Free Lines Arrow December 2015 | ♥ D.

Summa-Summarum 2015 [∑-∑rum 2015]

Tento rok bol prelomový. Úplne iný ako všetky pred ním, ostatne by sa táto formulka dala použiť vždy, no tento bol ešte viac inakvejší. Pol roka som prežila temer pri polárnom kruhu a druhý pol roka som sa z toho spamätávala na rodnej hrude. Bol plný radosti ale aj zbytočných sĺz, no taký je život (a túto hlášku pasujem za motto roka, lebo som s ňou strašne annoying a lebo je to pravda).
Ak uplnynulý rok rozbijem na malé útržky zážitkov...
- sedela som v opravdickom sobom záprahu, kŕmila sobie ženy a pohladkala sobíča
- za polárnym kruhom ma ťahali huskiovia na saniach
- videla som polárnu žiaru
- celé Laponsko by som zhodnotila ako jednu kapitolu snov samú o sebe, silné dojmy a zážitky, ktoré len tak nevymiznú
- nabicyklovala som toho v krajine sobov toľko kilometrov ako za celý život nie a popritom zistila, že ani Fínsko nie je také rovné ako sa na prvý pohľad javí z geografických poučiek
- naučila som sa malý kúsok po Fínsky a Španielsky
- kúpila si svoj prvý kankeník
- zažila fínske vappu
- objavovala som Helsinki, Štokholm, Tallinn, Miláno a zas a znova Prahu a Budapešť
- vyskúšala som si, aké je to žiť v krajine, ktorá funguje
- veľa som sa naučila o živote
- no v konečnom dôsledku som zistila, že doma je proste doma
- prežila som tri skúškové obdobia
- napísala som najúprimnejší článok ever
- blog oslávil 5 rokov (a ja som si myslela, že 6)
- vypila 477965 litrov kávy
- som bola na Grape15 aj keď som tam vôbec nemala (dík zoot)
- prečítala som samé super knihy a trošku napravila moje výčitky svedomia týkajúce sa deficitu literatúry v mojom živote
- moja telesná schránka oslávila 22 rokov existencie na tejto planéte
- tento rok môj jútub channel doslova horel, 6 videí!
- kúpila som si prvé conzervy a nové balancy ever
- som začala piecť (veľký mýľnik v živote mladej ženy)
- započala som bakalársky ročník plný stresov
- šoférovala rikšu a bicykel a to je všetko na čo som sa tento rok zmohla v tejto kategórii
- tento rok vyšlo na blogu štatisticky najmenej článkov, no ja ho ajtak hodnotím ako jeden z najlepších
- ochutnala som chemex a iné podivnosti
- vo vlakoch a lietadlách som tento rok strávila pol života
- vďaka orchestru som mala možnosť sedieť na pódiu Slovenskej filharmónie
- po štyroch rokoch som ošmykala moje stokilometrové kadere a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí roka
...a určite je toho ešte milión, no myslím si, že pre zvedavé oko čitateľa stačí!



Štastné a Sladké!

Ste si mysleli, že na vás na Vianočky zabudnem? No to isto! Kedže s maminou máme ako správňacké gazdiné už všetko nachystané a už len načančané čakáme na hlavu rodiny, ktorá je ešte v robote, našla som si malú chvíľočku pomedzi Láskou nebeskou a ujedaním kapustnice aby som vám tu prihodila zopár teplých slov a ukázala vám naše Vianočky.

  #štastnéasladké  
Kedže kybernetky do poslednej chvíle nemajú čas piecť, tento malý pôžitok som si dopriala až ako relaxačnú aktivitu dnes na Štedrý deň a nachvíľu som si zaspomínala na časy, keď som bola ešte malá Doms a koláčiky som piekla z piesku a hľa zrazu som stará koza a vykrajujem si srdcia do opravdického cesta. #chvíľkanostalgie
Kedže šalát sme s mamčou kolektívne vyrobili deň pred, mohla som sa sto hodín oddávať vaľkaniu, pituu kakaa a vykrajovaniu (a foteniu toho všetkého, lebo však blogerka) 

Večný svit nepoškvrnenej mysle.

Tak sa vám tu zas ozývam usŕkavajúc polnočné kakao (podotýkam druhé), dumám nad životom a existenciou chrústa ako takou, niežeby som nemala čo robiť, no skôr prídem na kĺb tejto záhade ako školským povinnostiam. Bystrý čitateľ isto pobadal úbytok článkovej hmoty o celých desať dní čistého času. Dovoľte mi štatisticky sa pozastaviť nad vzniknutou situáciou:

Keď je na blogu mŕtvo, väčšinou to signalizuje že
a) blogger umrel (morbid chvíľka)
no nehádžme hneď flintu do žita blogera do rakvy biokapsuly_z_ktorej_vyrastie_breza, štatisticky 99,2% prípadov spadá do kategórie
b) v reálnom živote je naopak veľmi živo, ruch, chaos, dekadencia, yolo, atď.


Taký je život.

