Dva dni nezáväznej nudy

Keď vstanete cez prázdniny o ôsmej ráno, zrazu je deň neskutočne dlhý a vy máte toľko času, že neviete čo s ním. Niežeby nebolo čo robiť,ale prečo si len tak nevychutnať to sladké ničnerobenie? Ak si však predstavíte, koľko učenia vás na druhý deň čaká tak ani nemáte chuť s tým začínať. Bezvýchodisková situácia – zdá sa. No kedže je tu ešte jeden deň prázdnin zdarma, netreba to s učením zbytočne preháňať.

Možno ste si všimli celkom nenápadnú zmenu jazyka v článku. Už nemám síl písať anglicky,kedže sa neviem vyjadriť tak ako by som chcela a potom to vyzerá neskutočne povrchne. Pár riadkov v angličtine, pár fotiek a  ‚padla‘. Pre mňa až veľmi ubíjajúce. Aj keď pôvodne som nechcela aby bol môj blog až natoľko osobný,že by tu boli aj moje myšlienkové pochody, no nedá sa. A teda pravdepodobne budem písať už len v tej našej „ľúbozvučnej“ slovenčine.

Názov článku sa skôr spája s obrázkom ako s uplynulými dňami. Táto pôvodne ručne robená koláž vznikla ešte vo februári. A vznikala a vznikala.. asi dva dni. Už len to vystrihovanie tých miniatúrnych „serepetiniek“ zabralo pár hodín. A jedine puntíčkárovi a človeku narodenom v znamení panna nevysvetlíte,že všetko nemusí byť dokonalé. A keď sa tieto dve veci stretnú v jednom človeku – hotová chodiaca die KATASTROPHE. A jej meno je Dominika. Trochu ma zaráža, že aj keď som chodiaci puntičkár a znamenie panna mám v izbe dosť veľký neporiadok. Tu sa asi uplatňuje to „inteligent zvládne aj chaos“ alebo neviem teda.

No ale prejdime ku koláži. Myslím, že vcelku sa mi aj podarilo zachytiť pretrvávajúci sociálny problém, ktorý tu bol,je a vždy bude. Klebetilo sa,klebetí sa, bude sa klebetiť [alebo aj ohováralo sa/ohovára sa/bude sa ohovárať]. No nebudem už viac obkecávať, ved posúďte sami.