63 kníh, ktoré som prečítala v roku 2018

02 januára

No dobre, moja premotivovaná goodreads challenge mi nie tak úplne vyšla, ale ani 63 zas nie je že prehra roka, i keď aj to môže znieť trochu premotivane (veď ty tie knižky vôbec nemôžeš vnímať - vnímam), no ak to niekoho prinúti vziať čo i len o knižku naviac do ruky za rok, misia splnená. Alebo viac knižiek do tramvajok. (O mojej tramvajkovej mantre som sa ešte nezmienila všakže, alebo aj jediný čas na čítanie počas života pracujúceho študenta/študujúceho pracanta je 40 minút komútovania za deň a aj to prináša aj takéto následky počtové, dá sa to. Vyčísené - 22 kníh za štyri mesiace vo svete pracujúcich, ale musím sa priznať, že som si občas ukradla aj nejakú tú sobotu alebo nejaký ten večer vo vani len pre knihu). 



  menili môj mikrokozmos  
Vždy sa také nájdu, pri ktorých sa vesmír zastaví a ja ich aj počas čítania musím nachvíľku zavrieť. Premýšľať s očami dokorán. Robiť si mentálne mapy alebo hľadať múdrosti v kope akože len náhodne položených slov.
  • Gabriel García Marquéz - Sto rokov samoty / Vo vlaku domov z Prahy po miliónty krát som sa do nej nevedela začítať a prečítala sotva 14 strán no a presne o mesiac som ju zhltla za dva dni aj s navijakmi a môžem prehlásiť, že je to moja kniha roka 2018 a raz si ju osvojím aby som po nej mohla siahnuť kedykoľvek. Majstrovsky napísaná, realisticky magická, magicky realistická ja neviem. Krásne. "Lebo rodom odsúdeným na sto rokov samoty sa už nikdy na tejto zemi nijaká príležitosť nenaskytne."
  • Ayn Rand - Zdroj / jedna zo zásadných kníh, hodne veľa hlášok som z nej zazdieľavala na mojich instastorkách a dostala som asi tak 6267 otázok, že čo je to za kniha. Táto je to! Samozrejme, treba ju brať aj s rezervami a medzi riadkami, tak ako život a všetko, ale na to, že mala 800 strán som sa do nej tak extrémne zažrala, že som ju zhltla za niekoľko dní.
  • Leonard Koren - Wabi-Sabi: For Artists, Designers, Poets & Philosophers (dvakrát prečítané) / moja mentálna topka, japonci vždy vedeli ako na to, táto kniha ma bavila od prvej strany po poslednú a neprezradím o čom je, i keď skorej ide o koncept wabi-sabi, nie je dôležité, že som zvolila práve túto knihu / druhý krát, lebo som si chcela urobiť mapu mysle, aby som sa k tomu mohla stále prinavracať
  • Agnes Ravatn - Ptačí tribunál / Atmosféra tejto knihy ma pravdepodobne tak pohltila, že pred pár dňami som si na ňu s clivotou spomenula, že by som si ju ešte prečítala. Neviem čím konkrétne to bolo, rozhodne to teda nie je happyendingová lovestory, no občas sa mi táto mimovoľná chúťka čítať ju vracia
  • Nicole Krauss - Temný priestor lesný / Foerova ex, je zaujímavé (teda aspoň pre mňa) ako vidno, že títo dvaja spolu žili, je zaujímavé, že sa rozišli, lebo keby si tie veci čo popísali do knižiek (hoc fikcia nefikcia, všetci vieme kde je počiatok fikcie však) aspoň z polovice povedali, možno by boli ešte stále spolu (trochu dosť fabulujem tu, to predsa nemôžeme vedieť, no ja rada fabulujem). No ale nazad ku knihe. Púšťala som sa do nej s  miernou skepsou, kedže hodnotenia a recenzie kadetade boli rozpačité, no prekvapila ma. Dokonca by som povedala, že je to jedna z kníh, ktorú si aj kúpim a budem z nej pomaly odštipkávať. Po ceste je ledabolo pohodených veľa veľa myšlienok, ktoré ma prinútili zastaviť sa, najviac ma na nich bavilo to, že sú tam len tak rozomrvinkované, niekto si nevšimne a dakomu to dá veľa. Aj tak si nemyslím, že som úplne pochopila o čo týmto celým išlo Nicole Krauss, ale na prvé čítanie (tejto knihy) ma ajtak dokázala zaujať natoľko, že teraz od nej čítam Dejiny lásky.
