Často si púšťam extrémne smutnú hudbu do nádherného počasia, keď kráčam.
„Určitou částí své bytosti žijeme všichni mimo čas.“
Povedal raz Kundera a následkom toho sa mi v hlave vynorilo tisíc myšlienok o všetkom možnom, až som si musela sadnúť na lavičku a napísať ich. Pekne na papier japonským inkom, nech sa záchvevy synapsií na chvíľu zhmotnia v čosi, čo mi dáva aspoň aký_taký zmysel a nie je to iba akási sekvencia asociácií v mojej hlave. V ušiach mi hral Alt džej trojuholník a ja som sa cítila vskutku fajn. Okolo mňa prešla nejaká zaujímavá bytosť.
ZAUJÍMAVÁ.
príd. m. zasluhujúca povšimnutie, neobyčajná, pozoruhodná, pútavá;
Občas mám chuť spoznať všetkých tých zaujímavých ľudí, čo míňam na uliciach. No sú naozaj takí zaujímaví alebo je to len vrstva látok, vzorov, strihov a kombinácií nakombinovaná s ich telesnou schránkou do výživného estetického šejku?
Dillon – Contact Us.
[youtube https://www.youtube.com/watch?v=NK_S3GH4WmE]
Som aj ja zaujímavá, alebo je to len vrstva oblečenia a zaujímavostí, ktorými sa obklopujem? Prirodzene, každý je sám sebe stredom vesmíru a zaujímavou krajinou. No čo robí zaujímavého človeka zaujímavým? Predsalen v tom musí byť nejako zahrnutá zmes všetkých tých rozhodnutí, ktoré urobí ráno predtým, než výjde z bytu, domu, stanu, chyže, príbytku, obytného priestoru, štyroch alebo štyridsiatich stien.
Keď som bola mladšia, v takom veku asi, keď mozog je schopný akej takej mentálnej abstrakcie, mojím cieľom či túžbou nebolo byť krásnou, oslnivou bytosťou, ja som mierila vyššie vážení! Chcela som byť zaujímavou. Desila som sa predstavy byť nudnou, všednou, šedou myšou. Pozorovala som ľudí, ktorí na mňa nejako hlboko zapôsobili a snažila som sa rozšifrovať prečo.
Keď som mala 14, prepichla som si ucho, ale na drzovku doma v kúpeľni ihlou na šitie, ako keby ďalšia náušnica zmenila moje pôsobenie na svet. (Ale zasa som si to vydezinfikovala a všetko hej, nemyslite si, že som dajaký humusáčik) Spomienka na tento okamih je očividne (fotka nad) večná a ja som (ako potvrdil zub času) odviedla skvelý piercing_job, jednak to ani trochu nekrvácalo a výsledok je použiteľný dodnes.
Mojím nekonečným dumaním som dospela k záveru, že to, čo nás robí skutočne zaujímavými a odlišnými jeden od druhého sú naše rozhodnutia, ciele, pohnútky a kadejaké motivácie. Tá otázka „prečo“ za každým vizuálnym elementom, ktorým sa ovenčíme. Ľudia, ktorými sa obklopujeme. Knihy, ktoré čítame. Všetky naše neuróny hrajúce symfóniu mysle. To je tá časť bytosti, ktorá žije mimo čas…
No a ešte si myslím, že tá zaujímavosť je aj kdesi zakódovaná, čojaviem v DNA, vo feromónoch, bunkách, aminokyselina zaujímavosti. Že to ľudia z teba výcítia a že to ty vycítiš z nich.
Dnes som nosila:
Yetiho. Myslím tým môj kožušťok, okolo ktorého sa viaže celá legenda. Ono ja som už hodne dlho chcela kožuch (umelý samozrejme), lebo mne je stále zima a všetko huňaté a mäkké vo mne evokuje pocit tepla a kedže som už jednu zimu na Slovensku vynechala, určite je moja odolnosť oslabená (tieto moje výmysly) a tak som si zaumienila, že si tohto roku zaobstarám kožuch. Dávaj pozor na to, čo si želáš moja milá (to hovorím sebe). Pred pár dňami sme so Susankou išli do sekáčov a na kávy, kedže ona je moja sekáčová partnerka, že reku konečne. Mali sme na to hodinu, lebo zatvárali. Nijaké high hopes som nemala, ale predstava bola jasná – čierny kožuch. V prvom nič, ešte aj to, čo som mala v ruke som tam nechala, nemusím mať všetko si hovorím. Ešte stíhame jeden? Hej, poďme. A viete čo?
