Sedím na textovým editorom, prvý krát v živote sa mi asi stáva, že fakt neviem čo napísať. Pýtam sa Cibiskita, že neviem čo napísať, nech poradí. Jeho odpoveď sťa blesk z jasného neba – „Napíš pravdu.“
Aká je teda pravda? Ubiehajúce dni rátam v počte zlikvidovaných hrnčekov kávy zeleného čaju a tebokanu na raňajky, dni nenávratne upadajúce do zabudnutia času premieňam v čierne krížiky na mojom pofidérnom nástenkovom tendri kalendári, zápasím s vejárikmi pod očami a keď sa po dvesto rokoch vytrepem do nákupného centra za účelom uspokojenia prízemných pudov a náhodou zablúdim do háemka nemenovaného reťazca s oblečením, jediná sekcia pútajúca môj zrak je tá čo sľubuje krajší a estetickejší spánok. A potom ešte spodné prádlo. Priority sa menia. Domov odchádzam síce kúštik potešená s novými nepotrebnosťami vo vačku, no radosť sa po polhodine doma mení v sklamanie, že som vyhodila kopec peňazí za čosi, čo v konečnom dôsledku za to ani nestálo, čo svoje vady predomnou úpenlivo v kabínke skrývalo. Doma sa však naplno ukázala paralela expectation vs. user experience. (#malésklamania) Poučená životom som dospela k morálnej pointe, že do obchodného centra zavítam zas tak o rok a jediné čo ma v živote nesklame sú knižky. Zatiaľ som neoľutovala ani jednu kúpu tejto pastvy pre mozog, narozdiel od handier. Na záver sa teda lúčim s mojím novým predvolebným sloganom – Miluj svoj mozog (kúp si radšej knižku ako debilne ušitú soft bra z háemka), budúcnosť sa ti poďakuje.
Táto sivá šálodeka je mimochodom grayscale verziou jej modrobordovej sestry, ktorú ste videli už v tomto poste a je rovnako mäkkučká a huňatá, no takisto rovnako plzne.
#dnesnosím
Kabát – sh
Sveter – mamkine DIY
Kvetinková_Košela – shein (táto)
Zelené_Nohavice – sh (vero moda)
Chelsea_Boty – blancheporte (tieto)
Šálisko – shein (tento)
Fotil_Cibiscuit
A čo vy a vaše malé sklamania?
Cool look, dear! Love the colors :)Visit our blogger platform http://www.dressed-to-kill.com ✿
krása krásoucí! povedené fotky. moc!
jooj úplne súcitím, mne sa v obchodoch nepáči nič už asi rok. väčšinou to skončí tak že si v pull and bear kúpim nejaké \“veľmi potrebné\“ veci ako slnečné okuliare, voňavku alebo tristopädesiatydeviaty obal na mobil. potom prídem domov a plačem, že som si mohla radšej kúpiť jedlo, knihu alebo farbu na vlasy 😀 aj moje priority sa menia, a to je nebzpečné hlavne keď zablúdim do obchodu v urban space alebo kompotu. Dnes rozmýšľam, že by som si asi mala kúpiť pršiplášť. Je to ešte/už zase cool? 😀
Vždy si tvoj článok otvorím zo všetkých ako posledný, lebo viem, že môj mozog ešte dlho bude rozmýšľať nad týmito pravdami a slovnými hračkami. Nákupné centrá sú už dlhšie mojimi nepriateľmi, nemám ich rada. A neviem, čo mi na nich vadí. A keď som sa pri tých knižkách tak zamyslela, tiež som si nekúpila žiadnu, ktorá by ma sklamala. Raz som síce chodila po kníhkupectve a nakoniec som si kúpila knižku viac-menej pre deti. Potom som si dva roky nadávala, že ako som si to mohla kúpiť, keď okolo mňa bolo toľko dobrých kníh. Ale raz, keď ma skolila choroba, som ju vzala do ruky a čítala. A dalo mi to nejaké ponaučenie, inšpiráciu, zážitok – s čím, podľa mňa, nepočítala ani samotná autorka. Ale to ja si tak viem zo všetkého vyvodiť niečo iné…DominicaLand
Waw…Tá košieľka, košieľka, košieľka. Hodnú chvíľu z nej neviem spustiť zrak :-). Je naozaj pekná <3 Ten článok je naozaj na premýšľanie, čo sa týka kníh stojím za Tvojím názorom, tích nie je nikdy dosť. Ak chceš, pozývam teba i tvoje čitateľky ku mne na giveway na mojom blogu :-). Súťaží sa o kozmetické produkty, tak budem rada ak si to obzriete. http://dadalajf.blogspot.sk/2016/02/my-first-giveway.html
Múdry citát! A naše obchody sú veru bieda… Myslím, že zdiaľky som ťa zbdala, v sobotu niečo pred 18tou že?…ty si šla dnu a ja už preč -bola som s mužom tiež nakupovať po dlhočiznej dobe (hľadala som tmavomodrý trenčkot) a nič uspokojivé som nenašla 😀 odchádzala som s touto už asi klišoidnou vestou v čiernej verzii: http://www.gate-wear.com/woman/blazers/vest-5?ref=category a muž si kúpil fotopapier a knihu 😀
ďakujem králik ♥
hej toto, ja inak sa dosť opúšťam aj na jedle, ale tam tie prachy neľutujem 😀 a u nás v KE nie je zas až toľko pokušení, verím tomu že v BA by som to mala horšie, pršiplášť si určite kúp, nejaký poriadne odveci!
jeej ďakujem Domi, naj kompliment pre mňa, keď trápim cudzie mozgy ♥ niekedy aj sama seba, ale som rada, že sa páči. a je fajn keď si človek vie vziať zo živodiania to dobré, nájsť pozitíva! : )
Myslím si, že na 99% som to bola určite ja 😀 tiež som sa v OC ocitla po dlhokánskej dobe, ak nerátam nárazovky do manufaktúry 😀 ale tá vesta nevyzerá špatne, zo všetkých blogov na mňa vyskakuje, až začínam mať pociť že by sa mi aj zišla do šatníka (desivá sugescia). 😀
veď ju skoro nevidno 🙁 :Dale ďakujem