Tak si sedím, rozmýšľam i prudko namáham svoje zúbožené, kybernetikou tyranizované synapsie, že čo vám tu dnes predostriem i došla som k záveru, že studnica mojej divnosti je nevyčerpateľná a tak z úprimnosti duše (II.) sa priznávam, že:
- kráčajúc parkom kde_tu zbieram opustené gaštany, mysliac si, že im dávam nový domov. Úkryt. Dočasný pocit bezpečia. Mám_pocit_že_ten_pocit ma upokojuje, no vo výsledku mám iba kabelky plné gaštanov...

_Nebola to zrovna túra roka 2015, Smelý sa chcel popýšiť Nitrianskou kultúrou a tak mi na môj krátky pobyt pod Zoborom namixoval výživnú kultúrnu zmesku. Jednou zo zastávok bol aj Dražovský kostolík z dvanásteho storočia, po ceste na ktorý vznikli napríklad i tieto fotky. Vždy som Už dva roky čo som zrza túžim po takom emeraldovom zelenom kabáte a prednedávnom sa mi tento achievement unlockol a tak v ňom spokojne vandrujem životom a s pocitom najväčšej esteticky farebnej harmónie (zrza+tmavozeleň) i zapadám do lesného koloritu.
_No kostolík nebol jedinou prehistorickou postavičkou v Nitránskom príbehu, ešte staršia ako on sám bola Tisícročná Eva Pavlíková včela v sobotu v Divadle Andreja Bagara a ja som ostala očarená výkonmi pani herečky včely no nemenej aj zvyškom divadelnej posádky! Taktiež práca kostymérov a ľudkov čo riešia scénu a kulisy bola vážna vizuálna bonboniera, celé dobre - až to zmenilo môj pohľad na dovtedy nie veľmi obľúbené dielo Petra Jaroša. Normálne, že si to aj prečítam Ale až dočítam skriptá Neurónových sietí a štyri vedecké články. Vy aký máte vzťah k tisícročnej včele? Či už na plátne, doskách alebo papieri?
_Po predstavení mal ešte pán kultúrista pocit, že musím vidieť aj kultúrne dno a tak sme zakotvili v nemenovanom nitrianskom šenku, kde sa dekadencia stelesnila na pódiu až sa z toho čas posunul. To si vysvetlite ako chcete.
(Opravte mi niekto čiarky, díky)

Ťažko je žiť ľahko, povedal mi raz random chlapec vo vlaku po ceste dom z Grejpu na rodnú hrudu, no prechodom z letnej ľahkosti bytia do jesennej hyperaktivity i tento výrok by bolo vhodnejšie prispôsobiť podmienkam a zadramatizovať si v plnej kráse - ťažko je žiť ťažko! No ale fakticky, nie je to už také medolízačstvo, na dennom menu zo závodných športov praktizujem aerobik pre mozgové bunky alebo aj shit kybernetika got serious, do toho všetkého crossfit pre obe hemisféry v podobe husličkovania, zasa randím s Kunderom a keď sa zadarí, i vás tu stihnem obšťastniť (snáď nie obsmutniť) mojimi kučeravými myšlienkami. Času málo a záujmy by som vedela súkať z rukáva priam rýchlejšie ako random() no a to som vám ešte nehovorila, že i na españolčinu chodím, lebo môžem. Jedna duša by sa z toho všetkého aj spotila, no ja obrňujem mentálnu schránku entuziazmom na počkanie a sebaľútosť dnes prenechávam slabším povahám. ¡Hasta luego amigos!

Bolo by prinajmenšom smutné ochudiť stojaté vody internetu tohto blogu o poslednú Štokholmskú časť, najmä keď sa nám toto mesto dostalo tak hlboko do srdiečka.
V prvej časti ste si s nami mohli užiť deň plný severskej kultúry, celkom som sa odviazala čo do počteníčka a nejedného anonyma prekvapilo, že som taká kultúristka. Vcelku vydarený deň a nadšenie by sa u mňa dalo krájať.
Druhý štokholmský sa niesol v znamení povinne nepovinnej jazdy, povinnej preto, lebo nech je akokoľvek [ku:l] vyhýbať sa must_see flekom na výletoch a len sa vyvaľovať v kaviarňach a fotiť si nožky na vzorovanej podlahe, v mojej duši je kdesi zakorenené, že pri prvej návšteve cudzieho mesta chcem vidieť presne to, čo všetci a nehanbím sa za to. A možno by som na Gamla Stan zašla zas a možno aj päťkrát. A aj tie nožky na vzorovanej podlahe si odfotím!
No a o čom je tretí? Doslova sme dňu nechali voľnú ruku nohu a nechali sa unášať časopriestorom. (To vyznelo kúštik #LSD)

Máme za sebou prvé tri týždne nového semestra a ja sa ujedajúc hrozne_dobré_hrozno nestíham ani pozastaviť nad tým, ako rýchlo sa čas míňa, keď ho vyplníte vysokoškolskými povinnosťami. Až tuto teraz sa po_zastavujem. Na štvrtkový večer dávam času spiatočku, unavenému telu horúci kúpeľ, vyťaženej mysli venujem dnes spánok pred polnocou a blogu nový post. Svet je zas nachvíľu v harmónii.

Keď sme sa rozhodovali kde a ako bývať v Miláne, voľba padla jednoznačne na airbnb. Kedže sa medzi nami i vami ešte stále nájde niekto, kto túto fenomenálnu službu nepozná (tak ako aj naši spolupustovníci), trošku vám predostriem situáciu.
[ér bí en bí] to sú
- cudzie byty, ktoré môžu byť nachvíľku vaše
- super výhľady v super uličkách
- raňajky ako pravý domestikál
- tipy a triky od vašich domácich hostiteľov
- bicykle od domácich (aj to sa stáva!)
Všetko je to však o správnom výbere, šťastnej ruke a je to tak trošku ako nakupovanie na internete - treba si to všetko dobre zvážiť, nenechať sa nalákať len na pekne nafotené a nasvietené byty s lákavou cenou, ale radšej zvážiť viac možností. Moje skúsenosti sú však zatiaľ iba pozitívne - Budapešť, Helsinki, Štokholm (ehm za tú cenu) a Miláno, kedže som ten typ človeka, čo každé rozhodnutie premyslí minimálne 8tisíc krát a i v Taliansku sme nakoniec došli ku symbióze a vybrali dobre.

Ak airbnb nepoznáte a láka vás to, keď pocestujete cezomňa, dostanete na prvú cestu 18 éčok (okolo 500 českých) zľavu a takisto aj ja. (Podstatná informácia, aby sme boli takto pekne transparentní a na pravej miere) Ja som takto tiež urobila komusi radosť, tak prečo nie. : ) Milujte sa a množte sa cestujte! My už okukujeme Berlínske byty a občas je to super inšpirácia aj čo sa týka interiérového dizajnu.

Fotky z milánskeho bytíka.

Snáď ani neexistuje vhodnejšia doba, kedy vám predstaviť moju tretiu malú úchylku - na prahu jeseňozimy. Jesene dátumovo a zimy pocitovo, minimálne teda tuto na východe už o lete slýchať len z rozprávania srarých materí alebo z bosých nôh môjho exotického spolužiaka, ktorý ešte stále chodí do školy v žabkosandáloch. (Ahoj Filip)
Kedže som ten typ, čo sa snaží nájsť na všetkom aspoň aké_také pozitíva a prežila som už i fínsku zimu, bezútešnú poveternostnú situáciu vždy zachránia čajové dejchánky. Tento rok som sa poctivo predzásobila, nasyslila slušnú hŕbu vrecúšok radosti, nech to moje bostonské pitie čaju stojí zato. Akí sú teda moji fancy favoriti v čajovej kultúre? (K dobrému čaju dobrá kniha samozrejme, takto nenápadne podsúvam i knižných favoritov.)Čaje od Doktora Stuarta som mala možnosť vyskúšať vďaka Cibiskitovi, pred rokom som dostala na narodky Jablko a Škoricu (čo bolo fenomenálne) a tento rok Zázvor a Citrónová tráva! Zoženiete v M&S a ani jedno kombo vás isto nesklame.