Až teraz takto v nedeľu podvečer som si uvedomila, že vlastne vlastnúčko už končí február a ja som úplne zabudla na moje toto tu, produktivitové čekpointovanie. Ale nie preto, žeby som bola nejaká lenivá, práve naopak, tak som sa pohrúžila do všetkých tých aktivít, že blog mi niektoré dni ani na um nezišiel. Ale už som tu.
.čo som čítala
Čítanie si už pár mesiacov dávam za prioritu, denný chleba pre mozog a tak je tu zasa v tejto sekcii plno. (V škole nás učili, že nemáme hovoriť sekcia, lebo že to je len pri pôrode, ale snáď to prežijete) Krásna literatúra (tento pojem ma vždy dostal) ale aj fakty a duchovno. Goodreads challenge 17/80.
- Rupi Kaur – The Sun and Her Flowers / niektoré texty ku mne vôbec neprehovorili, najviac ma oslovila posledná kapitola, blooming, pretože ostatné sú v mojom momentálnom stave uvedomenia príliš temné a self hejtujúce
- Donald A. Norman – Design of everyday things / po prečítaní tejto knižky sa už nikdy nedokážem na vodovodnú batériu alebo dvere pozrieť rovnakými očami
- Mária Modrovich – Flešbek / mimochodom knižka sa dostala do nominácie Anasoft litery, svojsky napísaná kniha tak ako je to Márii vlastné
- Haruki Murakami – Útok na pekárnu / táto česká verzia s nádhernými ilustráciami a dvoma murakamiovskými poviedkami
- Amélie Nothomb – Vrahova hygiena / z tejto knižky som nebola až taká nadšená ako z ostatných Améliiných, čo som zatiaľ prečítala, ale niečo na nej bolo
- Monika Kompaníková – Na sútoku / Sútok dvoch príbehov alebo iba jedného? To je asi na každom ako si to vysvetlí
- Benedict Wells – Na konci samoty / prepáčte, ale ja neviem. Asi až po 150 stranách pre mňa začala byť knižka čitateľsky zaujímavou, no ajtak som sa nemohla miestami odtrhnúť a vrhlo mi to do života pár zaujímavých myšlienok a pohľadov na svet
- Paul Arden – It’s Not How Good You Are, It’s How Good You Want To Be
- Leonard Koren – Wabi-Sabi: For Artists, Designers, Poets & Philosophers / moja absolútna topka, japonci vždy vedeli ako na to, táto kniha ma bavila od prvej strany po poslednú a nepoviem o čom je, i keď skorej ide o koncept wabi-sabi, nie je dôležité, že som zvolila práve túto knihu
.naj sekáčový úlovok
A tak som sa zas čisto náhodne ocitla v sekáči, osud tak zariadil, že architekta prišla do Košíc a jedna z našich obľúbených aktivít (okrem kávičkovania, jedenia a klebetkovania) je závodné sekáčovanie. Obidve sme si odniesli Levi’sky, lebo to tak je, že ja beriem do kabínky 767 párov a potom posúvam a Susan sa nechala ukecať. A nehovorte mi, že ich neviete nájsť, ja mám teraz nové čierne!