  • Fumio Sasaki - Goodbye Things: The new japanese minimalism / ako sa tak vŕtam v minimalistickom zmýšľaní, toto je jedna z tých lepších knižiek, veľa popisuje aj to, ako sa mení človek psychicky pri procese redukovania hnuteľností. Na začiatku som fakt netušila, čo mi jedna z mnohých kníh o minimalizme ešte môže priniesť do života, no som rada, že to neskončilo pri goodbyeingu vecí, no je to také intro do toho, čo sa začne diať v tvojom živote na mentálnom a sociálnom leveli pri vyhadzovaní vecí. Najviac sa mi ľúbila druhá polovica knihy, kedže v tom čase som zažívala podobné pocity, ako i autor opisuje a bolo fajn vidieť to čierne na bielom, pretože to fakt nie je iba o vyhadzovaní vecí alebo vlastnení menšieho majetku.
      veľká košická murakamiáda 
    Vybrať z knižničnej poličky Murakamiho nikdy nie je zlý nápad a tak tento rok padlo za obeť veľa kníh a prekvapivo veľa mi ich aj zostalo do ďalšieho života, napríklad 1Q84 alebo Sputnik a kadečo.
    • Haruki Murakami - Podivná knihovna / na konci nevieš, či to bolo naozaj alebo nie, ale poviem ti teda, že v tejto knižnici by si byť nechcel, mimovoľne sa v deji prediera do popredia Murakamiho legendárna postava ovčieho muža 
    • Haruki Murakami - Bezfarebný Tsukuru Tazaki a roky jeho putovania / ja neviem, čakala som viac asi od tejto knižky, lebo mi ju každý ospevoval. Samozrejme, bol to stále Murakami, takže nič zlé povedať nemôžem, ale asi to nebude moja najobľúbenejšia od neho. 
    • Haruki Murakami - Slon mizne / aj keď niektoré poviedky som už čítala samostatne alebo tam bol aj úryvok z Vtáčika na kľúčik, nakoniec mi bolo až clivo, keď som knižku vracala.
    • Haruki Murakami - Spánek / krátka Harukiho poviedka, na ktorej ma veľmi bavila jej atmosféra taká one-woman show
    • Haruki Murakami - Birthday girl / A ako narodeninové dievča dostalo na narodeniny narodeninové dievča od Susančity, podľa nej ževraj klišé roka ale ja plesám, lebo však táto edícia s ilustráciami a ani som o tejto knižke od Harukiho nikdy nepočula (hanbím sa) a že mi to bude pateticky pripomínať moju štvrťstoročnicu oslávenú v Prahe. Ale ku knižke, Harukiho atmosféra a krásna myšlienka na záver.
    • Haruki Murakami - Útok na pekárnu / táto česká verzia s nádhernými ilustráciami a dvoma murakamiovskými poviedkami
    • Haruki Murakami - O čom hovorím keď hovorím o behaní / pohľad do Murakamiho vnútra, pohľad na starnutie, na písanie, osobnosť človeka, myšlienky bežného dňa a života. To môžem. Tie insights o behaní pre mňa neboli vždy také zaujímavé, ale klamala by som, keby som povedala, že sa mi neprehnala hlavou myšlienka vrátiť sa k behu.
    • Haruki Murakami - Na jih od hranic, na západ od slunce / nebola som úplne unesená, ale stále je to Murakami a je príjemné ho čítať aj keď na konci neviete nič viac ako na začiatku, život sám
    • Ryú Murakami - V polévce Miso / tak trochu iný Murakami, menom aj štýlom, no počíta sa nie? Musím ale uznať, že toto bola riadna japonská podivnosť od brutality cež sex až po mystiku, všetko v jednom


