Free Lines Arrow April 2017 | ♥ D.

LISABON IX. - Village Underground.

Lisabon je nový Lisabon a tak je. Človek by ani neveril, že som tu ani nikdy nechcela ísť. Ako nie že nikdy, ale vôbec to nebola moja erasmácka destinácia číslo 1, však niektorí viete, moje srdco horelo pre Budapešť. No ocitla som sa tu a s nulovými očakávaniami a znalosťami o Lisabone žijem svoj portugalský disko indiepříbeh, vďaka superfixe [to je akože kúl po portugalsky] amigom objavujem tajné zákutia a ani sa nestačím diviť, akým smerom sa môj život uberá a akého človeka tu zo mňa tento atlantický vzduch formuje.


  The Doors - Light my fire   

LISABON VIII. - Martim Moniz

V portugalsku už vládne Páscoa, v preklade Veľkonočky, alebo teda aspoň naša uni sa rozhodla, že tento sviatok si zasluhuje minimálne týždeň voľna a tak dovolenkujem. Mentálne ani moc nie, sužuje ma pocit, že o mesiac musím podať výkon na teste z portugalskej probabilidade & estatística, čo je vskutku neľahká úloha, keď polovici zadania nerozumiete z jazykových dôvodov. Ale ja som sa nikdy nevzdávala, bolo horšie, tak držte palce. Inak tu už máme strašne teplo [na súši], predvčerom som sa namočila v oceáne, akože prvý krát za tento rok tak úplne opravdicky, nie len ako vznešená pani na brehu, fŕkajúc na seba bezpredmetné kvapky, ale že divočina, vlny a všetko. Lisabonský život má svoje výhody, to nie že nie.

LISABON VII. - Cabeleireiro.

Portugalské cabeleireiro
- to je to slovo, ktoré vás na hodinách portugalčiny núti učiteľ vyslovovať všetkých rad radom a pritom sa z vás v duchu aj nahlas smeje
- je miesto kde sa stretávajú ženy všetkých vekových kategórií aby si takto kolektívnou cestou zmenili životy, odstrihli nevydarené vzťahy a vymenili dennú dávku drbu
- skrátka miesto kde sa strihajú vlasy.
Pridaj k tomu esenciu predmestia, susedstvo takmer na pokraji dobrých mravov, kaktusy v ružových črepníkov za zrkadlom a steny farby maternice (tak si to nejako pamätám predstavujem) a máš miesto, kde som sa ocitla pred pár dňami. Kaderníctvo na predmestí Lisabonu, v Portele. Po anglicky sa tam veru nedohovoríš a to je trošku risk, o to väčší adrenalín. Nebyť mojich dvoch Portugalských kamošiek, menovite - Joana a Júlia, ani sa tam neocitnem, no to by som prišla o všetok ten folklór a haircut lacnejší ako priemerný portugalský obed či lístok do kina. Joana preložila môj nápad rozradostenej kaderníčke a išlo sa na to. Sediac v kresle a pozerajúc ako mi život preteká pomedzi nožnice, i párkrát vybuchnem v smiech. Čo to dopekla robím? A tak sa miestami smejeme všetci, ja v prerušovaných intervaloch a kaderníčka zo mňa. Joana sa ma pýta, či som v poriadku. Kaderníčka sa ale s mojím životom moc nepáre, len čo dostrihá dĺžky, odstrihne mi bez mihnutia oka ofinu - niet cesty späť. Medzi riadkami dodáva, že som veľmi odvážna a že než pôjdem domov, bude zo mňa totálne iný človek. Sakra, tá žena mala asi fakt pravdu.


  White Stripes - Girl you have no faith in medicine