A konečne som si pozrela The Art of Getting By. 

A konečne mám matný lak.

A konečne mám baretku.

A konečne mám poriadok na stole. Cca.

A konečne mám rozum. Mám?

Vo svetle nových skutočností ako je vyšší vek a kvalitnejší fotoaparát som sa rozhodla oprášiť môj starý nápad a urobiť ho ešte raz, premyslenejší, očividnejší a kvalitnejší. Zabralo mi to asi také tri hodiny, nafotiť to a potom pár hodín nekonečnej úpravy,ktorú môj laPtoP nezvládal, preto tie hodiny. Ale teraz je to tu a je to hotové. Nie dokončené, iba hotové. Kedže ľudské vlastnosti a charaktery sú asi nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. Takže čítajte, rozmýšľajte, kritizujte, alebo aspoň niečo napíšte, nech viem či to niekto pochopil. Budem vďačná! :)

Téma bola niečo ako autoportrét,ale nie klasický,ale vytvorený z charakteristických vecí. Ešteže mám toho môjho muža,ktorý mi dokáže vidieť do hlavy aj hľadáčika a odfotil to presne tak ako by som to urobila ja. 

A tu je naša zúbožená fotka ešte raz, podľa mňa v monochromatická vyzerá lepšie [EšteViacChúďatá.PNG].

chúďatá.PNG 

Divní ľudia robia divné veci.

Chorí ľudia robia.. čokoľvek. Čokoľvek aby sa na tej PNke neunudili k smrti. Lebo desať častí seriálu Skins denne, to je už trochu priveľa aj namňa. A tak ležím, sedím, inšpirujem sa, kreslím, tušujem, kombinujem, počítam dni do začiatku jari, hypnotizujem ticketpro, aby do zajtra nevypredali vstupenky na RHCP a fotím.

Čo vy na to? ;)

Potrebujem zmenu. Niečo nové. Niečo inovatívne. 

Možno rozum.

Alebo aj nie.