Kažuálne a kauzálne blogovanie je to, čo mi ide najlepšie a tak náhodne vsúvam autfit a do toho politické peripetie, krízy aj kolízie. Ono to malo byť pôvodne iba o politike, no potom sa ozvalo volanie divočiny blogočiny a spomienka na časy inscenovaných módnych divadielok pred objektívom vyústila v hentaké snúbenie sa volieb s adidas estetikou. No ale nie o tom som chcela, iba som tu dnes chcela napísať, že choď voliť a tak, ešte stále to stíhaš. U nás volíme dnes a Portugalci a iní volia zajtra, dakto včera. Môj plagátik hlása portugalské heslá, lebo som ešte stále srdcom portugalka. Ostatné košické persóny s volebnými plagátikmi z projektu, za ktorým stojí samotný Wolfgang Tillmans si kukni tu ak chceš. No a za to, že sa tento vizuálny aktivizmus dostal aj na našu planétu Košice vďačíme večnému aktivistovi Nikolasovi a jeho mentálnej militantnosti.

Píšem po osemsto rokoch článok a napadne mi slovo suvenír. Nie je to náhoda, chcela som sa zamyslieť nad tým aké veci si človek typu ja nosí z výletov. A tak píšem souvenirs suveníry a že aké funky slovo. Synonymický slovník hovorí, že suvenír je dar. Pozornosť. Podarúnok. Prezent. Magnetky sú pre mňa mŕtve už niekoľko rokov, kamošom a rodine nosím jedine miestne čokošky. Čo si však človek typu ja prinesie sebe? Trošku to definuje aj to, aké miesta som navštívila a tento chudáck perex by som len ukončila tým, že -- ukáž mi tvoje suveníry a ja ti poviem kto si!

Život už tak zariadil, že som sa v 2018 (nedávno) ocitla v milovanom Lisabone a život zariadil aj to, že som sa prvé tri noci zobúdzala v izbe, z ktorej som pred rokom a pol zamierila domov na Slovensko, poviem ti bolo to také divné déja-vú, bolo mi to celkom prirodzené aj neznáme zároveň, no to konieckoncov celý týždeň. Ale dnes chcem o inom, že aj airbnbí som si v Lisabone vyskúšala, lebo na zvyšné dni som chcela zakúsiť opäť portugalskú slobodu a tak som si prenajala izbicu v jednom z mojích najmilších susedstiev - v Graçe. Samozvaný profesionál na lokality, čo ti budem hovoriť.

No dobre, moja premotivovaná goodreads challenge mi nie tak úplne vyšla, ale ani 63 zas nie je že prehra roka, i keď aj to môže znieť trochu premotivane (veď ty tie knižky vôbec nemôžeš vnímať - vnímam), no ak to niekoho prinúti vziať čo i len o knižku naviac do ruky za rok, misia splnená. Alebo viac knižiek do tramvajok. (O mojej tramvajkovej mantre som sa ešte nezmienila všakže, alebo aj jediný čas na čítanie počas života pracujúceho študenta/študujúceho pracanta je 40 minút komútovania za deň a aj to prináša aj takéto následky počtové, dá sa to. Vyčísené - 22 kníh za štyri mesiace vo svete pracujúcich, ale musím sa priznať, že som si občas ukradla aj nejakú tú sobotu alebo nejaký ten večer vo vani len pre knihu).