Free Lines Arrow June 2014 | ♥ D.

Slnko, seno, zapekané cestoviny s kuracím mäsom.

Posledné dni sa mi točia hlavne okolo orchestra, kedže už za dva týždne odlietame a tak je to hotové divertimento. Napriek tomu s Tiborom nezaháľame a fotíme do zásoby, taktiež plánujem predpripraviť nejaké to počteníčko na obdobie mojej neprítomnosti, lebo odtamadiaľ sa asi k prispievaniu veľmi nedostanem. Teda, okrem instakilogramu, tam očakávajte veľky exotický flame. Oh, stresy mám už teraz!
Zachvíľu utekám na zapekané cestoviny s Filé a potom si užiť filharmonikov v auparku, Labutie jazero, to si ja vždy rada vypočujem! Tak sa tu majte a užívajte slnko,seno a čo chcete.
A pamätajte, nič nie je večné a aj tie najčiernejšie nohavice raz prestanú priťahovať všetky častice/chlpy/vlasy/prach z okolia. To len tak, zo života (mojich čiernych skinny). Pá.

-

Život.zip

Fascinujú ma ľudia a ich stopy. Stopy, ktoré si navzájom zanechávame v životoch. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by vyzeral váš život, keby ste z neho zmazali čo i len jednu stopu/človeka/rozhodnutie? Ja často. Fascinuje ma ten sled nenáhodných náhod a často sa snažím vykresliť si alternatívny život. Zmeniť čosi. Bársčo. Od malých zmien ako zmeškanie električky až po veľkú, ako že by som nikdy nezačala hrať na husle. Poviete si, jasné, ako môže jedno zmeškanie električky zmeniť život? Mojej mamke ho napríklad rovno zachránilo. Zmeškala túto električku. No nechcela som zachádzať až do takejto melancholickej roviny.
Viete ako to vždy končí? Toto moje vykonštruovávanie? Dospejem k u-záveru, že takto ako je to teraz je to správne. Všetko je ako má byť a žiadnu stopu by som v konečnom dôsledku vymazať nechcela, nech je akokoľvek bolestivá či pálivá, lebo formuje. Chtiac či nechtiac, úmyselne či neúmyselne, naše existencie sú formované cudzími otlačkami, tak ako aj my sami formujeme svoje okolie. Nekonečný cyklus akcií a reakcií, ktorého výsledkom je život sám. Život.zip. Tu a teraz.
Čo ma naučili špeciálni ľudia:
- že brokolice sú malé stromčeky (cutenessnessness as f*ck)
- že aj malý ale úprimný kompliment dokáže veľké veci
- že arašídy a magnum sú najlepšie ingrediencie na nočné prejížďky autom
- že ak ste k niekomu novému prudko raw, môže sa stať, že to ustojí a vymení za vlastnú raw.nosť a vznikne z toho niečo špeciálne
- že hejt plodí hejt a hejty stoja veľa zbytočnej energie a času, ktorý by sa inak dal použiť na stokrát lepšie veci
- že sa treba viac usmievať a smiať sa poriadne nahlas
- že objímanie sa zdvíha náladu o 37,4%
Viete čo je na tom všetkom super? Na tých veciach so stopami a so vzájomným ovplyvňovaním? Že to dokážeme regulovať. Dokážeme si dokonca tie životy skrášliť,lebo každý si je svojho šťastia processorom či ako sa to... A to stačí len menej hejtu a viac pekných slov. Funguje!

Fotky boli fotené pre pár dňami, čiže nemajú nič spoločné s minulým článkom o farbení vlasov, len toľko k nim.




Rebeliáda.

Po dvoch dňoch sa zas poslušne hlásim. Poctivá blogeřica, čo vám poviem. Sedím si tu za svojim utešeným lenovkom, vyťukávam slovnú predohru zatiaľ čo farba s patetickým názvom (ohnivá iskra) práve preniká do vnútorných vrstiev môjho vlasového stvola a vypaľuje posledné zbytky mojej prirodzenosti. Do uška mi šeptá na celú izbu vreští podmanivý hlas Alexa Turnera, a dnes obúvam jeden veľmi škaredý vraj.trend. Škaredšie sú snáď už len moje turistické topánky. Ale keďže ortopedičnosť obúvam doma nonstop, to som vlastne nonstop cool, ešte dokonca aj predtým než to začalo byť cool? Oh, zacyklila som sa, nevadí. Letmo hádžem očkom na môj vešiak (to je taká tá tiež uber.mega.super.kúl vec, nezbytnosť každej mladej dámy) a zisťujem, že jeho abilita udržať nápor šiat exponenciálne klesá a nebojí sa dať mi to najavo. Tak trochu sa odviazal a jedna strana poklesla o 10 cm oproti druhej,ale však čo, moderné úmenie, línie, všetko ako má byť. Ale nie, nie som zas také monštrum, hneď ako zmyjem to ohnivé zlo čo zo mňa práve robí pseudoredheadku, prediskutujem to s ním a vytriedim zo života 41375 vecí, lebo budem musieť. Lebo malý nano krôčik pre môj minimalizmus ale veľký skok pre šatník, či ako to...
A vy ako? Tiež hejtujete ortopedické boty ako vrchol odevného umenia? Kľudne oponujte, názorom sa ja nikdy nehnevám!


Back to basics.

Po minulom vyčerpávajúcom článku hlavnom jedle o desiatich chodoch dnes prinášam len taký rýchly toast na odľahčenie situácie. Dokonca bez džemu. Pôvodne to tu ani nemalo byť, no rozhodla som sa, že tu dám i môj basic basicov. Osvedčené záchranné koleso jednoduchosti pre dni zložité. Prúžkované tričko, obyč modré jeggínsy a oxfordky doladím k farbe vlasov. Klasika.