      československá vzájomnosť 
    Českí muži a slovenské ženy, tak je tomu, neviem prečo. (Tesne, chybička sa...)
    • Marek Šindelka - Únava Materiálu / Ťažká téma na úvod roka a túto útlu knižku som čítala výnimočne dlho
    • Monika Kompaníková - Piata Loď / Príbeh skrze oči 10 ročného dievčaťa čo si kadečo prežíva. Musím sa priznať, že som to prečítala za jeden deň, lebo ma to hodne vtiahlo do deja. Ako naše detstvo vplýva na to, kým sme v dospelosti? Takú otázku si stále kladiem. 
    • Patrik Hartl - Malý pražský erotikon / Oddychovka. Obyčajné životy ľudí, na ktoré nazeráme skrz ich vzťahy veľmi priamočiaro a až do posledných strán ostávajú niektoré tajomstvá nevypovedané.
    • Mária Modrovich - Flešbek / mimochodom knižka sa dostala do nominácie Anasoft litery, svojsky napísaná kniha tak ako je to Márii vlastné
    • Terézia Šimová - Smiešna osobná dráma / na začiatku smiešna osobná a na konci už len dráma, každopádne čtivé, písané takých blogojazykom, čo mi bolo sympatické
    • Patrik Hartl - Prvok, Šampón, Tečka a Karel / to som si vzala ako také moje pražské ľahké čítanie a bolo to presne také, pražské ľahké. Architektka ma odsúdila, že po takej knižke by nesiahla, no za mňa je to tak, že treba striedať hĺbky knižiek, aby sme sa v tom všetkom úplne neutopili
    • Mária Modrovich - Lu a Mira / Krásne. Dala by som aj hviezd päť. Dala som štyri. Keď tak nad tým premýšľam, asi by som to mala poopraviť na 5. Poviedky, ktoré spolu naooko nesúvisia a môžeš sa len domnievať na koľko až súvisia.
    • Monika Kompaníková - Na sútoku / Sútok dvoch príbehov alebo iba jedného? To je asi na každom ako si to vysvetlí. To už je na tebe, brilantná práca s typografiou, najmä v poslednej kapitole, ktorá ale týmto vôbec nemusí zodpovedať danú otázku
    • Milan Kundera - Můj Janáček / Krátky, za mňa dobrý, vzala som si ho, lebo sme na orchestri hrali Janáčkovu suitu a reku Janáček plus Kundera, to nemôže byť zlé. O samotnom Janáčkovi som veľa nevedela a vždy ma fascinovala táto Kunderova obsesia hudbou až do takej miery, že tam hádže prepisy z partitúr, no makač, moje spirit animal. Prvá z troch esejí sa mi ľúbila najviac.
    • Dušan Mitana - Slovenský poker / Prepáčko Dušan, ale táto ma veľmi neoslovila a mala som veľké ťažkosti ju dočítať
    • Viacero Autorov - Jinde / Súhrn poviedok o ľuďoch, čo sa ocitli v pozícii utečencov. Veľký otvárač očí, vraj nie voľnonepredajný, ale v knižnici sa našla jedna

      majsakrásneapíšbásne 
    Mala by som sa hanbiť, ale tento rok som sa moc neubásničkovala.
    • Rupi Kaur - The Sun and Her Flowers / niektoré texty ku mne vôbec neprehovorili, najviac ma oslovila posledná kapitola, blooming, pretože ostatné sú v mojom momentálnom stave uvedomenia príliš temné a self hejtujúce
    • Rudolf Fábry - Uťaté ruky / toto som si chcela požičať už hodne dlho a ako vyšla taká fajn zrevidovaná verzia a objavila sa konečne v knižnici, už mi nič nebránilo ponoriť sa do slovenského sureálneho básničkarenia

     

