Až jedného dňa budú pršat bodky, budem pripravená. Vezmem svoj bodkovaný dáždnik a  svoj zrak ochránim bodkovanými okuliarmi. A ak aj zmoknem zbodkujem, nebude to namne vidno!
Bodkovanú košeľu ste v Príbehoch zo šatníka nevideli, je to totižto najnovší prírastok do rodiny a myslím, že so zapadnutím nebude mať problém..

The Art of Getting By. Ani by som možno niekedy neverila, že sa raz titulok tohto filmu stane titulkom mojej súčasnej situácie.
Tento polrok sa mi podarilo dosiahnúť s takmer minimálnou žiadnou snahou priemer 1,5; čo je úplne wundervoller a môžem sa tým teraz doma ohánať. Verte či nie, toto porazí každý argument typu: "Nikdy sa neučíš, nevidím ťa učiť sa, nedostaneš sa na vysokú školu". Život vs. ja: 0:1
Hviezdy mi prajú a tak nejakou ich zvláštnou konštaláciou sa udial sled nepravdepodobných udalostí. Vyšlo z toho, že ja, ktorá som bola zmierená s tým, že neuvidím v lete Arctic Monkeys, Blur, Kings of Leon a iné dobroty, som 15.1. (posledný deň so skorými lacnejšimi ticketmi) kupovala early bird ticket a dve hodiny po mne boli vypredané! Ono Basha mala fakt pravdu,že sa to vždy nejako toto. Život vs. ja: 0:2
Ďalším zo životných highlightov je, že sa mi ozvali konečne z tej súťaže čo som si pred rokom vysúťažila výstavu [všimnite si ten paradoxon, názov článku kam vás zavedie odkaz]. I keď nemám ešte potuchy čo by som ponúkla Košiciam, teším sa a snáď sa zas neozvú až o rok. Život vs. ja: 0:3
No môj rozprávkový život plný ľahostajnosti má aj isté temné stránky, život sa rozhodol, že som už dosť stará na to aby som dostala aj ja svoj zub múdrosti a tak teraz trpím. Okej, nie až tak veľmi ako by som vraj mala podľa všetkých fór sveta o zdraví, takže si užívam každé jedlo, ktoré môžem žuť na druhej strane sánky kým sa dá.
Finálne skôre: Život vs. ja: 1:3
Celkom fajn nie? Aj keď to vôbec nebola moja najhlavnejšia téma tohto článku, niekde som si túto chvíľkovú výhru zdokumentovať musela.

Tak ale teraz už fakt prejdime k veci! Pred deviatimi límečkami dňami som začala jeden z mojich 537 projektov a to 365 collars. Nie je ich tam teda zatiaľ 365, iba 9 no ale na zmysle to snáď nestráca. Moja límečková úchylka trvá a tento projekt je stále zvládnuteľnejší ako fotiť teraz v zime v tom mraze rôzne kreácie zo šatníka. I keď aj tých mám v hlave [teraz keď sa nedá] asi milión.

Pôvodný plán dnešného dňa bol asi takýto, no kedže vonku je -5°C tak sme to trošku prehodnotili. Namiesto toho som využila zas deň,keď som vstala za vidna plus moje recyklačné tendencie a vzniklo toto:

Pripravte sa, že v tomto článku bude ajfelovka všade. Pokiaľ ste ju zatiaľ v predošlých štyroch častiach strádali, tak tu určite nebudete!

Krúžok s nami pocestoval aj sem, ako si môžete všímnúť [ibažeby ste si nevšimli].

V lete sme boli v Prahe, no vôbec som ju tu nejako neospevovala, no kedže nedávno sme vyvolali fotky z analógu a na začiatku bola práve Praha, tak prečo nie! To aká je skvelá a ako vám všetkým, čo tam ste závidím, to nebudem rozpitvávať. Proste láska na prvý pohľad.
Niesom si istá, či budú ešte nejaké ďalšie články o Prahe, lebo viete ako to, keď chodíte s fotografom a idete na dovolenku, tak na 20 fotkách ste vy a na zvyšných 864 je architektúra, panorámy a iné. Tak podobne síce dopadli aj moje fotky z analógu, asi to nebude náhoda že sme spolu.
[Ešte dva dni!]

