Free Lines Arrow August 2014 | ♥ D.

Приморско I. / II.

Do tretice všetko dobré, povedala som si a prinútila sa zdvihnúť môj dovolenkou rozmaznaný zadok a upraviť pár, ehm cca 40 fotiek z uplynulých dvoch dní. Do tretice preto, lebo už dva dni som to mala v pláne, no stále stále keď som sa večer dostala do postele, nevedela som o svete. Ono sa to ani nezdá, ale dá to zabrať, taká dovolenka (hah, 1st world problems). Ale inak si to tu neviem vynachváliť, všetko. Krásnych 50 minút v lietadle miesto 26 hodín v buse, penzión na 5 krokov od severnej pláže, usmievaví bulhari a dojemný výhľad.
Zo začiatku som bola mierne skeptická voči 6354 schodom, ktoré vedú k našej izbici, lebo mne sa vždy ujde taká, čo je najvyššie alebo najďalej,ale som kind of človek, čo hľadá všade pozitíva, takže:
- budem mať fajn zadok
- máme super výhľad a dojemné západy slnka
 Taktiež ma baví tento prímorský režim, kde jediný problém, ktorý riešim je či si dám jablkový alebo hruškový somersby sajder alebo aký džem si dám na palacinku. Oh sladký to život, aspoň nachvíľku.
Dnes vám okrem mojej slovnej akrobacie ponúkam aj bulharskú zmes prvých dvoch dní a už teraz vám viem s určitosťou povedať, že aj ten nasledujúci článok bude stáť za to, ojojoj.


 

KOŠICE fešn BLOGGERS BAZAAR!

Na totálne pochovanie môjho time managementu, rozhodla som sa vám konečne ozrejmiť podrobnosti exkluzívnej udalosti, ktorá dozaista nenechá žiadnu košickú dievčenskú nákupnú dušu chladnou. O čo ide?
No pekne poporiadku. Pred približne dvoma týždňami ma v mailovej schránke okrem random spamu čakala aj lákavá ponuka od nemenovanej košickej devy blogerky, že reku mohli by sme tie tony oblečenia z našich šatníkov predať nejakým príjemnejším spôsobom ako behaním na poštu a nazad, síce aj to má svoje výhody samozrejme, podpora slovenskej pošty, pravidelný pohyb a... To je asi tak všetko z výhod. Kedže už 6 riadkov chodím okolo horúcej kaše, urýchlim to (yesss). Ako ste už možno aj pochopili alebo vystalkovali na dvoch nemenovaných blogoch, bude bazár! Čo bazár, bazárisko!




Ak vás moja ružová presladená (bodky, čipka, mašlička, cupcake, kvetiny - odpustite, asi ma ovládli hormóny) verzia plagátu ešte neodradila (inač neviem kde sa to vo mne vzalo), možnože vás zaujíma, čo do tejto utešenej kôpky šiat, ktoré určite potrebujete prinesiem okrem Beky, Lenky a Laury, ja. Tak napríklad ak vlastníte nôžku veľkosti 38 (alebo niečo okolo t.j. 37 alebo 39, mohli by vás zaujímať tieto topánky, hnedé lodičky či pruhované sandále na platforme. Z ďalších mojich tromfov prihadzujem tieto smaragdovo-zelené čipkované šaty, žltý kabát a dokonca až osem klobúkov, z nich spomeniem napríklad tento a zatiaľ som na vážkach, že či aj tento.

Grejp 2014.

Dobrý večer priatelia, tak dnes o ňom.
Grejp. 3 dni. Bombay Bicycle Club. 548 zimomriavok. 24 rohlíkov. Editors. 9 wall-street hotdogov. La Roux. 7 deci bacardi. Klaxons. 5 paštét. 3 dúhy. PARA. dva hamburgery. jeden pár usefull gumákov. jeden brunch v auparku na lavičke (punk není mrkev). nezistené množstvo vinného vína. 0 grciek. A viete čo? Mám rada také dni, prví poslednííííí budú poslední.

(faktže) Malý fotodenníčok, kedže Tibor nebol schopný poslať mi časť dokumentácie z jeho jablka, tak iba moje:

Ako najlepšie viem.

Tak sa zas poslušne hlásim doma, živá, relatívne zdravá a hudobne vyšantená po víkende v znamení rohlíkov, paštét, mobilných záchodov a bacardi. Veď ste aj mohli vidieť trošku na instakilograme, že ako sme sa mali. Ale o tom ešte niekedy inokedy, Grejpu vyhradím samostatný článoček nabudúce. Dnes prichádzam s fotkami fotenými pred mesiacom, no padli mi do rany, kedže je na nich zachytený zhodou okolností môj sobotňajší festivalový ohoz. Vy ste sa tu ako mali?

Para - Žena

We are botanically brewed.

Prv než vyrazím do víru veľkomesta, rozhodla som sa vás vizuálne obohatiť zabaviť novou botanickou sériou z dielne Cibiskita. Povedal mi, že keď z tohto fotenia dám iba 5 fotiek, tak ma prizabije, takže som radšej namixovala výživnú botanickú zmes v strachu o holý život. Taktiež tu môžete zočiť moje nové lásky, ktoré ste už videli i tu a ktoré pravdepodobne dotiahnem aj na Grejp (mega sa teším juj). Prsia pre dnešok ostali doma (vlastne ako vždy) a to je asi tak všetko čo by som vám k tomu chcela dnes povedať. Čavte!



PHILIPPINES I.

Ako si tu tak sedím požierajúc predposlednú krabičku Toffifee, nápis na tričku dnes hlása In Love With Manila, i rozhodla som sa ukázať vám čo to málo z Filipín skôr než zabudnem, že som tam vôbec bola. Vyberala som hlavne také ilustračné fotografie, lebo neviem ako by zareagovali orchestrálni spoluhráči, keby sa ponachádzali na tomto bohapustom blogu. Teda okrem Štofky, ona si zvykla. A k tomu nápisu na tričku, určite ste si všimli, že nič také nenosím, no na Filipínach nám až na tajfún bolo krásne tak prečo to nevykričať celému svetu? Snáď sa mi aspoň trošku podarí vykresliť vám exotickú atmosféričku. Hľa:

Life begins at the end of your internet connection.

V poslednej dobe sa to tu hemží dojemnými ba až zádumčivými hláškami v nadpisoch (no dobreee, až minule, ale čo je doma na blogu to sa počíta), dnešok nebude výnimkou. Túto som však sama vykutila, intelektuálny DIY na záver konštruktívneho rozhovoru na a.sociálnej sieti,alebo aj nájdu sa i inteligentné myšlienky v tej mojej zvrátenej mysli. (Ja si nemyslím, že je zvrátená ale piati ľudia nezávisle od seba to admitli, takže som to prehodnotila a zaradila túto skvostnú črtu do mojej beletrizovanej charakteristiky, čo mi pripomína, žeby som mala aktualizovať moje ja). [Ja sa aj sama so sebou porozprávam, ako si môžete všimnúť].

Zasa som pridala do môjho kiosku nejaké čačky, informatické knižky a iné džezy, tak keďtak mrknite. Veľmi vážne premýšľam v týchto súvislostiach aj s mojím odchodom, bude to chcieť oveľa brutálnejšie triedenie ako toto čo predvádzam posledné dni. A asociatívne ma pri myšlienkach na môj erasmácky pobyt chytá agónia brušných kŕčov prepletená strachom z nového a strachom z toho, že tam asi primrznem k bicyklu po ceste do školy a iné basic strachy. Joooj, vyveďte ma niekto z omylu..

By the way, I tried to say I'd be there, aby som vás tu príliš nepobúrila, pod šatami som mala kraťasy. Mám už svoje roky (hahaha) a akú takú dôstojnosť, aj keď ako sa tak prechádzam Košicami a všímam si okolitý dievčenský svet... Holé zadky sú teraz akosi v móde či čo. Vy čo na to?

August is like the Sunday of summer.

Zapáčil sa mi tento dojemný quót, aj keď pre mňa osobne po auguste nasleduje ešte 21 krásnych dní ničnerobenia (ak zabojujem pri zostavovaní rozvrhu, tak možno aj 22, so.hardcore.ja.viem). Dnes som sa rozhodla urobiť taký môj typický randomček na počesť:
- mojich a blogových menín (meškám dva dni, viem)
- prvej spečenosti leta 2014
- prvého fejku na pokeci četujúceho v sexzoznamke
- prvej tisícovke na instakilograme
Každý deň je dôvod na random oslavu a ak náhodou nie, treba si vyrobiť. DIY má tiež svoje čaro. Mňa ešte napríklad tešia aj fajné raňajky, dobrá káva alebo ponožky so zajačičami. A čo oslavujete vy?


Mandarin and seville orange jigger.

Život sa odvíja v naoko.pokojnej rovine. Až na pár zdravotných patálií, stretnutia tretieho druhu s ježkom o 2:20 ráno, fancy pitíčko po nociach rozumej zapredala by som dušu pre fentimans, Zeleného plesa a reinkarnáciu môjho postcrossingového života, si žijem basic život. Život bez dátumu a času, bez orchestrálnych skúšok, bez budíkov. Jediným mýľnikom v blízkej budúcnosti mi je grejp a gynda, koľko poetična na záver (veď vy viete,že si nezvyknem dávať servítku pred ústa). A u vás ako?