Tripy a tiky.

Toľko sa toho stalo, že ani neviem kde začať a tak skoro celý deň nad tým prokrastinujem a oddiaľujem to. Raz to však muselo prísť a tak po 245 rokoch zbesilo ťukám do mojej spráchnivenej vyťukanej vykódenej klávesnice a myšlienky sa mi v hlave sácajú jedna o druhú (#mentálnepogo). Môj sociálny život vstal z mŕtvych a ja s ním, moje asociálne JA pracuje s ľuďmi a môj mozog porodil prvú knižku.  No pekne poporiadku…

  #mozognatanieri  
Dobakalárovala som! Verili by ste? Môj mozog porodil prvú knihu a ja doteraz nechápem ako je to možné. Teda aby som bola korektná, toho písania som sa až tak nebála, to ma baví, no nočné mory mi naháňala praktická časť a moja bakalárska aplikácia, ktorej zrod bol horší ako PMS. Nálada častokrát pripomínala húsenkovú dráhu a všetky tieto snahy robiť to čo neviem ma dohnali až na pokraj fyzických síl a môj mozog sa, to vám poviem, poriadne zapotil a zabrázdil. Od viazania ubehli dva týždne a tak mám už relatívne pokoj v duši i našla som stratenú rovnováhu, no keby som blogovala počas posledných dní pred deadlinom, to by som vás tu utopila v beznádeji. Zázraky sa však dejú a nakoniec všetko dobre dopadlo. Teda urobila som čo sa dalo a o dva týždne uvidíme čo si o tom myslí komisia, lebo obhajoba is coming… Držte palec!

  #dnesnosím  
Hriešne krátke wannabejaponské šaty, pod ktorými mam btw [čítaj: bájdvéj] kraťasy, telové šnúrovačky a paličky do vlasov od Štofky.

  #mydetizostaniceZOOT  
Úplný zvrat udalostí v mojom živote je, že mám job, preto ste si mohli všimnúť, že sú moje asociálne siete tak trošku zapratané.. ehm ním. Všetko to začalo deň po viazaní bakaláris, keď som utekala do Žiliny na zácvik a všetko to súvisí s tým, že sa otvárala nová výdajňa radosti v Košiciach a celé je to hrozne prepletené, že ani neviem ako z toho vykorčuľovať. Nemá asi zmysel to tu tajiť, takže tamtadadá: stala som sa krotiteľkou divokých mačiatok radostníčkou v košickom Zoote. Oproti tomu, čomu som sa venovala v rokoch p.v. (pred viazaním)  je toto veľká mozgová oddychovka a aj moje zdravie sa už dáva vďaka tomu pomaličky dokopy ba dokonca sa do práce teším. Stres, ktorý ma trápil a nevedela som sa ho zbaviť sama je teraz preč. Neviem ho nájsť, on proste zmizol. Najväčšou filozofickou otázkou dňa je kartou alebo v hotovosti a browsovanie na zoote na ktoré trpím tu nie je považované za prehrešok ale za zvýšený záujem o prácu. Má to však aj isté nevýhody, keď vám pod rukami prejdú všetky tie pekné vecičky čo si ľudia objednávajú, občas je náročné nepodľahnúť vlne nákupov. Každopádne vďaka zootu sa mi navrátila do života radosť a nemyslím tým materiálnu. Taktiež tu venujem riadok či dva super ľuďom, ktorých som za ten krátky čas stihla spoznať *nasleduje poďakovanie sťa miss amerika+prezidentský prejav tesne po voľbách* a tak prioritne pozdravujem (lebo ich to možno poteší) Veroničku do Prešova (máš to mať), Majku do Žiliny za dobrý zácvik, vedúcu Karadžičky éterickú bytosť Lenku za pomoc a trpezlivosť odpovedať na všetky debilné otázky v prvom týždni a samozrejme vedenie slovenskej sekcie, že rozšírili radosť na východ! A samozrejme kolegyňušky, s ktorými spoločne bojujeme proti nástrahám kasy a neúspešne odolávame pekným vecičkám. *koniec prejavu* 

  #blogerina  
V súvislosti so zootiskom som mala možnosť rozdať páru KeepCupov k objednávkam a spoznať tak niekoľkých z vás osobne, čo bola taktiež super skúsenosť ako aj zistenie, že kto všetko ma tu vlastne číta. A že ma tu niekto aj číta napriek tomu, že tu nič nebolo 975 rokov, moje blúdne duše, vaše prosby dnes boli vyslyšané!

  #chvastúnstvo  
A takto sa chvastám. (fotka hore) Staré rímske porekladlo vraví, že ak si bakalárku neodfotíš akoby ani neexistovala. Ale poviem vám jedno, nikdy sa nesmejte bakalárom čo si hádžu fotky bakalárok na fb, častokrát je to jediná vec čo sa im za uplynulý mesiac podarila vytlačiť a častokrát je za tým aj kopec zúfalstva, vypitých káv, bezsenných nocí a sebazaprenia. Za obeť padli taktiež všetky tie krásne májové dni, ktoré videli len spoza okna. #prayforbakalárka

A viete čo je zaujímavé? Okrem toho, že je tento článok veľký chaos asi ako môj mozog a okrem toho, že mám nemravné šaty? Ako sa zo dňa na deň môže zmeniť nálada, život, svet. Keby mi niekto pred rokom povedal, že ja ako najväčší introvert a asociálny geek (okej to je trochu nadsázka ale v mojich očiach sa tak občas vidím) budem robiť s ľudmi a bude ma to mega baviť, nebudem sa pri tom cítiť nekomfortne a ešte aj pri tom zužitkujem svoje estetické oko a kreativitu, neviem či by som uverila. Veľké veci. Vy ako?