Free Lines Arrow June 2015 | ♥ D.

O vanilkových rohlíčkoch a Kunderovi.

A vlastne nie. Iba som dnes dofinišovala znesiteľno_Neznesiteľnú.ľahkosť.bytia - knižku, ktorá ma sprevádzala na mojich neverending cestách po našom malebnom Slovensku (v rámci udržania mojej cestovateľskej kondičky, blud, cestovala som za Smelým) a jej nonšalantne pomiešané dejové línie a vyšperkované slovné spojenia alá Benátky hoven mi ešte stále víria hlávkou. No nie o tom som pôvodne chcela. Po dlhej dobe som zas oprášila moju malú zúboženú Smenku a rozhodla som sa vám dnes namiešať výživnu zmes dokonalej analógovej nedokonalosti. Po tom, ako som po dlhej dobe znova okúsila ten roztopašno.zvedavý pocit na spôsob motýliky.v.žalúdku pred tým, než si ideš kuknúť čo tvoja analógová krabička vyprodukovala, je viac než isté, že ďalšie filmové rolky na seba nenechajú dlho čakať. Stay analogue!


  Lebo raňajky sú rituál. Vždy.  


  Šarmantná Banská Štiavnica nenechala jedno estetické oko suché.   

Halmi Kafé.

Aby som seba i vás utvrdila v tom, že jahodový kufrík do každej rodiny nie je len záležitosťou alica.v.krajine.škandivávskej_looku do lesa a že nemám problém vyvenčiť ho i v košických uliciach, prinášam dôkaz namiesto sľubov. Na moje prekvapenie kufríčok ani nepobúril až tak okolie ako napríklad kvetinky vo vlasoch, jahody sú asi spoločensky viac akceptovateľné. To si uvedomili isto i Beatlesáci, keď v mentálnom adamovom rúchu pobehovali po jahodových poliach. (#LSD)


Cats, I am a kittycat.

Kedže mi započalo tretie skúškové tohto ročníka, moje prokrastinačné bunky klopú na dvere a ja otváram, nazerám za hranice všedných dní až som sa dostala k tomuto videu. Z globálneho hľadiska je totálne odveci, no priam statement video mojej sídliskovej ranej mladosti. No ale nie o tom som chcela. Vec sa má tak, že všetci spolužiaci, známi aj neznámi finišujú svoje skúškové, píšu oslavné statusy, púšťajú žilou alá ruka hore noha v torte a ja úbohá (mesačná dávka sebaľútosti ) začínam. Však čo, že už som odskúškovala vo Fínsku, prečo si nedať pár zápočtov, zadaní a exámov aj doma. A tak som dnes, dozvediac sa konkrétne termíny skúšok, zahájila sezónu prokrastinácie rituálnym žehlením obliečok a košieľ (T: Dominika čo robíš? D: Práve som dožehlila. T: *veľký WTF a otázniky* T: Ďalšia vec ktorú som nevedel, že dokážeš.), no a zajtra si určite upracem izbu, nalakujem nehty, vypracem poličky, zahrám na husľu, pozriem Game of Thrones (to asi aj dnes) a pôjdem... konečne urobím poriadny skúškový harmonogram aby som sa totálne neopustila a nenechala sa opantať sladkým životom prokrastinačným. Držte mi palce vy, vy všetci čo už nemusíte trápiť svoje mozgové bunky a ak ste sa náhodou ešte stále nevymanili zo spárov skrípt, poznámok a testov, sme v tom spolu!



VIDEO - 150 DAYS OF ERASMUS!

Keby ste vy len tušili,že aké veľké a pritom márne snahy boli vynaložené na to, aby ste mohli vidieť toto videjko skorej ako teraz. Aby som uviedla do deja tých, čo nestalkujú instakilogramy, ocitla som sa na týždeň v okolí Banskej Štiavnice (o čom vám ešte napíšem), kde som sa mala pôvodne učiť, no v duchu prokrastinácie i postrihala som za deň a pol škandinávske video. Trikrát hurá, video postrihané no čo z toho, keď ho nikto neuvidí? I teda pred dvoma dňami presne, vyskúšali sme ho zavesiť "hore" prvý krát. Cez zdieľanú Edge wifi - zostáva 8147 minút, čiže niečo okolo piatich dní - čo dodať. Pokus číslo dva - včera sme započali púť na miestny penzión, ukradnúť si trochu wifiny pre dobro ľudstva, no po hodine sme to taktiež vzdali. No trikrát hurá Košickej optike, hneď ako som dorazila po strastiplnej ceste domov, videjko pofičalo za 5 minút na TyTubu a teraz na blog. Tak číhajte a kľudne povedze, čo si o tom myslíte. Videosnapov bolo pôvodne cez 500 a tentokrát som sa rozhodla vsadiť viac na impresie a pocity než na slepé dokumentovanie polroku. Snáď to nebol šľap vedľa.

