Free Lines Arrow September 2015 | ♥ D.

VIDEO - #SUMMERSTORIES

Moje leto sa pomyseľne skončilo včera a posledné pražské minúty som strávila renderovaním zostávajúcich pixelov a tak mohlo uzrieť svetlo virtuálneho sveta moje ďalšie letné video - vizuálne spomienky letných dní, kedy sa svet točil rýchlejšie a rána začínali na obed. Pomenovala som ho inak ako ostatné, lebo to začalo byť kontraproduktívne a možnože iba preto, lebo netuším kedy začalo. Tí, čo svedomito stalkujú alebo sú somnou fbkamoši či účastníci zájezdu videa ho videli už včera a tí čo nie, kukajte tu:



Dajte vedieť, čo vy na to, alebo nedajte.

VIDEO - ZOOT x NITRA vlog

Pôvodne som nemala v pláne dnes blogovať, no v noci som dostrihala videjko a tak sa neviem dočkať až vám ho tu vrhnem, predsa nie každý sleduje môj neskonalý TyTuba kanál a ako som vám včera hovorila písala o tej otváračke novej výdajne radosti i uvedomila som si, že som nepriložila žiadny vizuálny materiál a ako sa hovorí - je lepšie raz vidieť ako stokrát čítať, here we go.

Len aby som uviedla na pravú mieru komentáre k minulému článku, na Slovensku máme dve Výdajne Radosti a to v Bratiske a Nitre. Druhá vec je, že výdajňa nerovná_sa predajňa v pravom slova zmysle, ZOOT funguje asi tak, že ak sa do tej Výdajne radosti viete v pohode dopracovať fyzicky, môžete si na ich webe napríklad naobjednávať z vecičky čo sa vám páči aj viac veľkostí a keď sa tam teda dostavíte, všetko oprobujete a okukáte - platíte iba za to čo sedí a čo chcete, stimmt? Taktiež jasné že to nie je úplne prázda miestnosť a štýlové vecičky tam nájdete aj keď si nič neobjednávate, napr. Herschel batôžtek či Cheap Monday náušnice ba dokonca detský kútik! Mne sa tento koncept mimoriadne pozdáva a tajne dúfam v otvorenie Výdajne v Košiciach.



Nomádka.

Keď som tu pred týždňom zaháňanala smútky, ešte som netušila akú paseku mi osud_na_ktorý_neverím narobí zo života. Pôvodne týždeň plný nezáväznej košickej nudy sa zmenil doslova na On The Road a tak som pred_posledné dni môjho leta vďaka slovenskému ZOOTu strávila v matke slovenských miest Nitričke, kde sa otvárala druhá Výdajňa radosti, konečne som spoznala divožienku Frešion a moje bystré oko kameramanské všetko pozorne zachycovalo - čoskoro uvidíte!

Víkend sa niesol v znamení mrazeného jogurtu, hlavného mesta no predovšetkým koncertíku a tak sa záverečný koncert Hradných Slávností a Blaváckeho Kultúrneho Leta stal i pomyseľnou hudbou a záverom môjho leta, ktoré síce neviem kedy začalo, no istotne sa zakončilo na pódiu monumentálnej Slovenskej filharmónie.
...Ibažeby o siedmej ráno, keď mi vytriezvenie z môjho nomádskeho života priniesol budík oznamujúci začiatok prvého dňa milovanej školičky po štvorhodinovom spánku (#PerksOfLivingInKošice alebo aj cestovať domov 5 a pol hodiny tochceš)

Kedže som ešte stále relatívne mladá (ešte jeden deň si to môžem povedať, zajtra totižto nastáva veková dekadencia), nedodostatok spánku sa mojou už takmer 22 (slovom dvadsaťdva) ročnou praxou takmer vôbec neprejavil, ba naopak! Cviko, obedík, prednáška, poobedňajšie Trieste, návšteva antikvariátu s intergalaktickým lupom v podobe dvoch gramoplatní klassiky, prvá hodina španielčiny a potom dvojhodinové fidlikanie (nech nerobím hanbu svojmu svedomiu). Domov som išla ruka v ruke s Mozartom, úsmevom na perách a dobrou náladou. Niektoré dni sa vydaria práve vtedy, keď čakáte totálne fiasko.

I keď mi tento životný zvratok totálne narušil môj pracne naplánovaný blogový harmonogram, zatancovala som si ďaleko od mojej komfortnej zóny a stálo to za to! 

White Stripes.