Až ma vydesilo, aká je táto ostrá!

Zas ma pochytila akása tvorivá nálada a tak som vzala inšpiráciu na plecia a hor sa do boja s tabletom a jednogigovou RAMkou.
Ingrediencie toho oného dňa:
- jedna sobota
- kúsok nedele
- trošku chuti
- Nikon D3100
- statív bez úchytky (tú má doma Jakub)
- gumičky a sponky, ktoré sa snažili udržať foťák na statíve
- málo jedla
- veľa vody
- deficit spánku
- alt+ctrl+delete alebo aj ukonči windowsmúvímejker proces miliónkrát alebo ani raz
- polievková lyžica prokrastinácie, veď kto by nechcel robiť video keď sa má učiť na matiku (v stredu písomka z celého života)

Čo z toho vzniklo? Nemám síl vám o tom ani povedať, pozrite si radšej...
... nebuďte lemry a zapojte sa!

Nie nečítala som ju a nie nebudem. Uprednostňujem literatúru. [neberte to osobne :D]
50shadesofgray bola prvá asociácia, ktorá mi napadla po zhliadnutí sa v zrkadle. Ale čisto na farebnej báze, žeby ste si nemysleli!
Kabát dorazil od nowistyle, nevybrala som si ho, no mala som ho v Paríži a ďakovala som vš.sv., že ho mám,lebo tá gigantická kapucňa mi zachránila hlavu. Miestny šialený vietor čo tam bol keď sme dorazili sa ani neodvážil preniknúť skrz tú [fejk] kožušinovú obludu! 
Z tých nadkolienok som trochu v rozpakoch, došli odtiaľto a ja som si objednala úplne iné ako vidíte tuto dolu. Posielať do Číny nazad ich nebudem,ale nadšená z toho tiež nie som..

Aby ste si nemysleli, že som už úplne morálne upadla (yawaevig), idem si to vás vyžehliť mojimi osobnými pokladmi.
Strašne som sa tešila na kombináciu Paríž & Lomo. Hlavne Stará Paríž & Lomo :} To je pre mňa niečo ako chleba & maslo [odpustite bezlepkoví], Bonnie & Clyde, Táles & kružnica.. No dosaďte si kľudne čosi!
Fotky sú fotené na starú dobrú Smenu 8M s tým filmom o ktorom som tvrdila, že aj keby na chleba [zas ten chleba] nebolo tak ho vyskúšam.. No a je to tu, Kodak Gold 200 v celej svojej kráse podľa možností fotolabu.. Na začiatku filmu boli ešte fotky z Prahy, možno ich niekedy zverejním no je vcelku pozoruhodné, že Praha môj blog úplne obišla..

          Mám potrebu sa vyjadriť k neutíchajúcemu fenoménu "fešnblogov - rýchlokvasiek". Samozrejme, každý z nás raz začínal, každý má právo na založenie blogu, sebaurčenie a blablabla.. Nikomu toto právo neberiem, nepovažujem sa za supermegašpica blogerku, proste sa chcem vyjadriť, veď od toho blogy sú nie? :}

Kedže dnes bol ten víkend, keď som konečne vstala za vidna,a aby som vás neuParížovala k smrti, rozhodla som sa nafotiť to čo vzniklo už pred pár dňami v mene prokrastinácie a snahy organizovať si život.
Nie je to nič hodné Nobelovej ceny za DIY, ale:
- uľahčí to život [minimálne môj]
- je to ekologické
- je to bodkované [u mňa]

Od takého toho pravidelného líčenia ma odrádzali tri veci:
- zdĺhavé odličovanie/lenivosť odlíčiť sa
- slzenie očí
- nikdy som nič nevedela nájsť

Prvé dva problémy som úspešne vyriešila [o tom ak chcete niekedy inokedy] no a ten posledný ma mátal už dlho, no v konečnom dôsledku sa vyriešil taktiež!