.čo som sa naučila
Ahjaj ani neviem kde začať, ale chcem si to pekne v hlavičke utriediť, takže idem na to. Kedže som bola hodne dlho ten človek, ktorý ma v živote veľa záujmov a jednoducho sa zdistraktuje, po pár mesiacoch som sa konečne naučila ako na to tak trochu lepšie. A že na to, aby bol habit tracker efektívny, musím skutočne vedieť čo chcem tým množstvom aktivít dosiahnuť. Vo februrári som si zas trošku ujasnila život, priority, čím sa chcem a čím sa musím momentálne zaoberať a tak. Vyšli mi štyri veci – diplomka, design, husle, portugalčina. (Čítanie je životný štýl, to si tam už ani nedávam)
A tak sa február niesol v znamení práce na praktickej časti mojej diplomky a premýšľam, ako o tom napísať čo najzaujímavejšie, aby som vás tu neunudila. Skoro mesiac som sa snažila nájsť ten najsprávnejší spôsob, ako rozpoznávať emócie z webky, natrénovala pár neurónových sietí, ktoré si mysleli, že keď si neutral tak si na 50% happy a na 50% angry, čo sa mi zdá dosť múdre, ale pre potreby diplomky absolutne nanič! Avšak tento problém sa vyriešil a ja som vo fáze, keď sa babrem s takými malými počítačmi ako raspberry pi, ktoré vždy nejako pokazím, dnes som nám doma skoro pokazila telku, lebo som experimentátorka riadna a najnovšie som dostala domov dva hentaké mikročipy a vyrobila diaľkový ovládač. Nechcem zatiaľ prezrádzať čo je vlastne mojím cieľom, možno na konci marca už áno, ale téma znie, že Improving Mental Well-being Using Intelligent Technologies, tak to som zvedavá, či sa dačo také aj podarí. Všetky bočné kóderské pohnútky išli bokom, však by som sa zbláznila.
Ďalšia vec, dozvedela som sa, že tento rok budem musieť ukončiť môj husľový druhý stupeň. Ako hej, mám 24 a asi tak 18 krát som už prerušila štúdium na zuške kvôli erasmom a raz počas puberty kvôli puberte a z nevysvetliteľných dôvodov, ktoré sa asi nikdy nedozviem, mi bolo po pol roku ako som už doma a chodím tam, zamietnuté štúdium v treťom ročníku a tak o dva mesiace vážení a milí budem mať za sebou druhý stupeň v hre na husle prosímpekne. Čo obnáša nejaké skúšky všakže. A tak ako divá cvičím, lebo všetko spämati a ešte aby to aj pekné bolo, ale však ja to robím pre seba, aby som vzrástla na duchu, že aj také pekné veci viem urobiť a nie len naprogramovať ovládač od telky.
Tretia kapitola života, design. O tom moc na verejnosti nehovorím, len si tak spriadam plány a krôčik po krôčiku lejem vedomosti a zručnosti do hlavy a klávesnice, chcem sa podeliť s kýmkoľvek koho to zaujíma, že naj youtube channel na svete pre dizajnérov je The Futur, ktorý teraz hltám ako divá. Okrem toho, ako na páse čítam knižky, niektoré sa mi tento mesiac podarilo dočítať, ale tie sú vyššie, no a potom sú tu knižky, čo čítam ako keď si dáš hašlerku, že pekne pomaly. Jednou z nich je 100 things designer needs to know about people, ktorá mi dáva hodne podnetov zamýšľať sa nad ľudskou psychológiou a nad metafyzickými vecami, ako napríklad ako naša myseľ wanderuje cez deň alebo ako je náš mozog naprogramovaný zabúdať, ináč by sme neprežili. A že spomienky môžu byť vymazané. Ďalšia je LOGO DESIGN LOVE, ktorá učí myslieť a potom napríklad Adobe Illustrator CC Classroom in a Book, kde sa učím efektívnejšie používať Illustrator, nie v ňom iba plávať.
No a prečo portugalčina? Ešte minulý mesiac som tu hovorila o japončine, kam samozrejme neprestanem chodiť, lebo je to niečo tak odlišné od všetkého čo robím, že mi to prináša mentálne uspokojenie aj malými krokmi, no tak som si skromne zhodnotila v hlave, že kedže Portugalsko a život v Lisabone (o čom som mimochodom nikdy nenapísala na takej emočnej rovine čo by som asi mala?) je stále pre mňa prioritou a ak sa tam raz premiestnim so všetkými mojimi švestkami, tak chcem sa zaradiť do života sevšímvšudy a hovoriť plynuje portugalsky je niečo, bez čoho si neviem predstaviť môj potenciálny lisabonský život. Kedže moja úroveň portugalčiny bola pri konci erasmáckeho roku na solídnej úrovni (na človeka, ktorý nehovorí žiadnym iným románsky jazykom) a môj ajfón žije po portuglasky už niečo cez rok, bola by škoda, keby som to nerozvíjala a moja mini rastlinka porozumenia v portugalčine by zakrpatela a vyhynula. Preto dávam viac snahy do portugalčiny ako do toho, aby som sa denne učila japonsky.
