Free Lines Arrow 2017 | ♥ D.

LISABON XII. - LX Factory.

Ako som si tak majstrovala svoju prvú fotoknižku v živote, nečakane venovanú Portugalsku, objavila som dávno zabudnuté megabajty, ktoré mi totálne vyčarili úsmev na tej mojej tradične pochmúrnej tvári. No a kedže sa mi inštaluje zas nejaká divočina do Visual Studia, čo bude trvať ešte asi tak 247 rokov minimálne, mám trochu času vám o tom vizuálne porozprávať.


LISABON XI. - Anjos.

Anjos bolo moje hood, moja láska pokreslená, všade obrázky na stenách a alternatívne podniky, nepálska webová kaviareň, náš byt v susedstve kolónií, vyschnutá kytka na balkóne, hipsterský market každý prvý víkend v mesiaci. Práve v Anjos sme sa rozhodli vyvetrať s dievčatami ponožky od Ivy, ktorá jej SocksInBox poslala až do ďalekého Portugalska. A tak dievčenský ponožkový gang v zložení Joana, Susan a ja, i zaútočil na ulice Lisabonu!


  Foster the People - Lotus Eater  

PORTUGAL - Aveiro

Aveiro, to boli prúžkované domy a prúžkované gate, veľké vlny a veľa rečí, východoslovenská formácia okupujúc severné pobrežie Portugalska.


LISABON X. - Parque das Nações

Desiaty júl. Presných desať mesiacov života v krajine, kde sa
- i čas stáva o trochu viac relatívnejším a svet pomalším,
- i nemožné sa stáva možným, alebo aj robiť skúšku zo štatistiky po portugalsky, okéj
- i sny plnia, alebo aj last minute lístky na Cage the Elephant a zážitok, čo prekoná očakávania
- i vytancuješ na brazílsku hudbu v artcase aj keď nevieš tancovať a random portugálec ťa to učí
- i naučíš, že nemusíš byť na všetko pripravený v živote
- i prostrediu prispôsobíš, niekedy doslovne a vždy neplánovane
- i domy odievajú do prúžkov alebo do tých najkrajších kachličiek a kde sa ty odievaš do divných vecí a cítiš sa pri tom úplne prirodzene
- ocitneš na tých najkrajších plážach, no niekedy ťa oceán proste hodí o zem, ale o tom je asi život
- konečne odhodláš robiť to, čo ťa baví
- tvoja asociálna stránka (ak existuje) nalomí pod ťarchou portugalskej prívetivosti
- ocitneš na súkromných koncertoch na tajných miestach ak veľmi chceš
- proste meníš za pochodu, rastieš, dospievaš. Nachádzaš sa.


  Cage The Elephant - Cigarette Daydreams   

LISABON IX. - Village Underground.

Lisabon je nový Lisabon a tak je. Človek by ani neveril, že som tu ani nikdy nechcela ísť. Ako nie že nikdy, ale vôbec to nebola moja erasmácka destinácia číslo 1, však niektorí viete, moje srdco horelo pre Budapešť. No ocitla som sa tu a s nulovými očakávaniami a znalosťami o Lisabone žijem svoj portugalský disko indiepříbeh, vďaka superfixe [to je akože kúl po portugalsky] amigom objavujem tajné zákutia a ani sa nestačím diviť, akým smerom sa môj život uberá a akého človeka tu zo mňa tento atlantický vzduch formuje.


  The Doors - Light my fire   

LISABON VIII. - Martim Moniz

V portugalsku už vládne Páscoa, v preklade Veľkonočky, alebo teda aspoň naša uni sa rozhodla, že tento sviatok si zasluhuje minimálne týždeň voľna a tak dovolenkujem. Mentálne ani moc nie, sužuje ma pocit, že o mesiac musím podať výkon na teste z portugalskej probabilidade & estatística, čo je vskutku neľahká úloha, keď polovici zadania nerozumiete z jazykových dôvodov. Ale ja som sa nikdy nevzdávala, bolo horšie, tak držte palce. Inak tu už máme strašne teplo [na súši], predvčerom som sa namočila v oceáne, akože prvý krát za tento rok tak úplne opravdicky, nie len ako vznešená pani na brehu, fŕkajúc na seba bezpredmetné kvapky, ale že divočina, vlny a všetko. Lisabonský život má svoje výhody, to nie že nie.