      #nothomb  
    To, že je Amélie superčlovek som zistila tesne pred koncom 2017tky a moja láska k jej mozgu sa prirodzene prehlbovala počas celého tohto roka. Ono to je tak, ona má knižky aj také, čo ťa nútia premýšľať a potom také, že na dve hodky večer a to ma asi na nej baví najviac - flexibilita jej úrovne.
    • Amélie Nothomb - Catilinaria / Tak ako je knižka krátka, tak ma Amélie rozsekala. O tom, ako sa nikdy skutočne nepoznáme a ak sa skutočne poznáme, môže sa nám človek, my, s ktorým musíme žiť, sprotiviť. Celú knihu som si nevedela predstaviť, ako to môže skončiť a po prečítaní posledného slova som knižku položila vedľa seba a kukala sa na ňu. 
    • Amélie Nothomb - Vrahova hygiena / z tejto knižky som nebola až taká nadšená ako z ostatných Améliiných, čo som zatiaľ prečítala, ale niečo na nej bolo, už neviem čo
    • Amélie Nothomb - Zabiť otca / Keď neviem kam z knižných konopí, siaham v knižnici po Amélii, len tak, lebo vždy to bude fajn napísané a pomôže mi to prekonať čitateľskú krízu
    • Amélie Nothomb - Antikrista / Jedna z tých jednoduchších od Amélie, taká poldňovka.
    • Amélie Nothomb - Ani Eva, Ani Adam / od Amélie si prečítam asi hocičo, od psychologických creepy vrážd až po jej rozprávačky zo života v Japonsku, z tejto knižky je aj celkom milý film

      dizajn  
    • Donald A. Norman - Design of everyday things / po prečítaní tejto knižky sa už nikdy nedokážem na vodovodnú batériu alebo dvere pozrieť rovnakými očami
    • Paul Arden - It's Not How Good You Are, It's How Good You Want To Be / nie tak celkom o dizajne, ale vyhľadala som si ju z podobných pohnútok ako aj iné v tejto sekcii
    • David Airey - LOGO DESIGN LOVE / Veľa tipov a trikov zozbieraných z Davidovho blogu, o procese, o tvorení, o identitách ale prirodzene najmä o logách

      neapolská sága  
    Mám pocit, že ju už prečítal celý svet a ja prirodzene, až teraz. Myslela som si, že to bude nejaká patetická blbosť, lebo tie názvy jednotlivých kníh sa mi až tak nepozdávajú, no je to la grande bellezza, naozaj. Keby mimozemšťania pristáli na Zemi, dám im toto prečítať ako intro do medziľudských vzťahov a psychológie človeka, priateľstiev a kadečoho okolo toho. Už len to ako bravúrne to anonymná pani Ferrante píše, tak napríklad:
    • Elena Ferrante - Geniálna priateľka / Tuto sú ešte kamošky relatívne malé až po pubertu a aj ten jazyk a spôsob premýšľania je taký surový a jednoduchý, ako nejaký bežný dievčenský román...
    • Elena Ferrante - Príbeh nového priezviska / Elena a Lila dospievajú, každá riešia čosi iné v živote a vždy si nejako k sebe nájdu cestu, je zaujímavé, ako sa v celej tetralógii rieši talianske nárečie voči spisovnej taliančine
    • Elena Ferrante - Tí, čo odchádzajú - tí, čo zostávajú / Hlavnou rozprávačkou je Elena, ktorej mozog eskaluje a rozprávačstvo naberá na sofistikovanosti popri tom všetkom, čo sa deje v ich šialených neapolských životoch
    • Elena Ferrante - Príbeh stratenej dcéry / Táto časť podľa mňa aj nemusela aj musela byť, musela, lebo človek po závislosti na troch častiach môže ešte v pokoji poslednej časti pomaly doznieť a rozplynúť sa. Nemusela, lebo od polovice je to veľmi trpké a pomaly sa strácajúce v ničote.
    Druhá a tretia kniha napriek svojej hrúbke boli prečítané za pár dní, tým myslím veľmi málo. Je to návykové. 




      eseje  
    Trochu som skultúrnila ten môj vyprahnutý mozog na poli socioantropo a vizuálna. Dobre mi tak.
    • Chimamanda Ngozi Adichie - We should all be feminists / prv som videla Ted Talk, ktorého je kniha prepisom alebo teda najprv vznikla esej a autorka to odtedovala, ja neviem, ale za mňa jednoznačne toto zaradiť do povinnej literatúry na školách (tuším aj toto sa už stalo)
    • John Berger - Způsoby vidění / sedem esejí na vizuálno, kultúru, dívanie sa, hlbšie zmysly a nezmysly ale aj psychologické mecheche
    • Doris Lessing - Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť / deň pred odletom do Ríma som sa zastavila v knižici a objavila tam túto mini knižočku antroposociologických esejí od pani Lessing a tak som sa v lietadle ponárala do tajov ľudskej rasy a kolektívnych myslení   