Smelý zas odišiel (domov na divoký západ) a ja som smútok zahnala novým rúžom (ktorý sa mi ani nehodí) a novými medzizubnými kefkami (lebo to je bohovský vynález). Tento (pretiahnutý predĺžený) víkend som mu okrem trošky Tatier (kde on ešte nebol a ja hej) ukázala aj tú reprezentatívnejšiu časť našich rozbombardovaných Košíc a síce Kasárne Kulturpark (ktoré odporúčam aj vám). Pochlipkávajúc limču a lungo v Pape i on uznal, že to tu nie je také stratené, čo by som označila ako malý krôčik pre ľudstvo, no obrovský skok pre Nitrančana (ak viete čo tým myslím #basic_východniarske_predsudky) no dnes ajtak vzal švestky, nasadol na Domicu a ja som smútok zahnala novým rúžom, ktorý sa mi ani nehodí.

The White Stripes - Seven Nation Army

FINLAND XIII. - Suomenlinna

Druhú septembrovú nedeľu som sa rozhodla venovať Fínsku, lebo som uznala, že bola by škoda ak by tieto fotky zapadli prachom v mojom bezodnom externom disku. Suomenlinna je na skok od Helsiniek, teda za pomoci pomorskej eMHáDéčky ste tam za pár minút.

Po vylodení sa na tejto pôvodne obrannej pevnosti sme vďaka podivnej konštalácii nevrlého počasia a pochmúrne desaturovanej oblohy mali pocit, že tu zastal čas napriek tomu, že ostrov je dodnes obývaný. To však hodnotím ako pozitívum a celému výletíku to dodalu istú dávku magična, veď posúďte sami/y.


Zo života FEIkára.

Desiaty september. Pre niekoho bežný pracovný deň, obyčajný štvrtok, zamračené miestami prehánky. Nič výnimočné zdá sa, no pre FEIkára hotová ekologická katastrofa. Deň, kedy sa zem rozostúpila, nebo sa pohlo a musím sa priznať, i ja som si pred desiatou hodinou rannou nastavila zo tri budíky a dve pripomienky. Prečo ten virtuálny hurhaj? No predsa zápis do rozvrhu!
Pozri, padá MAIS, niečo si želaj!
Tento rok nespadol, no ak chceš poznať hodnotu jednej minúty, spýtaj sa študenta kybernetiky inteligentných systémov (level up hah), ktorý si nestihol dnes do rozvrhu zapísať tie výhodnejšie hodiny. Na prvý pohľad banalita, no ver tomu, že ani ty by si nechcel byť v škole vo štvrtok (=vysokoškolský piatok) do pol šiestej keď nemusíš! Z tejto malej_veľkej žabomyšej vojny som vyšla so vztýčenou hlavou ryšavou a neverím, že toto práve píšem, ale celkom sa do školy už teším. Alebo sa možno iba teším na moje spriaznené kybernetické duše, ktovie.


Kaviarensko_povaľačská kultúra v Košiciach.

Do správ a emailov mi chodili všakovaké otázočky ohľadom kaviarensko_povaľačskej kultúry v Košiciach a kedže ich nebolo málo, rozhodla som sa raz a navždy spísať, ako fundovaný kaviarenský povaľač prvej triedy, všetky moje obľúbené miesta. Lebo to tu na východe nie je také stratené ako sa možno na prvý pohľad zdá a lebo sa tu o tom veľa z vás chodí presvedčiť na vlastné oko (teda súdim podľa počtu správ). Bez otáľania poďme teda na to:



  •   Halmi Café   (Hlavná 21 - treba vojsť do podchodu a potom hore schodmi) - ak uchmatnete balkónik (je len pre dvoch) tak máte super výhľad na Hlavnú ulicu teda v preklade najkrajšiu časť Košíc, ak neuchmatnete a predsa chcete výhľad tak kaviareň  Dias v Panta Rhei  (Hlavná 72), väčší balkónik no z inej strany Hlavnej zasa
  • Ak máte chuť na palačinkáreň -   La crêperie Bonjour   (Kováčska 9) má čarovný interiér a je drahšia,    Cathedral Caffé and Crêpes   (Hlavná 28) je cenovo dostupnejšia, občas bývajú klavírne a iné koncertíky
  •   Raňajkáreň Rozprávka   (Hrnčiarska 17) v uličke remesiel - krajšia; alebo   Raňajkáreň Rozprávka na rohu   (Hviezdoslavova 2)

PHILIPPINES II.