LISABON VII. - Cabeleireiro.

Portugalské cabeleireiro
- to je to slovo, ktoré vás na hodinách portugalčiny núti učiteľ vyslovovať všetkých rad radom a pritom sa z vás v duchu aj nahlas smeje
- je miesto kde sa stretávajú ženy všetkých vekových kategórií aby si takto kolektívnou cestou zmenili životy, odstrihli nevydarené vzťahy a vymenili dennú dávku drbu
- skrátka miesto kde sa strihajú vlasy.
Pridaj k tomu esenciu predmestia, susedstvo takmer na pokraji dobrých mravov, kaktusy v ružových črepníkov za zrkadlom a steny farby maternice (tak si to nejako pamätám predstavujem) a máš miesto, kde som sa ocitla pred pár dňami. Kaderníctvo na predmestí Lisabonu, v Portele. Po anglicky sa tam veru nedohovoríš a to je trošku risk, o to väčší adrenalín. Nebyť mojich dvoch Portugalských kamošiek, menovite - Joana a Júlia, ani sa tam neocitnem, no to by som prišla o všetok ten folklór a haircut lacnejší ako priemerný portugalský obed či lístok do kina. Joana preložila môj nápad rozradostenej kaderníčke a išlo sa na to. Sediac v kresle a pozerajúc ako mi život preteká pomedzi nožnice, i párkrát vybuchnem v smiech. Čo to dopekla robím? A tak sa miestami smejeme všetci, ja v prerušovaných intervaloch a kaderníčka zo mňa. Joana sa ma pýta, či som v poriadku. Kaderníčka sa ale s mojím životom moc nepáre, len čo dostrihá dĺžky, odstrihne mi bez mihnutia oka ofinu - niet cesty späť. Medzi riadkami dodáva, že som veľmi odvážna a že než pôjdem domov, bude zo mňa totálne iný človek. Sakra, tá žena mala asi fakt pravdu.


  White Stripes - Girl you have no faith in medicine  

LISABON VI. - Graça.

Život beží nezadržateľným tempom a ja pridávam prvý aufitový článok z Lisabonu. Uau. Včera či_kedy som sa vrátila z Barcelony, moja prvá vizita v Španielsku, aj keď nejeden hrdý katalánčan s vlajkou v okne by sa ohradil, že v Katalánsku, ale okej, pointa ostáva, že je strašne super vrátiť sa do Lisabonu, kde budovy hrajú všetkými kachličkami a kde nevládne enviromentálno_kolektívna depresia. (Hovorte si čo chcete, ale na tienisté stránky rodnej hrudy človek len tak nezabúda všakže). Tak som tu, v zrekonštruovanej Graçe.  Lebo Lisabon je mesto permanentne under reconstruction a občas sa im podarí aj čosi dokončiť. Okrem toho, žeby som sa mala teraz učiť si strašne veľa kreslím v rôznych kútoch mesta, hľadám nové cestičky domov zo školy a snažím sa menej spať. Lebo už len tri mesiace sa tu môžem bezbreho bahniť v týchto kachličkách a potom hybaj domov písať diplomovky. A potom...? Ktovie.
  Palehound - Healthier Folk   

VIDEO - Porto.

Porto je mesto pokreslené, viac ako Lisabon. I rozhodli sme sa s Cibiskitom zvečniť tieto vizuálne bláznovstvá na videu a tak som si nimi pretancovala.
Malé, kedže sme začali až na posledný deň, ale poteší.

LISABON V. - Alfama očami Cibiskita a telom i dušou mňa.