Moja huňa tam na mňa doslova čakala. Taká akú som chcela. V sekcii kožuchy a iné divočiny si lebedila. Skúšam prvý krát, nejako sa nám to nepozdávalo, asi je moc veľká pre mňa. Vraciam nazad a ešte snoríme ďalej. Desať minút pred koncom mi to nedá a skúšam zas. Samozrejme, že fotku mňa a huni dostalo medzitým asi 638 ľudí, nikto neodpovedal, nikto nehejtil a ja kukám na seba. Na ňu a na seba. Na Susan. Vnútri na štítku sme vysnorili, že je to Mko, sakra, tak to nemôže byť také veľké! „O 5 minút zatvárame.“ FAJN ja to beriem. Odvážne pochodujem k pokladni, mať huňu je zodpovednosť. Vlastne priniesť domov hocijaký nový predmet vnímam ako zodpovednosť odkedy som sa vymanila svojmu predošlému ja. Huňa ale ide domov, síce na ulici a v Tabačke s tou obrovskou čiernou igelitkou vyzerám, ako keby som tam prenášala minimálne mŕtve zviera, v duchu srdco plesá, už mi viac zima nebude. To, že v podstate je to kúsok úplne odveci a že k nej nosím filajový fialový kanken, károšálu a takú čapicu, čo som našla na našom dome v Tatrách a ktorá mimochodom je asi DIY, vyzerá to tak, že ju vyrobila sestra môjho deda, ktorá bola krajčírka v neďalekom závode, to je už vec druhá. Pýtala som sa Dominika, či je podľa neho táto kombinácia škaredá esteticky, alebo je len iná. Kybernet Ján mi povedal, že môžem ísť na Sibír. Čo myslíš ty?
Fotil
Dominik
No ale k tej zaujímavosti, ako to vidíš Ty?
Mám pocit, že ja nie som absolútne zaujímavá. Kedysi tomu tak nebolo. Nemôžem napísať, že za to môže zub času, keďže som ešte mláďa. No keď si spomeniem na seba kedysi, bola som odvážnejšia a nevšímala si ostatných. Vďaka tebe som si aspoň uvedomila, že je na čase to zmeniť. Byť odvážna a niečím zaujímavá. Nie len vo svojej mysli, ale aj navonok!btw. tvoje vlasy na totálku žeriem a chválim druhú (čiernu) dierku v uchu! <3WITHGREYWOLF
Je zaujímavé sledovať, ako má každý človek hranicu zaujímavosti posunutú inak. Takto vedome ani neviem, kto je pre mňa zaujímavý (ach a teraz mi ani nenapadne synonymum tohto slova a bude tu \“zaujímavý\“ komentár), ale viem, že keď kráčam po ulici alebo brázdim internet, tak sa mi pri zaujímavostiach stiahne (tak príjemne) žalúdok, začne mi biť srdce a ja si v duchu poviem také to prehnané afektované americké \“Oh my God\“. Napríklad tvoj blog je pre mňa zaujímavý. Čítam ťa už dlho – predlho, ale posledné tri mesiace, plus mínus, sa supervždy teším na Tvoj príspevok. A aj Dillon a pesnička Thirteen Thirty – Five <3
<3
: )
inak schválne som dokola používala slovo zaujímavý :Dale krásne si to opísala, presne ten pocit, sama by som to lepšie nepomenovala asi a ešte hrozne mi robia radosť také lichôtky, ďakujem ♥
niekedy si kladiem otázku tak v živote, že na čo je môj blog dobrý, akú hodnotu prináša ľuďom alebo či nejako zlepšuje svet a ak práve vďaka mne či už mnou vedome alebo nevedome si niekto z druhého konca republiky alebo sveta len vďaka internetovému pripojeniu uvedomí niečo vo svojom vnútri nad čím by sa nezamyslel keby nescanoval pohľadom tieto moje riadky, to je asi ten prínos, strašne som rada! a pre mňa si práve týmto zaujímavá, že si tu také napísala 🙂 ♥ Ď!