Nočná dumka II.

Pokročilé hodiny nočné sú mojim revírom, jablkovo_javorovo_sirupové palacinky, sekáčové úlovky a siedmy diel Hviezdnych vojen malými náplasťami za tyranstvo dobrovoľne páchané na vlastných synapsiách. Smútok strieda neistota, odrasty sú životný štýl a ešte aj Han Solo zomrel (snáď ma nikto nezabije za spoiler, beztak si myslím, že som úplne posledný človek na planéte čo to zistil). A potom Bowie. Existuje na tomto svete ešte niečo pozitívne? (A nie, pozitívne semidefinitná funkcia sa fakt nepočíta). Pre krátkosť času a potrebu spánku si odpoviem sama (pripravte sa na dramatický priam neočakávaný zvratok udalostí) – sakra áno! Lebo we can be heroes, for ever and ever!

  #ootd  
kožšuľka/shirt – vzor alá džungľa na košeli, no musím uznať, že vyzerá tak ako na webe a podobnosť s tým, že slečna tam pije kafe je čisto náhodná hah / moja je Lko a asi prvý krát sa nemôžem sťažovať na rukávy
nohavice/pants – väčšinou sa nohavkám z netu vyhýbam, nie vždy to dopadne šťastne ak máte miesto nôh pavúčie labky v kombe s divnými proporciami, no tieto sú super, pohodlné a isto ich využijem aj na orchestrálne vyčíňanie / veľkosť taktiež L, tak akurát!
hodinky/watch – to sú tie čo som si dala vyrobiť sem
boty/shoes – čierne kožené medzi topánkami je pomaly ako malé čierne medzi šatami, tieto konkrétne sú nedostupné, no môj najposlednejší tamariskový úlovok sa im vcelku podobá

Fotil
Cibiscuit

Z úprimnosti duše… Asi by som mala môj blog premenovať na Cyklus utrpení mladej kybernetky. Alebo Blog Nárekov. Ale už len dva týždne ľudia, dva týždne a sľubujem že sa prestanem utápať a aj sa konečne vyspím!

A ľudová múdrosť posledných dní? Všetko čo nebolo v minulosti urobené na sto percent sa vám skôr či neskôr vysmeje v istom bode života do ksichtu, nikdy by som si nebola pomyslela, že na vysokoškolskom priemere záleží, ale… záleži. Tak to by sme mali, zamávajme pekne spolu zmareným životným šanciam!

Vy sa ako máte?