Poslednou dobou prispievam pomenej, no takú peknú message som dostala, že som musela už niečo vyplodiť. Aj tie priority sa zas posunuli o krok ďalej, lebo tak... Ak raz človek nemá istotu a sebavedomie, ani 4875 vínnych praliniek mu ju nevyčaruje, že? Po krátkej odbočke sa z vôd umeleckých vraciam nazad na cestu za vyšším vzdelaním, ktorá mi teda ide podstatne lepšie ako to druhé. Okrem toho, klavesnica mi horí od premotivovanosti, píšem totižto motivačné listy pre erasmusy, držte palce! Ak toto výjde, umriem šťastím, ak nie tak sa hodím o zem asi, ale najskôr sa nestane nič. Každopádne je to topic nr. 1 teraz pre mňa.
O dnešku:
Dnes idem fotiť Killing the Antibull, ak ste z Košíc a pociťujete deficit umeleckého vyžitia, určite sa zastavte na kus performance do Déžavú!
O včerajšku:
Človek by netušil, koľko vzruchu spôsobia kytky na hlave. Podobné pocity mnou zmáhajú ako i slečna z blonďavého vesmíru opísala. Aké jednoduché je v týchto zemepisných šírkach vychýliť ľuďom v trolejbuse zraky z ich bežných rovnovážnych polôh ala pohľadu do blba či do zeme. Niekedy by ma to trápilo možno aj, no teraz sa už len pousmejem a slečnám čo si nás pri fotení v parku skúmajú na prednej kamere pekne zamávam, však mám dajakú francúzsku výchovu [ako by povedala bývalá triedna na strednej, pozdravujem].
A nabudúce ešte väčšie kytky!
