Cape Reinga – koniec sveta alebo kde duše idú domov

Alebo teda koniec toho Novozélandského sveta, kde podľa maorov duše idú do mora. Najsevernejší bod pevninského Nového Zélandu. Bolo nad slnko jasné, že sa tam chcem ísť pozrieť nech to stojí čo to stojí – ako vždy. Cesta z Aucklandu trvá asi tak milión hodín a posledných sto kilometrov ideš tak trochu v divočine. Signál iba občas a pokrútené cesty. 

Bol to jeden z našich prvých veľkých výletov cez Northland. Cieľ bol jasný, ďalej sa už ísť ani nedalo. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme po tých milión hodinách došli na začiatok konca a ono tam zatvorené. Hasiči a policajti. Lebo niekto sa rozhodol zapáliť si cigu na túre. Na Zélande musíš byť pripravený fakt na kadečo a naplánovať si za pochodu okrem plánu Bé aj plán Cé. Náš plán Á bol, že sa vyspíme v Tapotupotu, ráno maják, poobede duny a domov. Zaujímavé to začalo byť, keď sme nevedeli kedy a či sa podarí vôbec Cape Reinga uhasiť a tak neplánovane dobrovoľne či nedobrovoľne sme skoro pri majáku nocovali noci dve. Vďaka tomu sa nám podarilo koniec sveta vidieť aj pri západe slnka a aj tak iba obyčajne. Veď keď už sa tam dostaneš, chceš tam byť koľko sa len dá, všakže.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.