Mnoho kriku pre nič.

Aby sa moje dni celkom nezliali do jedného veľkého textového editoru a vývojového prostredia v jednom, a taktiež pre zachovanie duševnej rovnováhy, naordinovala som si povinnú limču či minule i návštevu kina (tá bola povinná skôr z hľadiska, že lístky čo som vyhrala u bonami pred sto rokmi končili záruku o dva dni). Zatiaľ čo limča bola fajn, film za veľa nestál a za Noc v New Yorku alebo teda za Before We Go vám rozhodne neodporúčam mínať drahocenný čas, ale tak čo už, nie každý deň je nedeľa a nie každý film stojí za hriech. Paradoxne, dnes nedeľa je (statingovanie the obvious ma naučila bakalárka), jedna z tých, čo by ste najradšej robili celý deň toto, no realita je iná. Prakticky celý tento tambler vyjadruje priebeh zrodu bakalárky alebo inými slovami – keď sa váš mozog zvíja v pôrodných kontrakciách. Niekoľko dní. Aspoňžesi mám kde vyliať svoju prepotenú dušu, všakže. Inak foto_príloha bola nafotená užanineviemkedy, asi tak pred 475 rokmi keď som vytiahla moje vápenné nohy prvý krát v tomto roku na prechádzku, nonšalantne splývala s budovou a chýbajúci pigment nahrádzala tisíc a jeden vzorom.


  foto_Cibiscuit  

13 thoughts on “Mnoho kriku pre nič.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.