One thesis page a day, keeps doctor away.

Žiaden čas nebeží tak rýchlo ako ten, ktorý zostáva do odovzdania bakalárskej práce. Na jednej strane dobre, bude to rýchlo za_mnou, na druhej strane zle – slovo nestíham nadobúda vcelku dekadentné rozmery. Ale zas len trochu preháňam a dramatizujem, pozorný čitateľ si z toho už ani nič nerobí, dráma je moje stredné meno. I keď som sa tak nad tým minule zadumala, mňa to v podstate aj baví, trápiť svoju kapustnú hlávku zložitými informáciami a prapodivnými algoritmami, kebyženie asi neštudujem taký psychadelický odbor akým je kybernetika. A možnože som iba mentálna selfmasochistka. Každopádne, moja prítomnosť v tomto textovom editore v týchto nehostinných časoch je neklamným znakom toho, že som napísala ďalšiu stranu (bez obrázkov!) a že sa takto skromne odmeňujem. Paradoxne ďalším vyťukávaním do klávesnice, z blata do kaluže, z editoru do editoru. Koľko málo stačí ku štastiu zúfalej pisateľke bakalárky…


  Foto: Cibiscuit  


K fotke vyššie dodám len jediné – #noregrets, alebo aj keď si radšej oblepíš celú nohu ako by si si nemal vziať nové boty. A potom sa ti prísediaci kybernet smeje.

  Dnes nosím  
Moje prvé zvieratko! Až donedávna som bola asi posledná žena na Slovensku (aspoň podľa štatistík nemenovaného stylistu nemenovanej nákupnej relácie), ktorej osobná zoologická garderóba hlásala číslo nula. No všakovaké veci sa dejú v živote kybernetky, i pár leopardov sa ocitol v mojom botníku. Vyslúžili si prívlastky ako ‚nebezpečné boty‘ no i páru komplimentov, hlavne je to niečo, čo bolo dlhú dobu nezlúčiteľné s mojou osobou, no momentálne ma veľmi bavia práve v takejto kombinácii. S mojím naj sekáčovým úlovkom – košeľou zo školskej uniformy (ktorá mi robí spoločnosť už nejaký ten rôčik a ktorú ste mohli vidieť už v temnejšej kombinácii tuto) a bielymi nohavicami pôvodu neznámeho, ktoré čakali dlhodlho na svoju svetlú chvíľku. Ak sa obzeráte po bielych gatiach, v slovenských vodách internetových som našla jedny na otto (aj keď pôvodne som sa k nim dostala cez ich tmavomodrú variantu, ktorá ma vytrhla z skrolovacej letargie) a ak sa nebojíte rozbúrených vĺn a benevolentných veľkostí zahraničných eshopov, kopec bielych je na shein. Tam sa však často stáva, že nohavky sú veľkosťami robené skôr pre bábiky ako pre ľud. No a moju kabelu z fínskeho sekáča už ani ospevovať nejdem, to je láska navekyvekov a často sa zamýšľam, aký príbeh žila než som si ju ulovila ja…

A vy máte aký vzťah ku zvieratkám na oblečení?

20 thoughts on “One thesis page a day, keeps doctor away.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *