. Nespisovné slová, hipsterské skomoleňovanie, heštegy, jahody, cloudporn ale i kvalitná klasická hudba.
Filip: Mám rád tvoj blog.
Ja: Prečo?
Filip: Lebo Ťa tam vždy nájdem. 
Svet sa mi roztopil ako cukor na panvici v momente, keď mi podal takúto srdcervúcu odpoveď na moju neznesiteľnú otázku. No nie o tom som chcela. O čo tu vlastne ide? Jeden malý.veľký ordered list môjho uplynulého skúškového i neskúškového života. Mozaika radostí i radosti by som povedala. Čo som teda robila?

Že vraj biologické hodiny. Ale čoste. To len tak, motivačné raňajky. Za každú vypracovanú a naučenú otázku z matematickej analýzy som si dopriala jednu. Nechcite vedieť, koľko hodín to trvalo.

Domček jedným ťahom.

Mám rada zoznamy. To-do listy po blogersky vraj. To-watch, to-read, to-eat. Momentálne spriadam plány na obohatenie mojej kybernetickej mysle, robím spojkový zoznam, ako ju vrátiť nazad do reality. Ako z nej dočasne vyhnať diabla všetky tie integrály a zbernice a naplniť ju harmóniou a pekným slovom. Podnietiť inšpiračno a naložiť si za naberačku cudzích myšlienok. Aby som nechodila pol hodinu okolo horúcej kaše, idem si obnoviť preukažtek do knižnice. Takej tej, kde v knižkách netvoria 90% obsahu elektrotechnické schémy a Laplaceove transformácie. Dosť podstatný fakt. No mojím večným problémom je, že pre mňa je výber knihy proces ala nekonečný príbeh a preto som tu a dožadujem sa. Hľadám pomoc vo vodách internetu, medzi vami. Lebo pred rokom som sa tiež dožadovala a dostala som od vás celú hŕbu nápadov, takže.. vedeli by ste mi odporučiť nejakú srdce/dušu/mozog-rvúcu knižku? Budem vám zaviazaná a možno vám potom poradím, kde kúpiť lacno náplň do fuji instaxu mini alebo kde v Košiciach robia najlepšie presso, deal?









Strawberry swing.

Syndróm skúškové mám dajme tomu za sebou, no jeho ďalekosiahle následky ma mátajú a budú mátať tuším ešte hodnú chvíľu. Lebo to je tak, keď ste zavretí medzi štyrmi stenami, počítate trojfázy, odvodzujete nejaké šialené integrály, do toho nežne prokrastinujete, nemusíte chodiť za jedlom, jedlo chodí za vami (díky mami) a potom zrazu veľký tresk, zem sa rozostúpila, MAIS zazelenal a všetko sa skončilo. Zrazu na babkinu telefonickú otázku, že čo robím, neodpoviem učím sa,ale že čítam si. Nie skriptá, ale normálne beletriu. Samu seba som dnes šokovala touto odpoveďou. Lebo sny sa zhmotnili. Sny o lepších zajtrajškoch, beztrestnom užívaní si a pestovaní kreativity, ktorá doteraz len nesmelo klíčila kdesi v krabičke od Ramy. Veľmi sa jej tam nedarilo, keďže som ju málo zavlažovala časovým elementom. No teraz? Vylialo sa namňa 112 litrové vedro času a ja si to ešte ani nestíham uvedomovať. Plánujem však moje pomyseľné vedro s touto relativistickou veličinou výhodne zameniť za dve vedrá nápadov, ktoré som počas najplodnejšieho obdobia roka pečlivo pozapisovala, a presadiť moju kreativitu do obrovského skleníka. No uvidíme, ako to dopadne.
Cez skúškové bola mojou jedinou cenou útechy hudba, dobezvedomia som skrobblovala Kataržu /:Katarziu/, obohrali sa mi všetky platne s klasikou a vrcholom zábavy bolo audiovizuálno, napríklad aj táto reklama na Jacobsove okuláre. To je všetko, čo by som k tomu chcela povedať. Bežím preč, lebo v mojej kvetinkovej perine ma čaká polozaspané prekvapenie, čaute!


"Žijeme v uzavretých izbách plných tajomstiev."

Keď už som vám to sľúbila, tak je to tu. Aj keď to ide na úkor trojfázových harmonických obvodov, ktoré budem musieť dokopať hneď po dopísaní tohto dojemného článku. Lebo to je tak.. Po dvoch týždňov ala ružová záhrada som dostala takú otcovskú facku od študentského života a bola nútená vypracovať si skúškový harmonogram. Je desivý, ale ak ho dodržím, tak o 15 dní si budem môcť užívať bezbrehé a bestresné voľno s ružovými okuliarmi included, a to za to stojí, že?