      humor a podivnosti škandinávske  
    Škandinávsko v srdci maj, miluj, trp a odpúšťaj a mne sa do čítania vždy pritrafí niečo odtiaľ. Aj keď Fínsko sa neradí medzi Škandináviu, ale budeme sa s tým musieť pre potreby tohto článku zmieriť, lebo tu onakvejšie zákony platia na blogu.
    • Pasi Ilmari Jääskeläinen - Magický průvodce městem pod pahorkem / zo začiatku to bola trochu nuda ale asi tak v polke ma to začalo hrozne baviť, kedže hmla sa začala odmlžovať, aj keď podľa mňa aj tým, že má kniha dva konce, tak vlastne nevieš že čo alebo čo, no je to tiež riadna dávka fínskej podivnosti a zároveň pokrokovosti, lebo v úvode som ani len netušila, že to vyeskaluje až do takýchto tém a polôh
    • Pasi Ilmari Jääskeläinen - Literární spolek Laury Sněžné / Po Magickom Pahorku mi to paradoxne oproti názorom väčšiny príde ako slabšia kniha od Pasiho a zasa to pre mňa začalo byť zaujímavé až tak niekde pred polovicou, ale som aj rada, že som po nej siahla. Fínske magično s príliš reálnymi (seba)reflexiami postáv
    • Erlend Loe - Inventúra / Už som na ňu počula aj názor, že najslabšia od Loeho, no ajtak som si ju vzala, lebo som chcela zabrdnúť aj do nejakých kratších knižiek a musím povedať, že pre mňa to teda rozhodne nebolo také zlé, dosť sa to ale líšilo od všetkého rádoby extravtipného čo som od neho prečítala, no o to viac ma prekvapilo, že vie aj takto písať. A bolo to aj vtipné aj vážne aj do konca.
    • Erlend Loe - Kamióny Volvo / voľné pokračovanie Dopplera, riadna autorská divočina
    • Erlend Loe - Koniec sveta ako ho poznáme / Tretia z kníh o Dopplerovi, autor ide do poriadnych dekadencií a neviem ani, či sa mi to tak moc páčilo, ale chcela som dokončiť túto nórsku komiságu

      ruský bizár  
    • Mikhail Bulgakov - Psie Srdce Keď som si prečítala popisok, že o čom to je, úplne ma to vyviedlo z miery a tak som nemenovanému ukradla knižku a... no je to riadny bulgakovský bizár!
    • Mikhail Bulgakov - Osudné vajcia / Zas trochu ruskej divočiny, režim, pokusy so živým aj neživým, science-fiction záver, dráma. A to všetko Bulgakov zvládol už v roku 1924.
    • Mikhail Bulgakov - Diaboliáda / Ak si čítal Majstra a Margarétu, toto mi pripadá ako taká skomprimovaná verzia, zahustená, čiže podivnosti sú takmer v každom riadku. Taký Pena Dní štýl.


      antihumor/extrémna melanchólia  
    Toto určite nečítaj, keď si práve psychicky nalomený:
    • Delphine de Vigan - Spojenia / tá prvá strana ma na knižku veľmi namotala, no napriek tomu, že nie som sklamaná, čo si úprimne myslím, že knižka neprekonala laťku prvej strany (ten odsek o spojeniach)
    • Alice Munro - Príliš mnoho šťastia / Priznám sa, tých poviedok bolo tak veľa, že mi išli ku koncu už krkom (či ako sa to hovorí) a moje nadšenie z brutality, akou Munro píše, postupne ochabovalo, no nevylučujem, že sa k niektorej ďalšej zbierke neuchýlim tentp rok
    • Paolo Giordano - Čierna a strieborná / Od Paola teda veselé konce nečakajme, ale má teda príjemný štýl písania, to nie že nie, príjemná nepríjemnosť
    • Benedict Wells - Na konci samoty / prepáčte, ale ja neviem. Asi až po 150 stranách pre mňa začala byť knižka čitateľsky zaujímavou, no ajtak som sa nemohla miestami odtrhnúť a vrhlo mi to do života pár zaujímavých myšlienok a pohľadov na svet
    • Jonathan Safran Foer - Here I am / (Kraussovej ex to je on) na túto knihu ma nalákala nejaká náhodne vypľutá reklama na recenziu v denníku N a ja som teda taká odvarená z toho nebola. Bolo to zaujímavé, ale to dočítanie tejto hrubikánskej knihy mi asi nestálo za tú upomienku, čo som si narobila v knižnici. Nehovorím, že bola vyslovene zlá, ale asi som čakala viac. Na jednej strane to bol zaujímavý insight do rozpadajúceho sa manželstva a životného obdobia, do ktorého ja zatiaľ nemám dosah a ukázalo mi to, ako ja nechcem komunikovať s ľuďmi a ako ja nechcem komunikovať v potenciálnom manželstve a ukázalo mi to, že komunikácia je to najdôležitejšie v medziľudských vzťahoch, to hej. Takisto ma bavil insight do židovskej kultúry. Bohužial, táto knižka ma tak trochu odradila od požičiavania si ďalších hrubikánskych Foerov, aj keď sa pri poličke namojveru často zastavím


