Free Lines Arrow 2015 | ♥ D.

Summa-Summarum 2015 [∑-∑rum 2015]

Tento rok bol prelomový. Úplne iný ako všetky pred ním, ostatne by sa táto formulka dala použiť vždy, no tento bol ešte viac inakvejší. Pol roka som prežila temer pri polárnom kruhu a druhý pol roka som sa z toho spamätávala na rodnej hrude. Bol plný radosti ale aj zbytočných sĺz, no taký je život (a túto hlášku pasujem za motto roka, lebo som s ňou strašne annoying a lebo je to pravda).
Ak uplnynulý rok rozbijem na malé útržky zážitkov...
- sedela som v opravdickom sobom záprahu, kŕmila sobie ženy a pohladkala sobíča
- za polárnym kruhom ma ťahali huskiovia na saniach
- videla som polárnu žiaru
- celé Laponsko by som zhodnotila ako jednu kapitolu snov samú o sebe, silné dojmy a zážitky, ktoré len tak nevymiznú
- nabicyklovala som toho v krajine sobov toľko kilometrov ako za celý život nie a popritom zistila, že ani Fínsko nie je také rovné ako sa na prvý pohľad javí z geografických poučiek
- naučila som sa malý kúsok po Fínsky a Španielsky
- kúpila si svoj prvý kankeník
- zažila fínske vappu
- objavovala som Helsinki, Štokholm, Tallinn, Miláno a zas a znova Prahu a Budapešť
- vyskúšala som si, aké je to žiť v krajine, ktorá funguje
- veľa som sa naučila o živote
- no v konečnom dôsledku som zistila, že doma je proste doma
- prežila som tri skúškové obdobia
- napísala som najúprimnejší článok ever
- blog oslávil 5 rokov (a ja som si myslela, že 6)
- vypila 477965 litrov kávy
- som bola na Grape15 aj keď som tam vôbec nemala (dík zoot)
- prečítala som samé super knihy a trošku napravila moje výčitky svedomia týkajúce sa deficitu literatúry v mojom živote
- moja telesná schránka oslávila 22 rokov existencie na tejto planéte
- tento rok môj jútub channel doslova horel, 6 videí!
- kúpila som si prvé conzervy a nové balancy ever
- som začala piecť (veľký mýľnik v živote mladej ženy)
- započala som bakalársky ročník plný stresov
- šoférovala rikšu a bicykel a to je všetko na čo som sa tento rok zmohla v tejto kategórii
- tento rok vyšlo na blogu štatisticky najmenej článkov, no ja ho ajtak hodnotím ako jeden z najlepších
- ochutnala som chemex a iné podivnosti
- vo vlakoch a lietadlách som tento rok strávila pol života
- vďaka orchestru som mala možnosť sedieť na pódiu Slovenskej filharmónie
- po štyroch rokoch som ošmykala moje stokilometrové kadere a bolo to jedno z najlepších rozhodnutí roka
...a určite je toho ešte milión, no myslím si, že pre zvedavé oko čitateľa stačí!



Štastné a Sladké!

Ste si mysleli, že na vás na Vianočky zabudnem? No to isto! Kedže s maminou máme ako správňacké gazdiné už všetko nachystané a už len načančané čakáme na hlavu rodiny, ktorá je ešte v robote, našla som si malú chvíľočku pomedzi Láskou nebeskou a ujedaním kapustnice aby som vám tu prihodila zopár teplých slov a ukázala vám naše Vianočky.

  #štastnéasladké  
Kedže kybernetky do poslednej chvíle nemajú čas piecť, tento malý pôžitok som si dopriala až ako relaxačnú aktivitu dnes na Štedrý deň a nachvíľu som si zaspomínala na časy, keď som bola ešte malá Doms a koláčiky som piekla z piesku a hľa zrazu som stará koza a vykrajujem si srdcia do opravdického cesta. #chvíľkanostalgie
Kedže šalát sme s mamčou kolektívne vyrobili deň pred, mohla som sa sto hodín oddávať vaľkaniu, pituu kakaa a vykrajovaniu (a foteniu toho všetkého, lebo však blogerka) 

Večný svit nepoškvrnenej mysle.

Tak sa vám tu zas ozývam usŕkavajúc polnočné kakao (podotýkam druhé), dumám nad životom a existenciou chrústa ako takou, niežeby som nemala čo robiť, no skôr prídem na kĺb tejto záhade ako školským povinnostiam. Bystrý čitateľ isto pobadal úbytok článkovej hmoty o celých desať dní čistého času. Dovoľte mi štatisticky sa pozastaviť nad vzniknutou situáciou:

Keď je na blogu mŕtvo, väčšinou to signalizuje že
a) blogger umrel (morbid chvíľka)
no nehádžme hneď flintu do žita blogera do rakvy biokapsuly_z_ktorej_vyrastie_breza, štatisticky 99,2% prípadov spadá do kategórie
b) v reálnom živote je naopak veľmi živo, ruch, chaos, dekadencia, yolo, atď.