Prvá septembrová nedeľa, prvý z mojich cestovateľských restov -  filipínsky článok. Na Filipínach sme s orchestrom strávili jeden celý júlový týždeň (minulý rok) a kedže som sa so Štofkou dostala do rodiny, naskytli sa mi priam ideálne podmienky na moje antropolo a zoologické pozorovania:
- enormne obrovsko_gigantický hmyz - hlavne pavúky a motýle
- filipínčania nepoužívajú pri stolovaní nožíky. To bol pre nás asi najväčší kultúrny šok, krájať párku či rybu lyžicou bolo viac než zábavné, no možno to vysvetľuje ich nekonečnú mierumilovnosť
- malinkaté sladké banány, ktoré sa ti zmestia do dlane proste chceš
- ako prvú info v novom susedstve sme dostali naznámosť, že sused griluje psy
- je zaujímavé sledovať ako sa mení mcDonaldovská ponuka v rôznych krajinách sveta - raz sa stalo, že užuž odbaľujem burger a zrazu ryža. Celkovo vo všetkých filipínskych fastfoodoch dominuje ryža a je zaujímavé ako pristupujú k jednotlivým triviálnym problémom - do nápoja nedostanete slamku ani viečko aby ste neprodukovali zbytočný odpad
- Filipínčania milujú sladké. Všetko sladké. Od ľadového čaju cez fialovú extra sladkú zmrzku až po ovocie a zemiaky. Majú z nich sladké úsmevy.
- krajina kontrastov - malé koníky, párky a banány pre veľké rodiny s veľkými autami
- vďaka pobytu v rodine sme mali možnosť ochutnať filipínske mango - v roku 1995 uznané za najsladšie ovocie na svete alebo rambután čo v preklade znamená chlpatý (niet sa čomu čudovať)
- ďalšie divotvorné ovocie - atis - ktoré pestoval ocko našej hostiteľky a ktorého chuť by som definovala asi takto: "when banana was hanging around with peach", inak veľmi divné, nevedela som sa rozhodnúť či mi chutí alebo nie
- daň za pobyt na rovníku - prežili sme si tajfún sily 3/4 a poviem vám teda, že toto zažiť nechcete. Neskutočne to otriasalo celým domom, ja som sa teda moc nevyspala no Filipínčania to brali ako another búročka, spali si doslova s kľudom angličana Filipínčana

Foto_dokumentácia a to doslova, súhrn fotiek z mobilu.

ITALY II. - Cimitero Monumentale di Milano.

Tento minipidi vtáčikovský overal bude bystrému oku dlhodobého čitateľa isto povedomý. A ak nie s radosťou vám ho pripomeniem. Ležal mi v skrini asi rok lebo
a) je extrémne krátky
b) a škandalózny
no neposunula som ho ďalej lebo
c) sa mi strašne páči
d) vedela som, že raz príde jeho chvíľa
e) ak nepríde tak si ju urobím
f) už som hovorila že sa mi strašne páči?
V duchu hesla "dovolenka znesie veľa" v preklade "v zahraničí ťa ajtak nikto nepozná" som sa doňho v jeden milánsky sparný deň nasúkala a odvážne cupitala talianskymi uličkami. No veru poviem vám jedno, keby som so sebou nemala také nebezpečné chlapčisko ako je Smelý, neviem neviem či by som bola taká odvážna cestovateľka. Hlavne po tom, čo sme videli hlavnú stanicu Milano Čentrále o desiatej večer - nemožné sa stáva možným, kniha džunglí a podobne. Morálne ponaučenie pre dnešok  alebo aj staré rímske porekadlo teda znie - "Lastovičky na šatách ich dĺžku vôbec ale vôbec nezachránia, tak si pribaľ do kabelky chlapa alebo slzný plyn moja zlatá!" (A ajtak sa ich nevzdám!)


September.

- v preklade do jazyka vysokoškolského posledná šanca chytiť zameškané prázdniny za pačesy a vytrieskať z nich i poslednú kvapku pomyseľnej slobody
- mesiac byrokracie - istá smrť, to proste nechceš
- mesiac kedy mám narodky (!)
- mesiac kedy sa enormná kúpa ceruziek, zošitov, diárov a washi pások nepovažuje za psychickú poruchu nýbrž (milujem tieto české divné slová) nutnosť a priam psia povinnosť, už som spomínala, že september milujem?
- taký pondelok jesene
- návrat do kultúrneho života - nová divadelná a filharmonistická sezóna *yay*
- slivky, orechy, šípky
- mesiac, kedy sa skôr či neskôr ide do školy (nebojte, aj na psa mňa príde mráz škola)
No nie je super?


8 tipov na spásu duše II.

Hovorí sa, že ak chcete spoznať pravú tvár človeka, posaďte ho za spomalený internet. Ja ako človek pestujúci mentálny masochizmus, rozhodla som sa overiť toto staré porekadlo a hľa - zasadám za vyčerpané dáta (spomalené) v Štiavnických vrchoch (kde maximum je prosím pekne Edge) [=čiže spomalenosť na druhú] a dva dni dávam dokopy článok, ktorého výroba by ma normálne stála asi tak dve hoďky čistého času. Tak snáď aspoň bude stáť zato a trošku vám vyinšpiruje tento prvý septembrový deň!