      mimo čitateľskú komfortzónu  
    • Émile Zola - Nana / Tak toto bol jeden veľký pôrod vážení. Aj preto som toho tak málo prečítala za tie dva mesiace v živote, lebo som si dala záväzok, že kým nedočítam Nanu, tak nebudem môcť čítať nič a tak bolo. 400 stranový pôrod, z ktorého som sa prvých sto strán nudila a strácala, no potom to už išlo samo. Dakedy stačí asi vytrvať a chcela som vedieť, či viem
    • Mohamed Choukri - Nahý Chlieb / knižku som si vzala z poličky náhodne a samozrejme kvôli obalu, no neostala mi nič dlžná, real zápisky z autorovej mladosti, veľmi raw, bez omáčky - veci tak ako sú alebo aj v Maroku niet času na omáčky, páčilo, aj keď po takých knihách bežne nesiaham
    • Max Porter - Smútok je tvor s krídlami / alebo aj vrana alebo aj malá podivná knižka, ktorá extrémne prozaickým štýlom ukazuje, ako sa otec a dve deti vyrovnávajú so smrťou mamy, nevedela som do čoho idem, ale kedže to bolo malé milé (na cestovanie) a od INAQUE, tak som do toho šla
    • Alain Mabanckou - Rozbitý pohár / niečo podobné pre mňa ako Nahý chlieb, mimo zóny všetkého čo čítam, ale ajtak ma to bavilo
    • Gabriel García Márquez - Pohreb veľkej matróny / je ako keď zmiešate Oči modrého psa a Sto rokov samoty a výjde vám takýto zväzok poviedok, viac sto rokov ako oči, ale aj tak fajn, je to stále Márquez. Dostala sa mi do ruky náhodne od Mikiho, inak by som po nej asi nesiahla len tak
    • Jean Giono - Muž, ktorý sadil stromy / Malinká knižka na jedno posedenie v knižici o tom, čo dokáže zmeniť pevná vôľa jedného jedinkého človeka
    Všetky vyššie spomenuté knižky sú pekne krásne zhrnuté na goodreads.

    A moje čitateľské predsavzatia? Tie si veru dám, lebo sú asi jediné, ktoré dokážem splniť. Tak teda - chcem prečítať aspoň o jednu knihu viac ako minulý rok a prečítať niektoré knihy z minulého života ešte raz, precítiť. A čo ty?

    You Might Also Like

    11 comentários

    1. Oh, yes! Domi, ja som naopak v uplynulom roku čítala veľmi málinko, hanba mi! Budem sa popri písaní bakalárky snažiť viac zameriavať na to, aby som kŕmila svoje vnútro takýmto slovným estetičnom a inými myšlienkami potrebnými pre život. Preto si práve ukladám tento príspevok do záložiek a často sa sem budem vracať.

      OdpovedaťOdstrániť
      Odpovede
      1. treba to kompenzovať, udržiavať homeostázu vo svete písmenok, lebo sa z toho jeden zblázni :) ja som najviac prečítala v čase diplomky, ako hovorím, homeostáza, rovnováha, súlad :D

        Odstrániť
    2. Tak teraz som ostala zaskočene-prekvapená! Vážne sa nemáš prečo hnevať, pretože 63 kníh je podľa mňa viac než dosť. Čítanie bolo kedysi mojím životom, no v poslednom čase som sa akosi zabudla a všetko, čo ma napĺňalo som prestala robiť z hľadiska malého množstva času. (keby mal deň aspoň 28 hodín...) Toľko inšpirácie v jednom článku sa tak často nevidí. Už viem kam zamierim, keď nebudem vedieť čo so svojím životom! <3
      NORALIC

      OdpovedaťOdstrániť
      Odpovede
      1. hej, nie je to až tak málo, kamoši na mňa kukajú ako na blázna a ťukajú si na čelo :D
        čítať je rozhodnutie, Nora :)

        Odstrániť
    3. Perfektný článok! Ten si musela asi dosť dlho písať. A 63 kníh je podľa mňa že veľmi veľa (aj keď jasné, keď vidím niektorých jedincov na goodreads, tak sa o tomto výkone dá polemizovať). Ja som tento rok prečítala 13 kníh, z čoho som veľmi smutná, ale skúsim to tento rok napraviť. Dnes som si preorganizovala goodreads shelves, pridala niekoľko kníh a chcem dnes dočítať knihu, ktorú som začala čítať v septembri (ups). No inak z tvojho výberu som čítala len Piatu loď, ale veľmi sa mi páči tvoj čitateľský vkus a asi si idem niektoré hneď aj pridať na goodreads :D Tak a teraz odchádzam z tohto online sveta a idem dočítať tých 50 strán rozčítanej knihy.

      OdpovedaťOdstrániť
      Odpovede
      1. oh ani nevrav, ale niektoré recenzie som recyklovala z článkov, kde som o tých knihách už písala, lebo ver tomu, že toľko môjho názoru by som si už nepamätala až kdesi do hlbokého januára 2018 :D aj od septembra sa mi ťažko spomínalo, lebo presne odvtedy som si prestala písať poznámky ku prečítaným knihám, ale nakoniec som to nejako dokopala a je to šialene dlhý článok. tak snáď ťa inšpiruje k nejakej knihe :)

        Odstrániť
    4. Jej, tieto clanky o precitanych knihach strasne lubim! Pomaly sa rozcitavam aj ja, zatial skor na pop-nudne-fake-wow-efektnych knihach, ale dostanem sa tam casom... laka ma obnovit clenske do Bocatky, ale rozmaznana vedeckou kniznicou, mi mesiac vypozicneho casu, strasne zvazuje kridla :D Ty to ako riesis? Poctivo stihas vracat alebo poctivo platis? :-) A... dakujem!

      OdpovedaťOdstrániť
      Odpovede
      1. Ivet! Členstvo v Bocatke určite áno a to s výpožičným časom nie je tak celkom pravda, ty si ho vieš predlžovať online alebo telefonicky alebo vždy keď nejaké knižky už prídeš vrátiť, tak ti automaticky predĺžia ostatné čo máš doma na ďalšiu dobu - samozrejme je to nejako limitované, úplne nové knihy majú asi mesiac a niektoré sa dajú aj po tri mesiace predlžovať a potom už nepustí, je to záhada :D Ale určite sa to dá predlžovať aj takto fajne z pohodlia domova a ak aj nie tak tá upomienka je asi 20 centov za každý načatý týždeň, čiže aj to sa dá prežiť, vyskúšala som za teba :D

        Odstrániť
    5. Ja som dala tento rok 36, čo je vlastne otočených tvojich 63 :)
      Ale je pravda, že od septembra som intenzívne pracovala na špecializačnej práci a následne som sa učila na skúšku. Na tento rok som si napísala 50, tak uvidíme :)

      OdpovedaťOdstrániť
    6. Polievka Miso bola dosť podivná, ťažko stráviteľná vec a aj tak by som si to prečítal znovu :-D

      OdpovedaťOdstrániť

    Ďakujem za komentár, všetky si čítam a na všetky aj odpovedám, niekedy mi to trvá dlhšie, ale raz napokon vždy odpoviem. : )

    Maj pekný deň bytosť!

    Instagram