Sú aj také dni keď nehľadám intelektuálne pohladenie na duši a zmysluplné, nebodaj vtipné či praktické články. (klamem, nie sú) Dnes v takýto upršaný deň vám teda ukážem pár blogov, ktoré mi rozširujú zreničky a pri ktorých moje tyčinky a čapíky zažívajú orgazmické stavy. Nebudem vám tu notoricky omieľať Kiaru od Šalátu alebo ... či ... . (dosaďte si, lebo ani si neviem vybaviť nejaký extrasuperpopular blog, kedže ich zvyknem z princípu nesledovať)

 V poslednej dobe som blogovo aktívna až viac ako je zdravé na moje pomery. No tým vás nebudem zaťažovať, poviem vám to narovinu. Nemám rada dlhé svetre. No toto považujem za príjemný kompromis.

Nešla som s ňou síce na trh, iba na hudobnú, no aj ona si chcela užiť posledné chvíle predtým než nám tu v sobotu nasneží! Mimochodom, je to jedna z vecí z nowistyle, ktorá došla, bola navrchu krabice a spôsobila mi prvotný šok. :)

Ani si neviete predstaviť asi tú ženskú radosť ktorá ma premkla keď mi sestra oznámila že mi došla krabica s oblečením! A možnože aj viete.. Ale o tom potom. Ako to všetko začalo? Dostala som správu od jednej milej slečny japonky z nowistyle o ponuke spolupracovať, nebrala som to nejako vážne, no predsa som jej odpísala na všetko čo chcela, veď prečo nie. Medzičasom som na tom aj zabudla, no minulú stredu mi došiel mail, že sa ospravedlňujú, že to trvalo tak dlho, ale vyberali pre mňa veci, ktoré mi budú pasovať a dnes [t.j.v stredu] to konečne vyexpedovali! A čuduj sa svete krabica nadrozmernej veľkosti tu bola už v pondelok. Otvorím ju a vyťahovanie vecí nemá konca kraja! Bolo to ako keď ste si v detstve kúpili Kinder Surprise a túžobne očakávali, že tam bude hračka z hlavnej edícíe a to sa stalo a rovno šesť hračiek! Neviem sa vynadívať ešte doteraz. Neviem  kto tie veci vyberal, ale rozhodne sa mi trafil do vkusu! :) Tak teda posúďte samy/i/é.
Edit: Už viem, kto ich vyberal!

Fotky z rovnakého dňa ako včerajšie. Zúčastnilo sa 8 objektívov, 3 fotoaparáty, dvaja fotomaniaci a jeden film. Tieto fotil Vrabčiak a až na jednu fotku to vôbec to nevyzerá ako jeseň, ja viem.

Redukcia M42 dorazila a za prvú obeť padol Vrabčiak. Moja láska ku 135ke (135mm f/2,8) sa prehlbuje každým dňom viac a viac a čo vzniklo po západe slnka vám tu dnes ukážem! A že akého muža mám!

Zapózované, odskúšané, vyvolané, neupravované, zamilované!
Vôbec také vlasy nemám a som chemicky neupravovaná až na vývojku. :)
Fotky od Vrabčiaka!

Vrabčiak rozšíril svoj arzenál o Chinon a 5 objektívov tak bolo nanajvýš potrebné ich vyskúšať hneď a zaraz! A tak sme vybehli z bloku a experimentátovali.Fotky sa vyvolali dnes a zajtra uvidíte experimenty roka aj so 135mm/2,8čkou, ktorú som si už teraz zamilovala a čo bude ešte potom keď mi dôjde redukcia na Nikonček! :}

Aby vám niečo neušlo keď nelajkujete  na fejzbuku tak to zhrniem!

Teda čo vám zatiaľ ušlo?
To, že som sa fotila na tablo a Vrabčiak bol pri tom!
To, že som sa poctivo učila MATEMATIKU!

Nastal časpripomenúť si teplé a dlhé dni a preto dnes tento Bulharský post z posledných dní z krajiny neobmädzených možností. :}

"Inštalácia talianskeho umelca Eugenia Percossiho Black and White je vstupenkou do sveta, v ktorom sa realita mieša s ilúziou a skutočnosť až s novou imagináciou. Čiernobiela izba s dobovou atmosférou a vernými kulisami z tridsiatych rokov je natoľko autentická, že vyvolá pocit, akoby tu bola odjakživa. Všetko od nábytku, podlahy, valčekov na stenách, postele až po doplnky a dokonca aj kvetiny, všetko je šedivé, akoby staré a zabudnuté. Strnulé, hibernované, zasnené. Práve kontrast čiernobielej izby, do ktorej môžete nazrieť aj zvonku a sveta farieb prichádzajúceho s prekvapenými divákmi, Percossi využil ako výrazové prostriedky dvoch nerozlučne spätých protipólov života a smrti. Aj tu kontrasty znamenajú predpoklad pre vzájomný súlad a podmienenosť existencie. Percossiho izba je prázdna, avšak úplne a do každučkého detailu zariadená. V spálni sa za svitu lesknú drobné doplnky a toaletné potreby, ktoré akoby tu pred chvíľou niekto zanechal. Hala zase ponúka posedenie v dvoch dobových kreslách, očividne vysedených. Šedý odtieň celého interiéru, nábytku a doplnkov vzbudzuje dojem neskutočnosti a ilúzie miešajúcej sa s atmosférou nostalgie a spomienok. Izba Virginie Woolfovej bola výrazom ženskej slobody, Percossiho izba je bližšie k archetypu kolektívneho nevedomia, s ktorým autor tak rád pracuje. Percossi paradoxne osvetľuje tieňom a svojím až röntgenovým pohľadom odkrýva veci temné, zabudnuté, bolestivé, iluzórne a pominuteľné. Venuje sa tematike smrti, pominuteľnosti života a vecí, ale fascinuje ho i ilúzia a more nekonečných hypotéz. Imaginácia a sila vizuálneho vnímania podriadeného citovému prežitku ho radí medzi najosobitnejších súčasných umelcov. Inštalácia ponúkne návštevníkom jedinečnú príležitosť stať sa na okamih súčasťou minulosti, dostať sa do starej čierno-bielej fotografie a vniknúť tak do nostalgického sveta spomienok a nabáda k myšlienke, že realita je tou najhlbšou imagináciou." [zdroj]

Videla som takmer všetky "diela" Bielej noci, nebudem sa vyjadrovať k ostatným, no táto izba bola práve jedna vec z tých, ktoré sa naozaj oplatilo vidieť!

Po novom či starom som cestný pirát a celkom si to užívam! Nie, nemám vodičák, ale vozidlo zato hej! Predstavujem vám Velamos, ktorý-od-8mich-rokov-volám-bémixa[bmx].
Queen - Bicycle race