Taký je život.

Čo je nové v hypernove alebo aj čriepky z môjho fb a života:
- toto video z backstage fotenia pre Pirelli kalendár, o ženách - iných, krásnych, výnimočných
- zhliadli sme jediné premietanie Macbetha v kine v KE, úprimne - výprava, kostýmy, kamera, hudba, Macbeth - vizuálny a hudobný orgazmus, trošku časovo_pretiahnuté a posledná polhodina bola už mimo moju hladinu sústredenia, no celkový dojem super
- naklikala som si vlastný list Ježiškovi, lebo sa vrámci prokrastinácie rada bezcieľne potulujem po eshopoch
- zajtra sa ideme s orchestrom sústrediť na sústredenie, aby to v pondelok bolo tip top, dojdi keď chceš
- virálny instagram husband, už dlho som sa tak nenasmiala; hlášky na stránke súvisiacej s videom sú snáď ešte väčší kill
- už len jeden zápočet ma delí od pekelnej brány skúškového, neviem či sa smiať alebo plakať
- ošálila som sa najmäkkučkejším šál aký mám, no trochu plzne ale čo už, taký je život.

 

Nočná dumka.

Okrem vianočnej nálady, ktorú som vám v plnej sile predviedla minule, moju temnú kyber dušu totálne decimuje škola. Semester sa nezadržateľne chýli ku koncu a slovo spánok sa akosi dostalo na červenú listinu ohrozených činností. Jediným svetlým bodom dní mi je polnočné kakavko (ja to proste nedokážem nazvať kakao), ktoré sa pomaly stáva rituálom mojej zúfalej nočnej situácie a štyri struny, lebo vtedy nemyslím na nič iné na tomto svete. 
Keď sa tak nad tým zamyslím, ešte stále som relatívne šťastný človek, ešte stále je sa kde uchýliť od strašidelných jednotiek a núl. Paradoxne do ešte väčšej alchýmie - sveta šesť osminových taktov, béčkových predznamenaní, diminuenda, synkóp a zodretých brušiek prstov. 

8 tipov na spásu Vianoc.

Tak vianočne premotivovaná ako som teraz - to tu už dlho nebolo. Sama seba udivujem, no strašne veľmi chcem potešiť mojich najmilších a tak už nejeden týždeň poctivo premýšľam, objednávam nech prekvapkania stihnú dôjsť, zapisujem a spriadam diabolské plány ako šíriť radosť. Lebo koľko radosti dáš, toľko sa ti možno vráti a aj keby nie, za tie žiariace páry potešených očí to minimálne stojí!

Pri brúzdaní nekonečnými vodami internetu som narazila na veľa kandidátov na dárky, svoju selekciu bohužiaľ nemôžem odtajniť (čo by to bolo za prekvapenie), no dnes prihadzujem článok určený pre všetkých,ale pochutnáte počítate/š si hlavne ak
- na tom s darčekmi nie ste tak dobre ako ja a strugglujete čo komu alebo čo
- si chlapec a nikdy nevieš ako potešiť svoju dievčinku, lebo (česť výnimkám) ešte stále mám pred očami pohľad na chlapkov pobehujúcich 23.12. po NewYorkeri s neestetickými korzetmi špatnej veľkosti
- si chlapec a aj keď vieš ako potešiť svoju dievčinku, sestru, mamku, kamošku, babku, tak proste čítaj a nepreskakuj, aj šampón môže vyčariť úsmev
- ma rada čítaš, pomedzi darčeky preplietam príbehy zo života detí
- si dievča a ešte nevieš, čo dáš na Vianky sebe #sebaláska_for_the_win
- proste hľadáš kreatívnu inšpiráciu na dárenky, všetky tieto veci by som bez mihnutia oka dala kľudne aj sebe (veď niektoré aj dám a aj som dala) + niektoré vecičky sú i unisex!

Ak to teda zhrniem, je určený asi fakt pre všetkých. Návod ako spraviť z darčekov klasických darčeky neklasické je tu!  V mene Vianiek a žiariacich očí kľudne zdieľaj páčikuj, pošli svojmu chalanovi a šír spásu ďalej, amen.




Zmena je život.