.čo som počúvala
Na nekonečný repeat počúvam tých pár songov, čo má Pi Ja Ma na spotify, úplne opantaná som. Až tak moc, že naposledy keď som bola na konzultácii a bol tam jeden zahraničný študent, vždy keď mu zazvonila notifikácia som sa strhla (asi trikrát), lebo to znelo totálne ako začiatok Radio Girl.
.kde cestujem
Prvý februárový týždeň som strávila v Tel Avive, možno aj preto bolo moje vnímanie povinností trochu pokrivené celý mesiac, bezbreho som tam robila nič, jedla a spala, kúpala sa v mori a užívala si pocit holých nôh. To človeka ako ja, čo sa večne zaoberá dajakými podivosťami riadne zmätie. Náhoda zasiahla a ja zajtra zas niekam idem. Tentokrát však iba naskok tuto do Prahy, ako by som kameňom dohodila, všakže. S mojou obľúbenou architektou ideme na koncert Susanne Sundfør!
.do čoho som investovala
Po tom, ako som vo svojich chelsea botách, ktoré som si ešte doniesla z Lisabonu objavila dve obrovské diery a fakticky som nemala čo obuť do tohto nehostinného počasia, pristáli mi doma Martensy, o ktorých som písala pred mesiacom, a ja dúfam, že ich budem mať aspoň desať rokov ako Ivet. Dostala som po storyčku mnoho správ, že budem zažívať krušné časy pri ich rozchodzovaní, no musím sa pochváliť, že zatiaľ je to dosť spoko a už po pár dňoch sa v nich cítim fajn, aj keď verím, že to bude ešte omnoho lepšie, keď som počula o tých drastických začiatkoch niektorých majiteľov martensiek, ktoré sa transformovali v dlhoročnú lásku. Mamči sa teda absolútne nepáčia, toto predsa nie sú topánky pre dievčatá! A ja sa jej snažím vysvetliť, že ako to je v tomto dnešnom svete.
.z mojej klávesnice
Vo februári toho až tak veľa nebolo, ale dačo predsa.
- Sprievodca galaxiou Tel Aviv, keď si chceš prečítať skorej ako tu na blogu, že aký bol Izrael v skratke a ak sa ti článok páči, kľudne zanechaj lietadielko (no treba sa kvôli tomu registrovať, takže ak ťa to neodradí, sa budem tešiť)
- Izraelské estetično alebo aj ako bolo v dizajn múzeu v Izraeli
- Airbnbíčko v Paríži, keď dostaneš okrem izby aj čosi navyše
A ty si ako februárovalo, stvorenie?
skvelý článok plný inšpirácie 🙂 časť s knihami bola božská, ale to aj tie ostatné 😉 veľmi ti závidím tie jazyky, to je proste sen hovoriť plynulo hneď niekoľkými! a s japončinou držím palce tiež ;)Sabi z blogu Beautiful savage
dakujeeeem!ako nepovedala by som, ze hovorim plynulo portugalsky,ale moze to k tomu smerovat 😀 akurat dnes som si pozerala svoj habit tracker a musim sa viac tomu povenovat, ale hej je to sen aj pre mna
obdivujem ten tvoj aktívny život a všetkorobenie, schopnosť produkovať a niekam sa posúvať. vo všetkých smeroch.(dievča v čiernej košeli/obyčajné slová, ak sa ešte pamätáš, pozdravuje zo záhrobia :))
Jasné že pamätám, vždy som ťa chcela spoznať, škoda že už neemituješ slováono nie vždy to tak bolo, aktívny život, ale teraz ako to tak je mi príde potrebné o tom písať, aby to niekoho možno inšpirovalo, kto to tak nemá, mňa hrozne inšpirujú ľudia čo robia viac ako ja 🙂