Prínos štúdia na vysokej škole v živote mladej kybernetky

17 augusta

Vysoká škola, 5 rokov života, ktoré podstatne formovali moju osobnosť. S odstupom leta reflektujem na seba ale aj na esej, ktorú som takto tesne pred koncom univerzitnej epopeje napísala na jednom humanitnom predmete a tak čítam medzi riadkami, dokonca aj svojimi vlastnými. Čítaj aj ty.



Vysoká škola ma naučila
- hľadať riešenia tam, kde nie sú alebo tam, kde ich v úvode nevidno a že tak trochu všetko je možné, všetko sa dá nejakým spôsobom vyriešiť
- že networking je extra dôležitý. Samozrejme, vieš prežiť na výške aj s počtom kamarátov a známych rovná sa nula, no kontakty sú prospešné a vedú k zvýšenej efektivite práce všetkých zúčastnených, kedže čím viac hláv tým viac rozumov tým viac zdrojov  a šibalstiev voči systémom
- pracovať pod stresom veľmi výkonne, no zároveň ma naučila, že to nie je úplne okej na psychiku, a teda ak je to možné, snažím sa takýmto bláznovstvám už oblúkom vyhýbať
- nebáť sa byrokracie, lebo množstvo papierov a procedúr, s ktorými sa človek stretne pri vybavovaní erasmu a po ňom, o tom počas už ani nehovorím, ma zas už len utvrdilo v tom, že všetko je možné, ak tomu človek venuje dostatočné množstvo trpezlivosti a času
- pracovať v tíme skupinke podobných divochov a zvládať vlastnú nekompetentnosť v takejto konštalácii, no takisto zvládať nekompetentnosť mojich spoludivochov. Práca v tíme je skvelá vec, tlak vyvíjaný tým, že ľudia čakajú na to, kým je moja časť hotová robí zázraky, a tak ma vysoká škola naučila v rekordnom čase byť odborníčkou na veci, o ktorých som pred projektami nemala ani potuchy. Nazvala by som to extrémne rýchle nadobúdanie znalostí bezohľadu na počiatočné podmienky



- latentnej sebadisciplíne a faktu, že jediný človek, ktorý za mňa niečo aj naozaj urobí som ja
- nadhľadu a že o nič nejde aj keď o všetko. To sa mi podarilo síce až po piatich rokoch, no jednoznačné zistenie je, že síce treba brať veci vážne, ale nie tak vážne aby to ohrozovalo dušu alebo zdravie. Vysoká škola ma naučila nájsť svoje vlastné medze a vôbec že nie sky is the limit, tomu never
- vidieť vo svete možnosti a nie negatíva, skúsenosť absolvovania výšky práve na Slovensku ma naučila hodne kreatívne myslieť voči kadejakým situáciám a toto by som takto uzavrela túto tému lišiacky
- vďaka roku a pol strávenom štúdiom v dvoch rôznych krajinách a univerzitách nespočetné množstvo vecí či už odborných alebo len tak ako človek, čo je nemenej dôležité
- zamerať sa na podstatu vecí. Kedže som musela študovať aj šialenstvá, ktoré sa absolútne vymykajú mojim záujmom, učila som sa vidieť podstatu vecí, to ti do vienka len tak nespadne alebo možno hej? Každopádne, zíjde sa
- isto aj takému všeobecnému rozhľadu v odbore, aj keď mnohé veci možno už nikdy nevyužijem, sú to práve princípy, pojmy a spôsoby myslenia, ktoré so mnou zostanú (ako povedal Peter) aj keď náhodou emigrujem z odboru
- že všetci sme len ľudia a že vysoká škola je taký malý rybník so vzorkami rôznych ľudí, proste život, mikrokozmos a tak. Každý má iné motivácie a chute a každý si musí nájsť tú svoju cestu ako v tomto prostredí koexistovať spolu ale aj osve a nedochrámať sa pri tom

 

You Might Also Like

2 comentários

  1. Veľmi pekne zhrnuté, s väčšinou bodou sa úplne stotožňujem. Som rád, že sme sa dochrámali a existujeme šťastne ďalej :-D Prajem veľa úspechov v živote po uni :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. miroslávec, diki! zaujímalo by mal, s čím sa zásadne nestotožňuješ :D

      Odstrániť

Ďakujem za komentár, všetky si čítam a na všetky aj odpovedám, niekedy mi to trvá dlhšie, ale raz napokon vždy odpoviem. : )

Maj pekný deň bytosť!

Instagram