Lisabonský život je riadna divočina, to vám teda poviem, až som celkom oblogonemela. No nastal čas oprášiť klávesnicu, lebo čuduj sa svete, Slovensko došlo do Lisabonu. Teda popravde, maďarsko-slovenská aliancia za fotografiu, sám Cibiskit. A tak sa zo mňa stal na pár dní turistický sprievodca a tomuver, že toto mi ide na jedničku. Bol by zo mňa asi fajn alternatívny turist gájd. Prvý oficiálny deň sme teda odštartovali v srdci i duši Lisabonu, tak trošku turistickom overhype, ale uličky Alfamy vynechať neslobodno, to si isto zapíšte.


VIDEO - Azory.

Azory. Súostrovie na polceste do New Yorku, v strede ničoho. My sme sa v novembri ocitli na hlavnom z ostrovov - São Miguel a tuto vám predostieram moje impresie. Lebo Azory si bárskde človek vygoogli, ale takto som ich videla ja. Magično, kde na vrcholku hory počuješ svoj dych a kde sa tráva tak trochu inak zelená. Pomiešané spomienky a vizuálne fragmenty, ako by to už ani nebola pravda. Lebo už len to ti po výlete ostane kdesi v podvedomí. Naozaj sme tam boli, alebo to bol iba daydreaming?


Hudba: Radiohead - Daydreaming

Summa-Summarum 2016 [ ∑-∑rum 2016]

Ani som nechcela rekapitulovať, no potom mi došlo, že to bol fakticky vcelku zásadný rok pre moju osobu. A že rekapitulácie sú super, tak aspoň pre seba. Let's go!
2016 bol rok kedy
- sa mi celý život zvrtol, a mala som prsty od inkoustu
- som dostala pred meno titul baklažán bakalár, a vlastne nijako to môj život neovplyvnilo až na tú agóniu očných kŕčov pred monitorom než som tieto písmenká pred meno vytesala. Avšak práve tieto dve litery boli mojou vstupenkou do už polovybaveného Lisabonu, to nevzdáš!
- som tak trochu menej blogovala a viacej participovala v realite
- som mala prvú opravdickú prácu kde som musela komunikovať s ľuďmi a bolo to celkom super, moja rokmi pestovaná introvertná záhradka dostala riadnu nakladačku bagrom medzi oči a ja som sa zas o kúsok zmenila. Pochopila ako fungujú ľudia a hodila za hlavu všetok stud
- som celé leto strávila vo výdajni radosti, čiže som leto (skoro) nemala
- som si kúpila intergalaktické topánky, s odstupom času to nepovažujem za až tak múdru investíciu
- som bola prvý krát na Pohode a takto sa mi tam páčilo!
- som prečítala veľa kníh
- som predala moju prvú zrkadlovku, ku ktorej ma viazal veľký sentiment, kedže som ju dostala na osemnástku a kúpila si premakaný Canonček a vysnívanú 50tku 1.4ku
- blog oslávil šesť rokov a vo výročnom dotazníku som sa dozvedela strašne veľa vecí, ktoré sa ku mne normálne nedostanú a ktoré ma v značnej miere motivujú písať ďalej
- som sa odsťahovala do Lisabonu
- som spoznala dievča, ktoré je Ja len z inej zemepisnej šírky. Hejka Laura.
- som navštívila Azory a ocitla sa tak v strede ničoho, na ostrove plnom opitých ľudí, prenádhernej prírody a kráv
- som hrala na air drums v zadnom sedadle auta zatiaľ čo Laura hrala na air guitar a bolo to mega. Naša fiktívna kapela prežila celé tri dni zadných sedadiel
- som mentálne dozrela, prefarbila sa na svoju prirodzenú farbu po pár týždňoch v Lisabone vyšlo moje celé mentálne dozretie navnivoč, zmyl ho oceán, temer jedným šmahom vlny
- som išla do Paríža, celkom sama, stretnúť sa s Ivanom. Bolo to super, asi by som o tom mala tiež niekedy napísať, boli sme anti turisti a anti taxi a náramne si to užívali.
- som urobila svoj prvý asynchrónny tcp/ip server a prvú fazuľovú polievku (v ten istý deň, náhoda?)
- môžem povedať, že som sa naučila solídne variť
- som to dotiahla na úroveň A1 portuguese
- som spolu s francúzkou a nórom urobila prvú robotickú case study o tom, či robot môže mať autoritu
- som strašne veľa meškala, lebo ja som už taká osoba
- sme sa na vianoce doma nepohádali a oco neskritizoval žiadne jedlo
- som zažila totál portugalský silvester
- som prekonala hranice niekoľkých štátov i svoje vlastné, niekoľko krát.