Chvíle študijnej temnoty mi včera spríjemnila Štofka, keď mi poslala link na live Coldplay koncert, takže sme si takto spoločne s mojou najobľúbenejšou architektkou a najobľúbenejšou informatičkou na linke Praha-Algebra-Urbanizmus-Košice-Elektrotechnika-Glasgow nechali vylepšiť náladičku pôvabným hlasom Chrisa Martina, čo viac si môže mladá študentka priať dovoliť cez skúškové. Nič a predsa všetko!

Okrem iného, dnes ako som na fb načrtla, že by ste mi mohli dať nejaké otázky, netušila som, že môj ask.fm doslova zahorí. Padla aj veľmi konkrétna otázka, že či ukážem moje šťastio na blogu. Veru ukážem, veď aj vďaka nemu je môj skúškový.svet trochu viac znesiteľnejší, opekané cestoviny s kuracím mäsom chutnejšie, blízka budúcnosť žiarivejšia, nočná obloha nad kavečanmi jasnejšia ba aj čili pálivejšie. Proste topness. Žasnem koľko dojemnosti sa berie v mojej chladničkovskej duši. No nazad k podstate veci, ukážem čochvíľa, ajtak najzvedavejší stalkeri už videli,pff.

Ku výživnému citovo zafarbenému textu prihadzujem aj za hrsť, čo hrsť, plné priehrštie fotiek. A vy čo?



Zo života hmyzu #1

Pondelok. Prvý pondelok po trinástich tyždňoch, kedy nemusím vstávať a just vstanem. Deň, keď si na kávu dám šľahačku a na raňajky čokapik. Deň flákania sa a nostalgie.  Keď si spomeniem ako som takto pred rokom kolosálne stresovala pred mojou maturou skúškou dospelosti, trpezlivosti a nervov z matiky, ronila krokodílie slzy, že nedokážem korektne dokázať a definovať nejaký bulšit, mierne sa mi nadvihnú kútiky. Dnes, so zápočtami v kapse, oddávam sa príjemnej letargii. A čo vy?


obal na iphone - ebay; náušnice - vintage; čelenka - citronsorbet; okuliare - giantvintage; bralet - romwe; lak a rúž - s-he; hotpants vraj (link) - sheinside; sandále (nie sú také vyšlapané, to tieň :( ) - house

Pohrávam sa s myšlienkou postovať takéto mikronanoposty, no neviem nakoľko by to išlo na úkor kvality. Čo myslíte? Či ostať pri výživnej zmesi raz za týždeň?

Drive my car.

Skúškové klope na dvere a ja otváram. Whynot. Treba prijať zodpovednosť, dôsledky svojich činov zápočtov a dobačovať na koniec prvého ročníka. Kedže momentálne máme v Košiciach víchricu roka 2014, neostáva mi nič iné ako naplniť prokrastinačný plán zas a znova doma. Semester končí teoreticky až v nedeľu, takže to ešte nie je pre mňa to true.skúškové, čo v preklade znamená, že ešte na mňa neprišla chvíľka upratovania, lakovania nehtov, strihania vlasov, upratovania notbuku a výčitiek svedomia. Pre začiatok som sa rozhodla vykolážovať si odevy na skúšky, takže to vlastne nie je ani prokrastinácia, či?
Prvá je o týždeň, takže pevne verím, že tento hurikán alebo aj veľmi silný VKV odíde a ja budem môcť povytŕčať svoje syrové nohy.
Okrem toho, že dokola riešim školu (kedže mi zaberá viac života ako je zdravé), sa mi život otočil o 214°, no je to príliš dobré na to, aby som to tu hodila do vôd internetu. Veď sa dozviete potom asi, juj.
Tematická piesenka tu.


 \begin{matrix}\int\end{matrix} náhrdelník (link) - oasap
 \begin{matrix}\int\end{matrix} šaty (link) - oasap
 \begin{matrix}\int\end{matrix} čoko - toblerone od Cibiskita
 \begin{matrix}\int\end{matrix} rúž i lak - s-he
 \begin{matrix}\int\end{matrix} výraz - ginko biloba
 \begin{matrix}\int\end{matrix} Matematická Analýza 2 (2007) - J.Džurina, A. Grinčová, V.   Pirč
 \begin{matrix}\int\end{matrix} Minilexikon Matematiky (1971) - F.Latka