Musím priznať, že na Montmartre som sa tešila asi najviac zo všetkého. Hlavne teda kvôli mojej milovanej Amélii. :} Neprekvapilo ma, že asi aj iní ľudia sa tam tešili alebo možno netešili ktovie, no bolo ich tam tak milión! Prekvapilo ma, že francúzi nepoznajú Ameliu z Montmartru aj keď žijú na ulici kde sa film natáčal. ("wtf" - no predstavte si keby sa na vašej ulici natáčal film)

Keď vás niečo štve dostatočne dlho, odstrihnite to. A keď sa necítite na odstrihnutie celých vlasov, tak aspoň ofinu! Už viac nebudem slepec pri každom zafúkaní

Toto gifko bolo natočené ako posledné s odôvodnením (aspoň jedno ako normálne).. To že pri debilite klesá hlava doľava,doprava či dozadu a to že neviem kývať, to mi snáď odpustíte..
No to čo sa skrýva v útrobách postu, s tým to bude už horšie..
Pri pohľade na tento "článok" mi napadá len jedno: "Čeho se na nás dopustili druzí, s tím se už nějak vyrovnáme. Horší je to s tím, čeho jsme se na sobě dopustili sami."
Adios!

Počas našej návštevy Louvru bolo už mesto kompletne zobudené, davy turistov a zrkadloviek kde sa len pozriete no nenechali sme sa znechutiť, po Burgase a Prahe sme si totižto zvykli..
Louvre má minimálne jedno veľké pozitívum, že je do 26 rokov zadarmo a preto ak ste ho ešte nenavštívili a nie ste estetický barbar, tak by ste to mali využiť!

To je tak keď si kúpite nové boty namiesto toho aby ste šetrili peniaze na festival, ktorý stojí asi tak sedemnásobok ich hodnoty... Najlepšie je kúpiť ich tak, aby ste sa ani nezamysleli nad tým, či ich budete mať k čomu nosiť. No ale ja budem bojovať! Budem bojovať za nové kombinácie v mojom šatníku len kvôli nim! Aj keď Jakub povedal, že vyzerajú ako nejaké kopýtka..
Okrem tejto extrémne filozofickej dilemy dňa riešim teraz aj iné životné strasti, napríklad aj to, že chcem ísť do Brna na školu a tým rozvírujem hladiny inak vcelku pokojnej domácej atmosféry. Tu o tom totiž nikto nechce ani len počuť [v Košiciach je predsa plno škôl], tak to poviem aspoň tuto vám!
Ešte je tu jedna vec, a síce že sa týmto počasiu neúmerným výplodom môjho šatníka zapájam do starej známej Fashion Challenge /Fešn Čelindž/.. :}
 

Po miliónhodinovej ceste v autobuse, ktorá sa niesla v znamení Románu Pro Ženy, sedadlovej kamasutry a šerry paradajok s rezňom sme konečne dorazili tam kde trebalo. O pol siedmej ráno sme už dýchali Parížsky vzduch, vonku bola tma, mesto bolo pokojné, to len moje vlasy hrali s vetrom o preteky.
Pomaličky sme objavovali ešte spiacu (aj keď nikdy nespí) Paríž a nasávali atmosféru dokiaľ to bolo možné.

Fotky z minulého roka {!} len aby bolo jasno medzi nami. :D (Ešte som vo Francii asi)
Popravde, to počasie nebolo bohviečo,no niekto sa v tom svetri odfotiť musel, holt ťažký to život blogujúceho.. Fotiť v zime je smrť a ani za svet neuverím dievčatám čo si dajú tielko, sukničku a ešte napíšu že nebola zima, veď majú predsa silonky! Rrrrr.. To by som uverila jedine Fínkam, ktoré vošli do Dobšinskej ľadovej jaskyne, zhodili bundy a povedali čosi ako "Home sweet home".. To že fín tam bol v tričku s krátkym rukávom a bermudách, to je druhá vec.
Okrem iného som mala seknuté v krku takže som si to otáčanie hlavou fakt užila! :D
No ale to sú starosti minulého roka, menej stažovania si predsavzávam do toho nového!