Viac je niekedy najviac.

Dnes bude veľa slov a veľa fotiek. Som vás tu zanedbala, no z čisto logických príčin.
K zanedbaniu: 
To, že život mimo virtuálnej blogovej reality je omnoho dôležitejší, to vám asi nemusím hovoriť, no i tak si rada nájdem kus času aby som sem čoto prispela. Tentokrát sa však našlo niečo, čo celkom zamestnalo všetky moje zmysly,závity, víkendy a voľné chvíľky. Jednak fakt, že veľa zadaní, zápočtov [ktoré bájdvéj dopadli bravúrne alebo aspoň obstojne], veď to možno poznáte. No a okrem toho, že ma nudil život popri tých všetkých fyzikách a 166 slajdových prezentáciách na testy z elektrotechniky, do toho nejaké orchestrálne skúšky atď., zapísala som si predtermín z matematiky. Vlastne ani som nemala na výber, lebo keď som si pozrela termín hromadnej skúšky [8.1.] a dátum Agnešky v Prahe [9.1.]…
K predtermínu:
Integrovala, L’Hospitalovala a priebehovala som síce ako drak, no strach je silný súper a ja som prežívala stresy roka 2013. Noc pred skúškou, reku, idem spať skôr [o 11tej] nech ráno o siedmej som freš, no pocity horšie ako pred prvým rande, termínom u zubára a maturitou dokopy. A tak po štyroch hodinách pseudospánku, ráno v štýle Stressed, depressed, but well dressed… Nie.. V štýle Dressed, but well stressed, i odobrala som sa na moju prvú skúšku a viete čo? Som zintegrovala! A prešla! A celkom obstojne, čo obstojne, dosť FAJNE!  Takže v januári mi stačí odžiť si už iba tri stresy a ak všetko pôjde naprvýkrát, od 20teho januára by som mala mať už oficiálne povolené ničnerobenie! Držte palce.
Ku Vianociam:
Ako iste viete, blížia sa Vianoce. Oh, aká som ja inovatívna, všakže. Počas mojej nerdy dvojtýždňovky, keď som moje vychádzky obmädzila na rabovacie zájazdy do kuchyne a čisto praktické výjazdy na toaletu, som ani nemala možnosť pocítiť bársaké marketingové ťahy na city a aj som sa cítila taká dezinšpirovaná, no stačilo raz prejsť Hlavnou po dlhšej dobe a bola som full of dojmy a pojmy. A to dokonca ani nie len tak z pasie, ale som šla na orchester..
No a teda, mala som možnosť zhliadnuť tú paseku, čo tam tie Vianoce naše milované narobili. To, že každých 20 metrov hrala iná kind of americká vianočná koleda, to by som ešte prežila. Možno aj to, že hrali Jingle Bell Rock, čo vo mne evokuje Lindsay Lohan vo vianočnom sexistickom kostýmčeku a Grečen čo rozkopala rádio, no po oných ďalších 20tich metroch sa táto ľubezná Jingle Bell Rock zmenila na Jingle Bell Dubstep a to už bola i na mňa trochu silná káva. Našťastie som musela vojsť do budovy a ušetrila som sa ďalej sebatrýznenia a nadávania na ľudí, ktorí sa v tomto vianočnom čase pohybujú snáď chaotickejšie ako elektróny v atóme ospravedlňte túto školskú deformáciu. No proste Vianoce mi nerobia dobre nejako…
K budúcnosti:
Cez víkend plánujeme útok na Budapešť, celkom sa teším, nečakaná pastva pre moju cestovateľskú dušu..
No a po Vianociach zas budem okupovať Českú republiku, konkrétne asi Brno, na silvester sa už veľmi preveľmi teším, lebo čo môže byť lepšie ako spojenie Silvestra a Swingu? No nič!!! A teda keď sa naskytne udalosť ako Electro Swing Silvester, no nechoď tam! V Brne by som sa mala zdržať celkom dlho, ak ma teda znesie osadenstvo Vrabcovho bytu, no a potom 9.1. skvelá Agnes Obel v Prahe a hor sa domov na skúšky.
K fotkám:
Fotené dávno pradávno, no nič to nemení na fakte, že bola zima a tak. No viete, ja keď si niečo vymyslím, tak ma potom nebaví čakať do jari, takže sa to muselo vykonať hneď a zaraz.

Ak toto niekto celé prečítal, gratulujem!

A u vás ako?

35 thoughts on “Viac je niekedy najviac.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.