Večný svit nepoškvrnenej mysle.

Tak sa vám tu zas ozývam usŕkavajúc polnočné kakao (podotýkam druhé), dumám nad životom a existenciou chrústa ako takou, niežeby som nemala čo robiť, no skôr prídem na kĺb tejto záhade ako školským povinnostiam. Bystrý čitateľ isto pobadal úbytok článkovej hmoty o celých desať dní čistého času. Dovoľte mi štatisticky sa pozastaviť nad vzniknutou situáciou:

Keď je na blogu mŕtvo, väčšinou to signalizuje že
a) blogger umrel (morbid chvíľka)
no nehádžme hneď flintu do žita blogera do rakvy biokapsuly_z_ktorej_vyrastie_breza, štatisticky 99,2% prípadov spadá do kategórie
b) v reálnom živote je naopak veľmi živo, ruch, chaos, dekadencia, yolo, atď.

Bystrejším neuniklo, že môj odložený prípad spadá do kategórie bé a aby som uviedla spleť slov na pravú mieru, mojím životom sa prehnalo tornádo povinností alebo aj začalo to divokým víkendom, kde sme sa prudko sústredili na orchestrálnom sústredení, až tak že som si vypracovala biceps na ľavej ruke. Temer som na 1875. poslednej skúške o desiatej večer vypustila slzu bolesti, no nakoniec sme to  úspešne dotiahli dohrali do konca a zdecimované telá a mysle vyliečili na izbe číslo osem s pánom Ostrožovičom. Výsledok víkendových snáh sa snáď prejavil v pondelok na vianočkovom koncerte, minimálne špinavé mená si urobili reprezentatívnu fotku. Medzi utorkom a štvrtkom sa neviem čo dialo,ale spánok to isto nebol. Školský mišmaš vyvrcholil v top udalosť semestra, štvrtkový zápočet z čiernej mágie nelineárnych systémov, ktorého výsledok hodnotím klasicky – taký je život, no a tri minúty na to som docupitala ešte na jeden koncertík na akademickej pôde, tesne pred ktorým mi padli všetky struny a jedným dychom dodám, že štvrtok sedemnásteho je pre mňa nový piatok trinásteho. Seriózne, jedinou pozitívnou vecou boli opekané rezance v číne a vianočný darček od kybernetky.

Včera som sa zasa riadne opustila v Manufaktúre (teda skôr moja bohapustá kreditka), donakupovala a zabalila darčeky blížnym a prvý krát môžem čestne prehlásiť, že som na Vianky pripravená 5 dní dopredu. Aspoň jednu vec za sto rokov urobím v predstihu – poprosím potlesk! Zombie apocalypse alá ľud v nákupných centrách pred Vianocami som naštastie musela čeliť iba dvakrát, zbytok som s kľudom angličana povybavovala z pohodlia domova, vďaka čomu som si ušetrila zo 17785 nervov. Priznám sa, hlavne na zootisku a kedže majú to poštovné zdarma, vznikol z toho celkom pekný teambuilding s kuriérom (pozdravujem).
Trochu mi k tomu celému dopomohol aj brainstorming mozgovébúrenie, ktoré som si tu na blogu urobila pred už temer sto rokmi, spasili ma vlastné tipy (#blog_inception) a aj moju maminu spasili, lebo ma už pod stromom, ktorý ešte nemáme, čaká jedno bodkované prekvapenie, uhádnete čo?

Dnes_nosím:
_šál/scarf 
_kabát/coat – yoins
_džegíny/jeggins-clockhouse
_boty/shoes-reno
_rukavice/gloves-vintage

Fotil ma Cibiscuit. 

Čo dodať na záver? Bohapustá pointa nedeľnajšej noci znie:
Ľudia sa menia.  Aj altánky. Umenie je prispôsobiť sa situácii, a to, ako si môžete všimnúť vážení, mi ide bravúrne.

A čo vy a vaše vianočkovské dary/nálady/impresie?