Už ani viac klišoidnú frázu som si dnes nevedela vybrať do nadpiščoku, no ako inak mám príznačne pomenovať trestný čin, ktorý som predvčerom spáchala?
Tí, čo sledujete fejzbuky a instagramy ste sa už stihli patrične zháčiť, prekvapivo viac v dobrom ako v zlom, a ja sa opäť teším zo života. Na zimu som zhodila parohy hrivu a život nikdy nebol beztiažovejší, aspoň fyzicky teda (kedže psychicky je to riadna húsenková dráha). To, že mi ranné rozčesanie sa zaberie asi tak tri sekundy a vzadu ich mám také krátke, že sa mi pod šáliskom nemá čo zauzliť (zbohom zimné pseudodredy, nebudete mi chýbať), sú len dvomi z nespočetného množstva výhod, ktoré mi toto rozhodnutie prinieslo. Trochu som sa obávala, že budem vlasiská ešte tri dni po incidente oplakávať, no viete čo? Nič sa nekonalo. (To mi pripomenulo túto hlášku z 500daysofsummer) I keď nepopieram, je to zvlástny pocit. Štyri roky života, 45 centimetrov vlasovej hmoty, bohapustý vrkoč ležiaci na kaderníckom stolčeku. Hotová ekologická katastrofa, povedala by si nejedna slečna túžiaca po 187 metrovej hrive, no ja hádžem rukavicu vrkoč do ringu a z neúprosnej diferenciálnej rovnice (zmena = život) vykorčuľovávam so zdvihnutou hlavou, pričom drastičnosť rozhodnutia ma každým dňom a komplimentom teší viac a viac!


BUDAPEST VI. - Nová (životná) rovnováha.

Momentálne už nie až tak nová, no o to viac životná. Hovorí sa, že tie dôležité veci si za peniaze nekúpiš, no i tu sa našla diera v zákone džungle, lebo ja som si kúpila  novú rovnováhu . Naozaj!
Je modrá, paranormálne mäkkučká, moje labky spievajú oslavné ódy a aj ten beh na autobus je zrazu akýsi pohodlnejší. Aby som veci uviedla na pravú mieru, predčasom som si kúpila moje prvé new balance lebo
- som ich dva roky hejtila, že aké sú škaredé a ako ich každý nosí ku všetkému a ako sa mi nepáčia a si ich nikdy nekúpim #nikdynehovornikdy 
- mi nejako plávali v podvedomí posledné dva mesiace (voľajaká podprahovka ma zasiahla rovno do časti mozgu nesúcej nutkanie kúpiť si niečo)
- som ich našla za veľmi príjemnú cenu
- som vám o nich básnila na fb
- skrátka chcela som si vyskúšať čo je pravdy na tých chválospevoch
- aj panička ako ja si musí občas uťať niečo tak odveci jej šatníkovej filozofie

A na čo som teda došla?

Mentálne exotická.

Keď som predvčerom písala prudko namotivovaný článok o farbách v zime, ešte som ani len netušila, čo za živý bič som si na seba uplietla. Alebo aj práve vtedy, keď si zakážem čierny kabát na neho dostanem najväčšiu chuť. Našťastie - abstinenčný príznak dnes úspešne potláčam a plním plán na 110%. Naproti minulému postu, nesúcemu sa v znamení čistých linií, divoko kombinujem ne_skombinovateľné vzory (to buď miluješ alebo nenávidíš) a na hlavu nasadzujem snáď po sto rokoch baretku. Lebo keď už maximalizmus, tak se vším všudy. Vekom nachádzam stratené sebavedomie a klasické pohľady v eMHáDé ma nevyvedú z miery, lebo som to ja - baretková, prevzorovaná, ryšavá, mentálne exotická, vychudnutá, klobúková, temnozelená, premotivovaná, ale ja.


Je mi jeseň.

