Prsty od inkoustu.

Toľkoto vám chcem dnes povedať, asi tak milión! Po poslednom depkoidnom príspevku som si dala predsavzatie, že budem písať až ked sa mentálne vystrábim z damages, ktoré na mojej citlivej povahe napáchalo skúškové a momentálne nabudená beatom Electric Guesta o štvrť na tri ráno vstávam z popola (sťa Daenerys Targéryen), ťukám o_sto_šesť_faktoriál do zúboženej klávesnice a hľadám tie správne slová ako prinavrátiť tomuto binárnemu miestu („sama si binárna“) chuť zašlej radosti a nestratiť pri tom hlavu. Takže pekne poporiadku…

  Homo-multitasking  
Toto skúškové bolo pre mňa doslova nočnou morou. Taká zrútená som nebola snáď ani pred rokom, keď som musela urobiť všetky skúšky za týždeň a odísť do Finlandie. Strach striedalo zúfalstvo a aj štyri knihy nepokoja by nestačili na opísanie mojich vnútorných mentálnych procesov. Ku ingredienciám mojej dekadentnej situácie sa vyjadrovať nebudem, no emocionálna húsenková dráha poznačila nejedného kyberneta. Ešte stále nemám jednu skúšku uzavretú, no pomaly sa mi už prinavracia radosť do života a klávesnice a snáď vás tu už nebudem trápiť nočníkovými  nočnými výlevmi.

  Cheatsheet  
Aby som prežila skúškové a pritom sa nezbláznila, záchovávala som hladiny životných potrieb kadejako. Napríklad rovnováhu novým párom new balance (lebo si zaslúžim) a štastie serotonínovým náhrdelníkom z Eppi. I keď webeshopmasteri asi moc nepobrali tú krásnu symboliku, balíčok prišiel supersky zabalený, certifikát included, šperk vizuálne predčil očakávania a potešil ma hneď po úspešne zvládnutej skúške, čoviac.

  Budúcnosť sa mi poďakuje  
Zistila som čím chcem byť keď budem veľká, čo je na 22 (slovom dvadsaťdva) rokov malý krok pre ľudstvo, no veľký krok pre životom zmäteného človeka ako ja, kedže moja štandardná odpoveď na ešte štandardnejšiu otázku donedávna bola – „ovocím do jogobely“. No uznajte… Lepšie neskoro ako nikdy. Výpovedná hodnota tohto odstavca sa pre vás exponenciálne blíži k nule, no chcela som si tento mýľnik niekde poznačiť a vraj čo napíšeš na internet je nezmazateľné.

  Mäkké hodiny vesmírneho času  
Človek by si myslel, že Košice, európske hlavné mesto nudy športu už nemá čím prekvapiť, no opak je pravdou. Vrámci pestovania kalokagatie sme sa s Biskitom boli pozrieť do Východoslovenského múzea na moju surealistickú (super synonymum pre platonickú) lásku Dálího a poviem vám, prekvapilo_potešilo! Zaujímavosti ako porcelán, kachličky (!) či hracie karty (#whenDaliwentmainstream) no i tapisérie, páru malieb a všakovaké srandy. Sureálni košičania, určite choďte, neobanujete!

  #Diaryofinsomnia  
Vrámci mojich insomniáckych chvíľ robím aktuálne presne dve veci ľudia, a toto je vážne priznanie
– brázdim temné vody tambleru a nazerám do životov cudzích sťa na dni otvorených dverí do duší a myslím si, že ich tie reblogy a lajky o štvrtej ráno ani nevyvádzajú z miery, sama si tam potom konzervujem zmätený dupot mojich naliehavých slov
– pozerám na jútub videá so spoveďami transexuálov a príde mi ohromne zaujímavé, kedže antropopsychológia je moja voľnočasová aktivita, čo napríklad s telom dokáže urobiť taký hormón a ako už deti v útlom veku dokážu deklarovať svoje „mentálne“ pohlavie, youtubový shortcut do psychiky ľudí
Vyplýva z toho asi to, že rada stalkujem ľudské vnútro. Nech hodí ajfonom, kto je bez viny!

  #OOTD  
Rolák/Turtleneck – Tezenis (similar)
Šaty/Dress_worn_as_skirt(link) – Shein
Serotonín/Necklace(link) – Eppi
Boty/Shoes – Reno
Kabela/Bag – (rovnakú kúpiš u mňa)
Baretka/Beret – (link)

Rozporuplnosť mi ubrať nemožno, ešte nedávno som vám tu písala, ako sa idem challengovať a nosiť v zime farby a potom sa udeje toto. Jedným dychom však dodávam, že keď máte na krku instantný hormón šťastia, nepotrebujete viac farbičky na rozveselenie. (Na výhovorky by ma bolo…) Druhá varianta bola, že som cez skúskové pohřbila svoj život, tak si vyberte. Momentálne sa však takto cítim najviac ja a o to predsa ide, nie?

  Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem kto si…  
Na záver trošililinku ku fotkám, po dlhej dobe som navštívila oázu pokoja a mentálneho osvietenia, nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a to knižnicu. Jedno z tých náhodných rozhodnutí, druhým bola voľba knižky, ktorá mi cinkla do nosa oka sťa Popelke oriešky, Prsty od inkoustu od Josefa Rybáka, malinkatá kniha, ktorá ma zaujala už po pár stranách. V konečnom dôsledku ale moja neurónová lovestory nesie názov Dve knižky pre Dominičku. Kunderove Žarty som mala rozčítané už dávno, no svojho času sa mi do života nepríjemne zaplietala škola a tak moje milenecké pomery s knihami inými ako vedeckými museli byť na istý čas prerušené a knižky vrátené tam kam patria. No už je dobre. Svet sa zasa krúti správnym smerom.

Fotil ma
  Cibiscuit  .

Psychadelické kombo (lebo sa vraj málo usmievam) uzatvára tento náložment fotiek a textu, ale tak radšej som do toho dala všetko čo sa dalo, bohvie kedy sa zas uvidíme! Na tej druhej fotke som inak prenáramne šťastná z toho, že sa mi podarilo odtlačiť ten škaredý čierny tulivak z pozadia, čo mi ošpatil zlaté_rezy, čudujem sa, že nás z tej knižnice nevykázali mimochodom. #blogerskýthuglife #realtimeretuš

Vy sa ako máte?