  Cage the Elephant - Too Late To Say Goodbye   

Nedeľné dumky nad slovenčinou a slovačinou.

Napriek tomu, že je moja bezradná existencia fyzicky na míle vziadená rodnému kraju, i zachcelo sa mi povedať čosi. Povedať. V rodnom jazyku. Naj jazyku na svete, lebo naj je predsa pre každého ten, ktorý nosí v srdiečku. Portugalčina je síce pekná, no žiadne slovné akrobacie v nej nezvládam, moja reč je tak trochu zéťépé, no nejde o to. Aj keby som ju mástrovala do nebies, Slovenčina pre mňa ostáva fantastickým jazykom, preto dnes milujem svoj deň a namiesto učenia sa na Machine Learning skúšku musím predostrieť pár slovensky ladených tém.


Stredajšia chvíľka zamyslenia nad fragmentmi dospelosti života semi-bohémskeho.

(alebo aj postrehy večného dieťaťa nazerajúceho na svoje metamorfózy)

Dospelosť je:
- keď si uvedomíš, že zmena cifry v kalendári tvoj život veru nezmení.
- keď si navaríš chutne a prekvapivo aj zdravo a použiješ pri tom aspoň jednu brokolicu. A prestaneš ju konečne volať malý stromček. (Vždy keď nastane takýto jav, poviem si, že by som kľudne mohla byť matkou)
- keď perieš podľa farieb. Jedným dychom dodám, že tento životný úkon ma naučil, prečo dospelosť chodí v temných farbách, už mesiac neviem samapreseba naplniť práčku bielym...
- keď ťa platenie nájmu už prestáva mentálne bolieť (ale tie rozmanité hodnoty energií ajtak vždy prekvapia sťa veľkonočná šibačka na vianoce).
- keď prestaneš strácať gumičky do vlasov.
- keď sa ťa názory ľudí prestanú dotýkať, ale že totálne (dotýkali sa niekedy? ale hej, pamätám si, boli časy).
- keď piješ víno a vodu jedna k jednej (portugalský návod na prežitie v spoločnosti).
- keď ti ani jedna ponožka pri praní nestratí svoju kamošku.
- keď so sebou nosíš dáždnik, aj keď hlásia 25 stupňov. (tak ako, ako to je, ako to je, a čo z toho sú len moje paranoje?)
- keď sa vieš postarať o africkú fialku. Ak dáš gerberu, to je mega dospelosť.

Hlavne s humorom vážené a vážení. Dospelosť treba brať hlavne s humorom a nie príliš vážne, tak ako moje rečičky, ktoré dnes oscilujú na hladine búrlivých výšin. Lebo toto som ja. No takisto dospelo nedospelá, čo večne mešká, zaspáva na budíky a zo Slovenska si do cudziny priniesla namiesto hory šiat orechy (lebo v Portugalsku sú mega drahé a mega mi chýbajú), šesť knižiek (lebo slovenčina je láska na celý život), pol kila bryndze (toto lebo nepotrebuje) a husle. Na Feira da Ladre si kupujem platne, ktoré si nemôžem momentálne ani vypočuť a knižky v jazyku, ktorý neovládam. Môj peračník pripomína arzenál dievčatka veku predškolského a stále nemám vodičák.  Racionálne iracionálna.