Pre naj zážitok na svete si dajte HD 1080p, no ak vaše internety nezvládajú, budem rada aj za 720p.




Ak sa vám moje videjká páčia, poteším sa aj odberu na jútube, už teraz si brúsim objektívy na ďalšie letné videjko!

FINLAND XII. - Čo ma Finlandia naučila.

Ako som už minule načrtla, moja pamäťovka, externý disk ba dokonca aj mozog sú ešte stále plní fotiek, pojmov i dojmov z môjho divokého erasmáckeho života, i rozhodla som sa teda podeliť sa s vami o životné skúsenosti, ktoré som nadobudla na mojej tŕnistej ceste škandinávskom. Lebo to nevymyslíš, to je sever.
- Nikdy nie je tak zimno aby nemohlo byť ešte zimnejšie.
- Bicyklovať v -15°C na ľade sa dá ak sa chce.
- WTF -  Welcome to Finland.
- Ak niekto v intrákovskej domácnosti prestane umývať riad, chce vám tým niečo povedať.
- Hlúpi a opití spoločensky unavení majú šťastie.
- Keď dostaneš na projekt mesiac, nezačni ho robiť posledné tri dni pred deadlinom.
- Nikdy sa neopi tak, aby si nevedel bicyklovať domov.
- Keď si už myslíš, že príde jar, na druhý deň zaručene nasneží.
- Že najväčšie poklady nájdeš vo fínskom sekáči práve vtedy, keď nehľadáš.
- Nikdy nejedz žltý sneh.
- Nič nie je nemožné, i ubytko v Štokholme za 9€ na noc nájdeš ak sa snažíš. Podotýkam nie v hosteli!
- Ak taliankam pomáhaš set-upnúť router, nikdy (fakt nikdy) wifinu nepomenuj pizza pasta.


Home.

Aj keď mám ešte v zálohe páru článočkov z krajiny momentálne nikdy.nezapadajúceho.slnka, rozhodla som sa uviesť na pravú mieru fakt, že moja occupation sa rapídne zmenila. Som totiž doma a môžem dokonca s hrdosťou dodať - konečne! Veď i Kundera raz napísal, že človek, ktorý túži opustiť miesto, kde žije, nie je šťastný a v konečnom dôsledku mal pravdu. Pred odchodom do Fínska ma už všetko deprimovalo, štvalo a želala som si, aby som už bola preč čím skôr. Tak sa aj stalo, prešlo 5 krutých mesiacov a ja, v januári hodená do ľadových fínskych vôd som sa v nich za ten čas naučila plávať. Životná lekcia je zamnou, zmenená, šťastná a pripravená postaviť moje nové ja zoči voči realite, domovu a miestu, kde patrím. Som totiž doma a môžem dokonca s hrdosťou dodať - konečne!
Lebo doma je tam, kde...
- sú pirohy a bryndzové halušky - naj vec po príchode z cudziny, súkromný týždeň slovenskej kuchyne)
- sú psíčatká
- je čistá kúpeľňa - aké maličkosti človek odrazu ocení a celkovo si začne všímať, ako je doma čisto
- sa wifi pripojí automaticky - i keď podľa tohto je mojím domovom i škola a o tom by som už polemizovala
- je plná chladnička a plný šatník - to prvé je mega, to druhé sa snažím redukovať a chytá ma i mierna nostalgia ako tak fotím jednotlivé kúsky nesúce si svoje spomienky
- vás na stole čaká tofife - mamkina klassika, vždy keď som bola smutná alebo sklamaná, ocitla sa na stole znenazdajky instantná karamelová láska
- nemáte iba jeden pár topánok - pre osobu ako ja, zaťaženú na topánky, bolo vskutku challengujúce prežiť polrok s jednými zimnými topánky a jednými Vanskami
- vás už pozná poštárka - blogerky by vedeli rozprávať
- sa na práčku nemusíte zapisovať týždeň dopredu - ako staré fínske porekadlo vraví: Nezapíšeš sa - neperieš! 

  A kde je vaše doma?  
.

  Edward Sharpe & The Magnetic Zeros - Home