Typické! Napriek tomu, žeby som mala robiť assignmenty do školy, vyklepkávam si tu ďalší článočok. Takže predsa som sa až tak nezmenila. Vo Fínsku už máme leto (ehm, celý týždeň teplota nebude záporná, abybolojasno), skončila sa prvá študijná perióda, pred týždňom mi konečne začali Integraalimuunokset Integrálne transformácie s hot mladým učiteľom, vďaka ktorému je matematika o hodný kus znesiteľnejšia (2/2 redheads approved), mám zasebou ďalšiu horúčku, erasmácku sitsit párty (a traditional finnish academic party with food, drinking, special program and singing.), zopár pohľadníc zo severu už našlo svojich majiteľov. Kedže my sme tu extrémne kultúrne bytosti, nesmeli sme chýbať ani na prudko alternatívnom divadle no a občasné kruté mrazy zaháňame posedeníčkami nad wafľami s malinovým džemom. Taktiež klišoidný sviatok Valentín bol omnoho znesiteľnejší vďaka maratónu tematicky ladených filmov Kill Bill a Kill Bill dva, horúcej čokolády, vína a najlepšej spoločnosti. A že nechutne to tu letí. A na veľkú noc ideme do Helsiniek! A vy ako tam?

Kto by to bol povedal, že sa mi podarí dať dokopy kvázi.outfit post z Fínska! Ešte do dneška by som na to ani nepomyslela, no as soon ako sa Andrej naučil ostriť, veci nabrali rýchly spád. A tak sa do našej pôvodne nevinnej prechádzky po zamrznutom susedstve, kde chodníky pripomínajú zimný štadión a kde chôdza stáva sa korčuliarskym závodom,i zamotala sa blogerská vsuvka v podobe - jednu na výšku, jeden detail, ešte tuto, tu je pekné pozadie a veď to možno poznáte. No a kedže naše neighbourhoodstvo je veľmi pekné, stali sa z nás japonskí turisti. Hlavne teda ja, fotografujúc každý druhý domček pastelovej farby. Svetlomodrý, žltý, pepermintový. Moja estetická touha bola naplnená, i keď neraz som riskovala život, kedže ako už som vyššie spomenula, chodník tu je ekvivalentom klziska. Zamrznuté prsty sme si potom rozmrazili na šálkach hipsterského organického bieleho čaju a pocitu z dobre vykonanej práce!