Minule som sa na fb dilemmovala, že čo s vlasmi. Ono sú sice teraz už vcelku megadlhé, no nemajú tvar ani nič. Ofinu som už necvakala pár mesiacov, že reku nechám si ju dorásť a konečne budem vyzerať ako normálny človek. No výsledkom toho je len to, že ma enormne štve a ja premýšľam nad radikálnou zmenou. Lebo kedy ak nie teraz? Tento môj revolučný prístup vyvolal ale riadnu vlnu ohlasov. Okolitý svet sa rozdelil na dva tábory, zatiaľ čo na asku dostávam tisíc a jeden encourageovaný koment a Filip mi dohadzuje kaderníčku, pol facebookovskej komunity roní pomyseľnú slzu, Mamka hľadá reťaz aby mi spútala moje zajačio.vlasové myšlienky a Tibor hádže smutné pohľady na moju hrivu. Čo si má človek počať? Samozrejme, rozhodnúť sa sám za seba, ale sa vám povie...

Normálny človek povie "prší" a ty povieš "dneska mi spadla kvapka rovno do oka".

Dnes to bude prudko osobné, z najosobnejších útrob môjho sveta vyberám. Škandalózne priznania, ľudia, príbehy, emócie, reflex všetko proste. Nespisovné slová, hipsterské skomoleňovanie, heštegy, jahody, cloudporn ale i kvalitná klasická hudba.
Filip: Mám rád tvoj blog.
Ja: Prečo?
Filip: Lebo Ťa tam vždy nájdem. 
Svet sa mi roztopil ako cukor na panvici v momente, keď mi podal takúto srdcervúcu odpoveď na moju neznesiteľnú otázku. No nie o tom som chcela. O čo tu vlastne ide? Jeden malý.veľký ordered list môjho uplynulého skúškového i neskúškového života. Mozaika radostí i radosti by som povedala. Čo som teda robila?

Že vraj biologické hodiny. Ale čoste. To len tak, motivačné raňajky. Za každú vypracovanú a naučenú otázku z matematickej analýzy som si dopriala jednu. Nechcite vedieť, koľko hodín to trvalo.

Domček jedným ťahom.

Mám rada zoznamy. To-do listy po blogersky vraj. To-watch, to-read, to-eat. Momentálne spriadam plány na obohatenie mojej kybernetickej mysle, robím spojkový zoznam, ako ju vrátiť nazad do reality. Ako z nej dočasne vyhnať diabla všetky tie integrály a zbernice a naplniť ju harmóniou a pekným slovom. Podnietiť inšpiračno a naložiť si za naberačku cudzích myšlienok. Aby som nechodila pol hodinu okolo horúcej kaše, idem si obnoviť preukažtek do knižnice. Takej tej, kde v knižkách netvoria 90% obsahu elektrotechnické schémy a Laplaceove transformácie. Dosť podstatný fakt. No mojím večným problémom je, že pre mňa je výber knihy proces ala nekonečný príbeh a preto som tu a dožadujem sa. Hľadám pomoc vo vodách internetu, medzi vami. Lebo pred rokom som sa tiež dožadovala a dostala som od vás celú hŕbu nápadov, takže.. vedeli by ste mi odporučiť nejakú srdce/dušu/mozog-rvúcu knižku? Budem vám zaviazaná a možno vám potom poradím, kde kúpiť lacno náplň do fuji instaxu mini alebo kde v Košiciach robia najlepšie presso, deal?









Strawberry swing.

Syndróm skúškové mám dajme tomu za sebou, no jeho ďalekosiahle následky ma mátajú a budú mátať tuším ešte hodnú chvíľu. Lebo to je tak, keď ste zavretí medzi štyrmi stenami, počítate trojfázy, odvodzujete nejaké šialené integrály, do toho nežne prokrastinujete, nemusíte chodiť za jedlom, jedlo chodí za vami (díky mami) a potom zrazu veľký tresk, zem sa rozostúpila, MAIS zazelenal a všetko sa skončilo. Zrazu na babkinu telefonickú otázku, že čo robím, neodpoviem učím sa,ale že čítam si. Nie skriptá, ale normálne beletriu. Samu seba som dnes šokovala touto odpoveďou. Lebo sny sa zhmotnili. Sny o lepších zajtrajškoch, beztrestnom užívaní si a pestovaní kreativity, ktorá doteraz len nesmelo klíčila kdesi v krabičke od Ramy. Veľmi sa jej tam nedarilo, keďže som ju málo zavlažovala časovým elementom. No teraz? Vylialo sa namňa 112 litrové vedro času a ja si to ešte ani nestíham uvedomovať. Plánujem však moje pomyseľné vedro s touto relativistickou veličinou výhodne zameniť za dve vedrá nápadov, ktoré som počas najplodnejšieho obdobia roka pečlivo pozapisovala, a presadiť moju kreativitu do obrovského skleníka. No uvidíme, ako to dopadne.
Cez skúškové bola mojou jedinou cenou útechy hudba, dobezvedomia som skrobblovala Kataržu /:Katarziu/, obohrali sa mi všetky platne s klasikou a vrcholom zábavy bolo audiovizuálno, napríklad aj táto reklama na Jacobsove okuláre. To je všetko, čo by som k tomu chcela povedať. Bežím preč, lebo v mojej kvetinkovej perine ma čaká polozaspané prekvapenie, čaute!