Zo života hmyzu #3

Po dvoch mesiacoch si môj mozog žiada rekapitulácie. Je to trochu náročné, bolo toho tak veľa, že už ani neviem čo. Zásadné mesiace, výstupy, ľudia, príbehy, emócie, diplomkové písačky. Teraz som sa trochu zastavila, vysadla na prestupnej stanici a pozorujem, že čo sa stalo a aké zmeny to na mne zanechalo.

 .čo som čítala
Moje extrémne tempo poľavilo, goodreads hlási, že som v mojej challenge o knižku pozadu, nevadí, dobehnem, však už môžem. No dačo sa aj tak našlo, za posledné dva mesiace som prečítala také:

• Leonard Koren – Wabi-Sabi: For Artists, Designers, Poets & Philosophers – druhý krát, lebo som si chcela urobiť mapu mysle, aby som sa k tomu mohla stále prinavracať
• Chimamanda Ngozi Adichie – We should all be feminists – prv som videla Ted Talk, ktorého je kniha prepisom alebo teda najprv vznikla esej a autorka to odtedovala, ja neviem, ale za mňa jednoznačne toto zaradiť do povinnej literatúry na školách
• Erlend Loe – Kamióny Volvo – voľné pokračovanie Dopplera, riadna autorská divočina
• Fumio Sasaki – Goodbye Things: The new japanese minimalism – ako sa tak vŕtam v minimalistickom zmýšľaní, toto je jedna z tých lepších knižiek, veľa popisuje aj to, ako sa mení človek psychicky pri procese redukovania hnuteľností
• Haruki Murakami – What I Talk About When I Talk About Running – bolo super vidieť trošku do hlavy Murakamimu, o procese jeho tvorby. Tie bežecké pasáže ma moc neoslovili, ale premýšľacie veľmi
• Émile Zola – Nana – Tak toto bol jeden veľký pôrod vážení. Aj preto som toho tak málo prečítala za tie dva mesiace, lebo som si dala záväzok, že kým nedočítam Nanu, tak nebudem môcť čítať nič a tak bolo. 400 stranový pôrod, z ktorého som sa prvých sto strán nudila a strácala, no potom to už išlo samo. Dakedy stačí asi vytrvať a chcela som vedieť, či viem
• David Airey – LOGO DESIGN LOVE – Veľa tipov a trikov zozbieraných z Davidovho blogu, o procese, o tvorení, o identitách
• John Berger – Způsoby vidění – sedem esejí na vizuálno, kultúru, dívanie sa, hlbšie zmysly a nezmysly ale aj psychologické mecheche
• Amélie Nothomb – Ani Eva, Ani Adam – od Amélie si prečítam asi hocičo, od psychologických creepy vrážd až po jej rozprávačky zo života v Japonsku, Amélie ma ba (akože baví)

.naj sekáčový úlovok
Divotvorná vec pribudla u mňa v živote, ktorú som v miestnom sekáči pozorovala asi aj dva týždne a stále tam visela. Raz som si ju vyskúšala, no nebola to celkom že prvopohľadová láska, no keď ma tam čakala už aj na tretí krát a bola som tam so sestrami (nie mojimi, ale svojimi) architektkami, že vraj to vôbec nie je také zlé.  A tak lásky na tretí pohľad a teraz ju srdiečkujem. Aj ten pocit, keď sa s dievčiskami podporujeme v divných oblečkoch a pri sekáčovom skoku do diaľky zo zóny komfortu.

.čo som sa naučila
Zásadné mesiace, veľmi. Ťažko uveriť, ale dokončila som diplomovku. Dokončila, nainštalovala, dopísala, vytlačila, odovzdala. Kódy, neurónové siete, káble a vodiče, je to za mnou. Čo teraz so životom? Teda, ešte to treba obhájiť a poštátnicovať, uzavrieť životné etapy. Život ako ho poznám sa mení na život ako ho nepoznám a je to všetko dosť vzrušujúce a zmätené a pekné.

Okrem kódov a slov, vizuálno. Učila som sa tak trošku s Illustratorom, tak trošku s vodovkami, tak trošku od všeličoho. To všetko sa ale dialo v stavoch najvyššej povinnostnej pohotovosti, rozumej do toho ako som robila diplomku som objavovala čaro Skillshare a potom som s tým posledné dva týždne do odovzdávky musela seknúť, lebo som na skillshare bola viac ako na diplomkovaní, ups. Teraz chcem zas nasadnúť na takú vlnu, no je to obtiažnejšie ako sa zdá.

Nedávno som mala absolventské skúšky z huslí, asi tak pred týždňom. Že druhý stupeň. Že to vôbec nemalo byť pre mňa tento rok, ale nakoniec dobre, že bolo a že je to za mnou. V tejto kategórii, ktorú si užívam asi najviac nastali za posledné mesiace najmarkantnejšie zmeny. Mentálne aj fyzické, čo je pre mňa úplneže gumidžús pre dušu. Začala som cvičiť denne a viac cielenejšie, zapojila som všetky bunky koncentrácie, ktoré ostali a vždy ma tak vnútri poteší, keď sa mi podarí zlepšiť sa o mini krôčik. Najväčšou výhrou tohto mesiaca ale je, že sa mi podarilo pracovať s vlastným strachom do takej miery, že som ho vykynožila.

.kde som cestovala
Marec patril Prahe, síce extrémne mrazivé no skvelé dni vo výživnej spoločnosti. Veľa rozhovorov, mozarelly, vína, Letnej, progalerijných nálad a prechádzok či pochôdzok po Stromovke. Strasti a slasti, portugalské pastel de nata namiesto knedla de zela. V tieto dni som sa cítila fakt super, taký oddych od môjho sveta. A úplne som si zamilovala DOX. Praha bola plná dojmov asi ako táto koláž, doslova  p r e p l n e n á.

A teraz čo s načatým životom po tomto sumasumáre? Idem sa snažiť ešte viac ho vnímať, prijímať a nasávať. Zamerať sa na podstatu. Zamerať sa. Pozrieť sa zblízka a sústrediť sa na to. Obchytať každú notu, každé slovo, každý pocit si poťažkať. Nie všetky, ale každý. Dáva to zmysel?