Čo je nové v hypernove alebo aj čriepky z môjho fb a života:
- toto video z backstage fotenia pre Pirelli kalendár, o ženách - iných, krásnych, výnimočných
- zhliadli sme jediné premietanie Macbetha v kine v KE, úprimne - výprava, kostýmy, kamera, hudba, Macbeth - vizuálny a hudobný orgazmus, trošku časovo_pretiahnuté a posledná polhodina bola už mimo moju hladinu sústredenia, no celkový dojem super
- naklikala som si vlastný list Ježiškovi, lebo sa vrámci prokrastinácie rada bezcieľne potulujem po eshopoch
- zajtra sa ideme s orchestrom sústrediť na sústredenie, aby to v pondelok bolo tip top, dojdi keď chceš
- virálny instagram husband, už dlho som sa tak nenasmiala; hlášky na stránke súvisiacej s videom sú snáď ešte väčší kill
- už len jeden zápočet ma delí od pekelnej brány skúškového, neviem či sa smiať alebo plakať
- ošálila som sa najmäkkučkejším šál aký mám, no trochu plzne ale čo už, taký je život.

 

Nočná dumka.

Okrem vianočnej nálady, ktorú som vám v plnej sile predviedla minule, moju temnú kyber dušu totálne decimuje škola. Semester sa nezadržateľne chýli ku koncu a slovo spánok sa akosi dostalo na červenú listinu ohrozených činností. Jediným svetlým bodom dní mi je polnočné kakavko (ja to proste nedokážem nazvať kakao), ktoré sa pomaly stáva rituálom mojej zúfalej nočnej situácie a štyri struny, lebo vtedy nemyslím na nič iné na tomto svete. 
Keď sa tak nad tým zamyslím, ešte stále som relatívne šťastný človek, ešte stále je sa kde uchýliť od strašidelných jednotiek a núl. Paradoxne do ešte väčšej alchýmie - sveta šesť osminových taktov, béčkových predznamenaní, diminuenda, synkóp a zodretých brušiek prstov. 

8 tipov na spásu Vianoc.

Tak vianočne premotivovaná ako som teraz - to tu už dlho nebolo. Sama seba udivujem, no strašne veľmi chcem potešiť mojich najmilších a tak už nejeden týždeň poctivo premýšľam, objednávam nech prekvapkania stihnú dôjsť, zapisujem a spriadam diabolské plány ako šíriť radosť. Lebo koľko radosti dáš, toľko sa ti možno vráti a aj keby nie, za tie žiariace páry potešených očí to minimálne stojí!

Pri brúzdaní nekonečnými vodami internetu som narazila na veľa kandidátov na dárky, svoju selekciu bohužiaľ nemôžem odtajniť (čo by to bolo za prekvapenie), no dnes prihadzujem článok určený pre všetkých,ale pochutnáte počítate/š si hlavne ak
- na tom s darčekmi nie ste tak dobre ako ja a strugglujete čo komu alebo čo
- si chlapec a nikdy nevieš ako potešiť svoju dievčinku, lebo (česť výnimkám) ešte stále mám pred očami pohľad na chlapkov pobehujúcich 23.12. po NewYorkeri s neestetickými korzetmi špatnej veľkosti
- si chlapec a aj keď vieš ako potešiť svoju dievčinku, sestru, mamku, kamošku, babku, tak proste čítaj a nepreskakuj, aj šampón môže vyčariť úsmev
- ma rada čítaš, pomedzi darčeky preplietam príbehy zo života detí
- si dievča a ešte nevieš, čo dáš na Vianky sebe #sebaláska_for_the_win
- proste hľadáš kreatívnu inšpiráciu na dárenky, všetky tieto veci by som bez mihnutia oka dala kľudne aj sebe (veď niektoré aj dám a aj som dala) + niektoré vecičky sú i unisex!

Ak to teda zhrniem, je určený asi fakt pre všetkých. Návod ako spraviť z darčekov klasických darčeky neklasické je tu!  V mene Vianiek a žiariacich očí kľudne zdieľaj páčikuj, pošli svojmu chalanovi a šír spásu ďalej, amen.




Zmena je život.

Už ani viac klišoidnú frázu som si dnes nevedela vybrať do nadpiščoku, no ako inak mám príznačne pomenovať trestný čin, ktorý som predvčerom spáchala?
Tí, čo sledujete fejzbuky a instagramy ste sa už stihli patrične zháčiť, prekvapivo viac v dobrom ako v zlom, a ja sa opäť teším zo života. Na zimu som zhodila parohy hrivu a život nikdy nebol beztiažovejší, aspoň fyzicky teda (kedže psychicky je to riadna húsenková dráha). To, že mi ranné rozčesanie sa zaberie asi tak tri sekundy a vzadu ich mám také krátke, že sa mi pod šáliskom nemá čo zauzliť (zbohom zimné pseudodredy, nebudete mi chýbať), sú len dvomi z nespočetného množstva výhod, ktoré mi toto rozhodnutie prinieslo. Trochu som sa obávala, že budem vlasiská ešte tri dni po incidente oplakávať, no viete čo? Nič sa nekonalo. (To mi pripomenulo túto hlášku z 500daysofsummer) I keď nepopieram, je to zvlástny pocit. Štyri roky života, 45 centimetrov vlasovej hmoty, bohapustý vrkoč ležiaci na kaderníckom stolčeku. Hotová ekologická katastrofa, povedala by si nejedna slečna túžiaca po 187 metrovej hrive, no ja hádžem rukavicu vrkoč do ringu a z neúprosnej diferenciálnej rovnice (zmena = život) vykorčuľovávam so zdvihnutou hlavou, pričom drastičnosť rozhodnutia ma každým dňom a komplimentom teší viac a viac!