Stredajšia chvíľka zamyslenia nad fragmentmi dospelosti života semi-bohémskeho

(alebo aj postrehy večného dieťaťa nazerajúceho na svoje metamorfózy)

Dospelosť je:
– keď si uvedomíš, že zmena cifry v kalendári tvoj život veru nezmení.
– keď si navaríš chutne a prekvapivo aj zdravo a použiješ pri tom aspoň jednu brokolicu. A prestaneš ju konečne volať malý stromček. (Vždy keď nastane takýto jav, poviem si, že by som kľudne mohla byť matkou)
– keď perieš podľa farieb. Jedným dychom dodám, že tento životný úkon ma naučil, prečo dospelosť chodí v temných farbách, už mesiac neviem samapreseba naplniť práčku bielym…
– keď ťa platenie nájmu už prestáva mentálne bolieť (ale tie rozmanité hodnoty energií ajtak vždy prekvapia sťa veľkonočná šibačka na vianoce).
– keď prestaneš strácať gumičky do vlasov.
– keď sa ťa názory ľudí prestanú dotýkať, ale že totálne (dotýkali sa niekedy? ale hej, pamätám si, boli časy).
– keď piješ víno a vodu jedna k jednej (portugalský návod na prežitie v spoločnosti).
– keď ti ani jedna ponožka pri praní nestratí svoju kamošku.
– keď so sebou nosíš dáždnik, aj keď hlásia 25 stupňov. (tak ako, ako to je, ako to je, a čo z toho sú len moje paranoje?)
– keď sa vieš postarať o africkú fialku. Ak dáš gerberu, to je mega dospelosť.

Hlavne s humorom vážené a vážení. Dospelosť treba brať hlavne s humorom a nie príliš vážne, tak ako moje rečičky, ktoré dnes oscilujú na hladine búrlivých výšin. Lebo toto som ja. No takisto dospelo nedospelá, čo večne mešká, zaspáva na budíky a zo Slovenska si do cudziny priniesla namiesto hory šiat orechy (lebo v Portugalsku sú mega drahé a mega mi chýbajú), šesť knižiek (lebo slovenčina je láska na celý život), pol kila bryndze (toto lebo nepotrebuje) a husle. Na Feira da Ladre si kupujem platne, ktoré si nemôžem momentálne ani vypočuť a knižky v jazyku, ktorý neovládam. Môj peračník pripomína arzenál dievčatka veku predškolského a stále nemám vodičák.  Racionálne iracionálna.



  #NosilaSom  
Karkulkovský Kabát, ktorý som skoro predala, našťastie tento jediný ma neopustil a teraz je somnou v Lisabone
Obľúbeným šálom ošálila som sa, jeho dôležitosť v mojom šatníku podporuje sekcia What I Wore
Vínový Herschel, ktorý nahradil predošlý a ktorý som si vždy (ne)tajne priala
Drevorubačské Tamarisky, s ktorými som ešte brázdila fínske chodníky
Rukavičky, prekvapujúco ešte furt k mání aj po roku

  #PočúvalaSom  
[youtube https://www.youtube.com/watch?v=TTAU7lLDZYU?rel=0&showinfo=0]Radiohead – Daydreaming
Celkovo, celý album Moon Shaped Pool ma sprevádza poslednými mesiacmi životom dosť intenzívne, last.fm na mňa prezradil, že som ho počula 147 krát, a to sú reálne štatistiky vážení, nie moje klasické preháňačky, toto je vážna vec!

 

  #FotilMa  
Cibiskit. Prirodzene, aspoň raz sme počas môjho krátkeho pobytu na rodnej hrude museli vybehnúť a prevetrať hľadáčik(y). Tentokrát i môj. Samozvaní krajinkári sa z nás stali a do toho nonšalantný aufitpost, kde viac išlo o sneh ako o to čo mám na sebe. A takisto vytesať návrat stratenej dcéry do zimnej krajiny i tuto jednotkami a nulami na internety, nech neostanú len stopy v snehu…

Miesto, odkiaľ človek odchádza by mal mať vždy na pamäti a hlavne ľúbiť, lebo raz sa tam bude možno musieť vrátiť.

16 thoughts on “Stredajšia chvíľka zamyslenia nad fragmentmi dospelosti života semi-bohémskeho

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.