Som tu zas s mojím mini seriálom zo života hmyzu károvaného trenčkotu, kedže ste ma veľmi potešili množstvom komentárov názorov k minulému článku plus ráno po prebudení ma v izbe čakali palačinky a čaj, tak zo samej pozitívnosti alá dnes milujem svoj deň (Janko Smrek by bol hrdý), rozhodla som sa prispieť svojou troškou do vôd internetu napriek tomu, že som tu takto exhibicovala pred menej ako 24 hodinami. Snáď sa vám teda neprejem.

Pracovná morálka mi upadla hlboko pod bod mrazu alebo aj zaspať na dve cviká v priebehu prvého týždňa, to chce veľkú dávku únavy. Najmä ak to druhé začína o 10.50, no milovníkovi spánku/ ignorantovi budíkov nevysvetlíš. Rozhodla som sa teda urobiť zásadné zmeny v mojom malom fialovo-krémovom časopriestore a to znovu urobiť z mojej zloženej postele letisko/pristávaciu dráhu a tak ma to možno zláka aj do spánku v kresťanskejšej hodine ako o druhej ráno. Ktohovie. Poviem vám asi o týždeň, držte palce.

Z mojej nekonečne zásobarne pitných fotiek vyhrabávam nejaké pogrejpovské, aufit outfit ešte festivalovo naladený, gumáky nesmú chýbať! V ten deň dokonca neskôr lialo, takže príjemné sa stalo užitočným, čo viac? Ďalšou vecou, ktorú tu namne asi vídite prvý (možno posledný) krát sú legíny (avšak zadok ostáva v tomto ohoze v režime inkognito, mám predsa už nejaký ten vek). Vo všeobecnosti tento druh spodného prádla nosím na turistiky a behanie, no tieto zamatové sa mi zdali také neškodné ba priam až vhodné na prelomenie mojich hejtov voči tomuto bezbrannému slovenkami milovanému kúsku oblečenia. Čo vy a legíny? Milujete alebo prebodávate pohľadom slečny s vykúkajúcou zadnicou?

Tak a som doma! Teda už asi dva dni a to som stihla už aj byť dva dni v škole, dvakrát utekať na električku a dokonca aj zaspať na cviko, skrátka nelením. Dokonca aj fotky do článkov mám poctivo naškrečkované od augusta, no nejako nevychádzam s časom. Nejdem sa tu sťažovať, čas je napriek tomu vyplnený krásne, no trošku ma to mrzí, že vás tu takto zanedbávam. Ako odčinenie som si pripravila mini seriál (znie to mega dôležito až mi je smiešno), ktorý vyplynul zo situácie a síce išli sme na mini predškolskozačiatkový prednarodeninovýn výletík do Budapešte spojený s jednou návštevou v Bratislave (ale o tom potom) a ja ako blogo.žena praktická a puntičkárska zároveň, na štyri dni som sa zbalila  do jednej farebnej paletky založenej na farbách môjho nového kabátu. Ani som si nemyslela, že sa v ňom budem cítiť tak ako by som to povedala... taká svoja?

Okrem tohto siahodlhého vysvetlenia krajiny pôvodu môjho nápadu, dnes moja telesná schránka slávi vek 21 rokov a kedže môj rozum si také vysoké číslo narozdiel od tela zjavne nepripisuje, v školskej knižnici ma čakala trojeurová upomienka a v škole aplikácie databázových systémov. Čo viac si môže mladá dáma priať na narodeniny?

Konečne som sa dostala i do sveta virtuálneho, tak som vám tu do blogového rybníčka vysypala toxický odpad plnú nálož fotiek, reku.že vykompenzujem si to nejako. A ako žijem? Nuž zimný semester mi už nepríjemne dýcha na krk, no ťažkú hlavu si z neho zatiaľ ešte nerobím, kedže rozvrh som si urobila vcelku luxusný (vrámci možností samozrejme). Zatiaľ to vyzerá na 4dňovú školu, čo viac?

Okrem toho, že zajtra hráme v SND v Bratislávke, chystám sa do nej aj 18.-19.9. takže ak náhodou niekto chcete niečo odomňa stadeto, prípadne kávu v šarmantnej spoločnosti Tibora a mojej hanblivej maličkosti, kľudne sa ozvite na niektorej z a.sociálnych sietí!

Z môjho pseudo.módeho pohľadu, dnes.nosím blogujem dva mužmi vyhejtované trendy a to plavky s vysokým pásom a šortky temer pod krk, no ťažkú hlavu si z toho nerobím, ja to mám takto rada a  aspoň je mamka happy, že som opticky pribratá keď už fyzicky nie. Čo vy a asexuálne trendy?

Mojou treťou najobľúbenejšou činnosťou v Bulharsku hneď po ehm to je jedno a po kúpaní sa v mori boli raňajky. Najdôležitejšie jedlo dňa, švédske stoly a podnetné hlboko intelektuálne konverzácie vedúce k unáhleným u.záverom. Hlavnou tézou jednej sa stal i nevinný druh plodovej zeleniny z čeľade tekvicovité. Chudák melón, čo vám poviem. Počas random kôstkovo.chirurgického zákroku na melóne hovorím tak Filipovi:

Tak sa zas poslušne alebo teda skôr neposlušne hlásim zo slnkom zaliateho Bulharska (kvetnaté reči bezhraníc,ale čo, dovolenka znesie veľa), aby som vás zabombardovala tisíc a jednou fotkou. Nikdy by som si nebola pomyslela, že sa niekedy na blogu objavia takéto fotky, kde bude viac kože ako šatstva, no viete sajdre padajú ako hnilé hrušky, zábrany odplavilo morä... No snažili sme sa to nafotiť tak, aby sa nikto nemusel na mojom blogu prežehnávať alebo čo.

Ku plavkám, je dosť riziko objednávať takýto citlivý artikel z netu, no toto bola jednoznačne trefa do čierneho kvietkovaného, materiál je veľmi nežný a sadli mi asi ako žiadne iné doteraz. Teda aspoň ja sa v nich dobre cítim, váš názor si rada vypočujem taktiež, ale moju žensko.materialistickú lásku k nim to nijak nepoškvrní. Ani dokonca na kúpanie ich nenosím aby mi ich more nezožralo, lebo škoda by bola!

Momentálne tu završujeme náš šiesty deň (fotky sú z tretieho, nestíhačka), váľame na manželskej posteli naše ugrilované telá a ráno sa chystáme zabehať si na pláž. Snáď tentokrát vstaneme, držte palce!