Free Lines Arrow August 2016 | ♥ D.

Back to future.

Kufor vedľa mojej postele opakovane dávi veci a zo mňa sa stáva instantný minimalista. Aspoň v niektorých smeroch, v jednom jedinkom sa mi to nedarí a myslím, že nebude problém uhádnuť element, ktorý mi nedá spávať. Na topánky mám úchylku od nepamäti a aktuálne ich momentálny počet v kufri presahuje nemiestne číslo vzhľadom na jeho rozmery, plakám. S ostatnými vecami to ale ide vcelku hladko, zistila som i pozoruhodnú vec, že zbavovať sa šiat je ľahšie než sa zdá. Okrem života v kufri sa mojím prechodným bydliskom stala práca, kde trávim ten zvyšný čas (kedy nespím) no a keď je konečne voľno povstávam a rebelujem takto na fotkách. Vy ako?


Taborri.

O niečoviac ako tri týždne balím švestky a musím sa priznať, že ma chytá mierna panika. Celý tento úlet riešim už pomaly od apríla, no ono si to tak človek neuvedomuje, pokiaľ sa príbeh portugalskej ulice odohráva len na papieri. Teoretické roviny sa zhmotňujú do letenky a vlastnej chyžky a mňa sčasunačas (keď to najmenej čakám) prepadávajú myšlienky typu:

Čo si si to zasa vymyslela?
„Bolo ti to treba?“
„Fakt debilné nápady máš niekedy...“

Za nevinným študijným pobytom sa skrýva toľko mentálneho i fyzického úsilia, že by sa z toho jedna slabá povaha aj poskladala. Do kocky. Lebo to je tak... Niekto zbiera pokémonov a niekto podpisy. Teraz keď s kybernetom zbierame už tie posledné napojslednejšie, tie do individuálneho študijného plánu, každý jeden ma teší viac ako sto pokémonov. Každý jeden formuje naše budúce študijné patálie do čoraz lepšej podoby. A potom si k tomu všetkému ešte predstavím portugalské oceánomore, kachličky plus nekonečné teplo a hladiny skepticizmu narážajú na dno svojich síl. Ojoj! 


Let It Happen + Q&A.

Slnečné dni, ktoré pozorujem spoza okna výdajne radosti občas prestriedavam takto. Pod Tatrami Barancom. Košický smog strieda vysokohorské zdravie v molekulách kyslíka a polohovateľnú stoličku nepolohovateľný trávnik pred našou chyžou. Monitor supluje Kundera a na mejkap ani nepomyslím. Prírodné divadlo naberá mnoho podôb a nejeden augustový večer môže skončiť i filozoficky. Zamýšľajúc sa nad našou významnou bezvýznamnosťou, mliečna cesta nikdy nebola jasnejšia...



Pohoda 2016 mojim hľadáčikom.

Pohoda sa svojím vekom ťahá pomaly na ten môj a verím tomu, že za tých dvadsať rokov prešla neskutočnou evolúciou. Ak mám byť úprimná, som rada, že som ju prvý krát stretla až v tomto vyzretom veku. Sme temer rovesníčky a možno aj preto sme si perfektne rozumeli. Čo tým chcem povedať?

Napriek počiatočnej skepse voči slovenskému festivalu, ktorá sa ma držala niekoľko ročníkov, sa Pohoda ukázala byť festivalom medzinárodnej úrovne. Všetko klapalo ako hodinky aspoň teda z pohľadu div(i)ákov, zdása. Nekonečná ponuka jedál a plynulý priebeh radov (?!), ostala som z toho trošku v šoku. Taktiež antibakteriálne géliky pri hajzelmestečkách, toitoiky boli znesiteľnejšie ako zvyčajne, čo sa stalo? Hocčo by si človek zabudol, na Pohode to isto v nejakom stánočku nájde a tak pri zabudnutí kefky či opaľováku si nemusíte zúfať. Mesto v meste. Teda pardón, mesto na letisku.

Malú ochutnávočku našej Pohody prinášam aj vám, obrázkovú ba i hudobnú! Niektoré fotky ste už mohli vidieť vo fb albume, tuto sú niektoré i nezverejnené plus i Tiborove.

Periodická tabuľka nálad + Q&A.

Hormóny sú veľmi zákerná vec, hlavne u mňa. Tichí zabijaci sociálneho života. Robia mi v hlave mišung, nútia ma do prehnanej úprimnosti a ich pôsobenie si uvedomím až keď ma totálne skolia v deň Dé alebo teda Pé. Pé ako perióda. Našťastie a očividne mám svoju predperiodickú tabuľku nálad, ktorú mnohé poznáme ako PMS, už za sebou (nebudem sa tváriť, že som dokonale vyrovnaná žena, lebo v isté dni fakt nie som), môj krútihlav dnes zachránila filipínska káva a tak môžem zaujať stabilizovanú polohu za notbukom a zas vám tu čo_to vyťukať. Napríklad pár odpovedí na zákerácke otázky z dotazníka. Dnes si teda asi vyberiem alibisticky menej zákerné, nejako nie som vo svojej koži a nad niektorými ešte musím pár dní/týždňov i premýšľať. A na niektoré by som vedela naložiť riadne, tak tie chcem nechať na vyrovnanejšie obdobie. No rečnícka otázka na záver tohto akvardného [ukradnuté slovo od Bashi zo slova awkward, Štúr by mi dal po prstoch za to isto] predslovu: Vedeli ste, že slovo tabu údajne vzniklo zo slova tapua, čo znamená menštruácia? [Čo je vcelku smutné, lebo nebyť tejto magickej schopnosti žien, neboli sme my. Nikto, ani ty, ani ja, ani ten, čo to slovo vymyslel.]