Pri výbere ubytka na výletoch sa snažím o to, aby už aj ono samotné bolo jedným zo zážitkov, na ktoré sa dopredu teším. Veď ostatne, ak by som chcela neosobnosť hotelovej izby, tak idem do hotela, či? Samotný výber beriem veľmi vážne, minimálne tak vážne ako výber knižiek v knižnici. Výsledné bydlo je tak zložitou nelineárnou funkciou viacerých premenných a to
– lokalita
– cena
– fotky
– intuícia
– cena voči lokalite
– cena voči ponúkanej izbe či bytu
– trošinku aj estetika prostredia, jasné, ideš tam iba spať, ale ak si môžeš vybrať, určo si aj ty vyberieš estetickejšiu možnosť ak to nezasahuje moc do finančného limitu (a vidíš o tom som hovorila, nelinearita človečiny a rozhodovania)
– recenzie od iných ľudí
– to niečo navyše
Čo je to niečo navyše? Samozrejme, žijúc v rozvinutom kapitalizme a zdieľanej ekonomike, každý si chce uchmatnúť čosi pre seba a tak sa na airbnb nájde kopec bytov, v ktorých normálne nikto nebýva a ich majiteľ si z nich robí také privátne hotely. Nápad dobrý, niekedy to sú aj fakt vkusne zariadené byty, izby, maringotky čo_ja_viem. No práve takýmto airbnbíčkam chýba to niečo navyše.
Airbnb si môžeš predstaviť aj ako taký teleport do nového života, keď na chvíľku patríš niekde inde ako zvyčajne, si tak trochu lokál. Máš byt alebo dom v cudzej krajine. To niečo navyše teda je, ak sa ti v mori ponúk podarí uloviť práve miesto od takých ľudí, ktorí prenajímajú ich vlastné bydlo, kde zvyčajne naozaj bývajú a práve niekam napríklad cestujú. No a vtedy sa ubytuješ a cítiš dušu, ako sa na teba kuká zo všetkých stien. Lebo títo ľudia poväčšine nebudú skrývať všetky svoje veci, oni ti tam nechajú celý život skomprimovaný do materiálna, ktorým sa obklopujú a kľúče. Alebo ťa ubytujú u seba doma (čítaj môj španielsky príbeh) prípadne dostaneš okrem kľúčov od domu aj dve mačky. (čítaj čoskoro môj tel avivský príbeh)
No nazad k Parížu, otváram stránku a totálne neviem, kde by som mala v Paríži hľadať ubytko. Keď som tam bola naposledy pred pár rokmi, bývali sme v nejakom turistickom ho(s)teli asi tak 398 km od Paríža a vôbec sa mi tam teda nepáčilo hej. A tak v mojej hlave prebieha zložitý algoritmus výpočtu najoptimálnejšieho ubytovania a ja mám pár adeptov.
Okrem iného je tu minibyt od Margaux [čítaj Margó], taká skôr garsónka
– lokalita – Montmartre čooo to chceš
– cena – oproti ostatným extrémne drahým ponukám celkom ujde
– fotky – dosť zlé ale vyzerá to útulne
– intuícia – na živo to bude isto lepšie (ah ja večná optimistka)
– cena voči lokalite – veľmi cool
– estetika prostredia – dievčenský punk
– recenzie – v poriadku
– to niečo navyše, určite tam je to niečo navyše.
To, že sme dostali aj niečo navyše, sme zistili samozrejme až po zabývaní sa. Plagátiky, ilustrácie, post it papieriky, Margó rozvrh na uni a dátumy skúšok, abeceda pre nepočujúcich, polaroidy. Bolo to totálne zvláštne, ako keby sme sa vlámali niekomu do duše. Neoddeliteľná osobnosť Margó na nás dýchala z každého kúta. A takto nejako si popravde airbnb predstavujem. Pre mňa ako wannabe antropologičku bol toto veľký fakultatívny parížsky výlet do duše neznámej, veď povedz ty.
Ak si s airbnb ešte nebýval a chcel by si to testnúť s finančnými výhodami, ak sa registruješ cezomňa dostaneš 25 euríčok na prvý výlet.
Otázka do pléna, vieš si predstaviť takto zveriť svoje bydlo do rúk cudzincom? Ľuďom, ktorých uvidíš prvý krát pri odovzdávaní kľúčov? Ja osobne som niekedy hodne protektívna, čo sa týka môjho miesta, ale čím viac sa dostávam do airbnbíčiek, kde žijem životy cudzích ľudí, tým viac sa moja myseľ otvára. A to si ešte nečítal tel avivskú story, ahjaj.
Ja som airbnb skúsila zatiaľ len raz, minulý rok, keď som bola v Madride a mala som skvelú skúsenosť. Ale sama si to asi neviem predstaviť, poskytnúť svoj byt alebo dom niekomu cudziemu. http://lamodaeanarchia.blogspot.sk/
Airbnb jsem ještě nezkoušela, nicméně tento byt vypadá opravdu skvěle, „s duší” 🙂 Ale musím říct, že z druhé strany bych do toho asi nešla, poskytovat cizím lidem ubytování ve vlastním.já chci POEzii
to je to, ja som zatiaľ mala iba pozitívne alebo nie negatívne skúsenosti, už asi aj zo 20 krát, no počula som aj príbeh pána, čo nám na Azoroch prenajal byt, ako mu jedna partička zničila sporák a veci a to ti je až ľúto, lebo on bol fakt milý ešte aj po nás prišiel aj nás odniesol na letisko, nedá sa vždy predpokladať, že sa k tebe dostanú ľudia s rovnakou emočnou inteligenciou ako máš ty, avšak čo mi povedala hosťovská v Barcelone, že oni si teda poriadne vyberajú toho človeka, keď sa niekto prihlási a nie je schopný napísať ani dve slová, nemá fotku a podivný fb, tak že zamietajú a že v podstate nie vždy prijímajú ľudí 🙂
veru, akože nie je to niečo luxusné, ale to je práve to, čo ma na týchto airbnbčkach zaujíma, príbehy a také :)to je podľa mňa väčšinový názor, ktorý som si dlhú dobu nevedela predstaviť ani ja, no potom, ako sme boli v Tel Aviv v dome ľudí, čo si len odskočili do Berlína a nechali nám tam celý život a dôveru, že sa postaráme o ich mačky, tak začínam premýšľať, či sa len moc neupínam na tie nepotrebné materiálnosti. A možno aj títo ľudia v Izraeli mali obavy, koniec koncov boli sme ich asi druhá návšteva 😀 Predtým tam mali len jednu recenziu a tri zrušené automatické správy, že oni to zrušili pár dní pred príchodom. No napísali sme ich fest dlhú správu, že kto sme a že sme super a tak sa to podarilo. 🙂 Asi je hodne dôležité urobiť si aj ten stalk, že kto ide ku tebe domov 😀 inak by som sa toho nebála, airbnb to aj chráni do istej miery, aj kupujúceho aj hostí, že ak sa dačo stane, veľmi ochotne to riešia, ale samozrejme, sama som ešte nikoho nehosťovala, až sa tak stane, potom môžem o tom kecať