S príchodom temného zimného obdobia sa mi vidí, ako keby sa slovač hromadne pridala k #darkside - ľud sa zaodel do čierňavy. Našťastie nie som jediná, kto sa zaoberá takýmito extrémne užitočnými antropologickými pozorovaniami, i teta v autobuse pred týždňom značne nahlas vyčísľovala pomer čiernych kabátov ku ostatným farbám (tú by som brala do môjho antropoteamu isto) a došla k uzáveru, že farby sú v zime smrť a že čierna je cesta. Tento rok by sa to ešte dalo ako tak ospravedlniť, v decembri k nám do kín prichádza Darth Vader, treba dať najavo sympatie, zladiť si svoje temné duše k zovňajšku, chápem. I to že čierna je nová čierna a ja ju tiež ľúbim nie je o nič menej pravda, no rozhodla som sa trošku vychallengovať moje kombinatorické fešn bunky a tak vám počnúc dneškom chcem servírovať farbičky. Hlavne teda na kabátcoch (ktoré sú mojou malou úchylkou), to viete, ja stará blogeřica sa už na ulici obnažovať nebudem (#here_comes_the_rozum)[Minule som sa nad tým zamyslela, aké bizarné to je hlavne v zime - ťukťuk po čele poriadny facepalm som si hneď dala zato]. A tak dnes predvčerom nosím jeseň. Varené víno, gaštany a rolák - kombinácia ako vyšitá a aj naozaj (vy)šitá! Temnej strane však nič neuniklo, krutoprísnych pohľadov na túto neslýchanú farebnú smrsť bolo neúrekom [to zasa vypozoroval Cibiskit], a tak tým pár spriazneným farebným dušiam do nasledujúcich dní temnoty vinšujem len jedno - may the Force be with you.


Another earth.

_Have you ever wanted to meet yourself and see yourself from someone else's point of view?

_Another Earth. Tento snímok som zhliadla temer pred rokom a už vtedy narobil v mojej hlave seriózny mindfuck. Na druhý deň som odišla na moju vlastnú another earth, do Fínska. A našla tam seba, tiež. A to som ani nemusela letieť na paralelnú zem, iba pár stoviek kilometrov inam. Iba. No niekedy to iba postačí na takú reštrukturalizáciu človeka, že by sa jeden z toho aj vykoľajil.

_Fotky z inej planéty boli fotené taktiež pred rokom, no skvelo dopĺňajú moju vesmírnu odyseu. Jedným dychom dodávam, že pri fotení nebolo zranené žiadne CéDéčko a fotil tajomný pán Cé.


Mišung.

_Všichni se navzájem opouštíme: měníme se, umíráme, přerůstáme své nejlepší přátele. Ale i když tě opravdu opustím, budeš mít v sobě něco z mé bytosti. Budeš někdo docela jiný, právě proto, žes mě poznal.

_Niekedy tak premýšlam, koľko ľudí ma reálne číta a kto sú to. Kto ste. Kto si. Akej farby máš oči, ako sa ti mihajú zreničky brázdiac litery a ako sa tváriš pri tom ako dešifrúvavaš moje (ne)zmysly. 

_Ľudová múdrosť z autobusu (Ja viem, že počúvať cudzie rozhovory sa nemá,ale keď ja by som sa najradšej pridala)Najzložitejším organizmom je vesmír a hneď po ňom medziľudské vzťahy. - anonym

_Fovember. Nazrieli sme s Cibiskitom do cudzích duší, mozgov a úmyslov. Bolo to pre mňa sťa kuracia polievka pre myseľ. 

_A dnes v  Tabačke Hidden Orchestra, keby ste chceli počuť.


Zápisky malej kybernetky.

​7.00. 
Piatok. 
Prehánky. 

Takéto počiatočné podmienky by odradili nejedného mániodepresívneho jedinca od akejkoľvek činnosti. Svoju prepotenú dušu by schoval hlboko do bezpečia teplej periny, otočil by sa na druhý bok a sníval ďalej svoj sídliskový sen.

A tu niekde začína moja dobrodružná cesta - fakultatívny výlet do ľudských duší. Ani som netušila o čo všetko prichádzam tým mojím fajnovým vysokoškolským rozvrhom, ktorý ma vyčleňuje z delikátnej spoločnosti piatkových rán. Môj mozog poháňaný zotrvačnosťou pracovného týždňa i po dvoch hodinách spánku priam jása, súka článok z rukáva klávesnice a moje synapsie robia mexické vlny (tajne dúfam, že túto schopnosť zužitkujem pri tvorbe bakalárky).

No ale presuňme sa teda do autobusu. Napriek tomu, že mentálne som zobudená, moja telesná schránka prispieva svojou troškou do kolektívneho utrpenia, ktoré by sa v rannom spoji dalo krájať. Tváre ľudí rozprávajú tisíc a jeden svetabôľ - ženy, ktorých dievčenské sny zostali na dne hrnca pod karfiólom a mrkvou, demotivovaní študáci, ktorým vidina víkendu úplne zatemňuje percepciu, divní típci, buso_štamgasti, oni všetci školopovinní. Vo vzduchu cítiť zmätený dupot naliehavých slov, no každý mlčí. Viac ako obyčajne, lebo je piatok. A ráno. A sedem tridstať. A ty sa utešuješ, že netrpíš sama, keď v tom...

...Amfiteáter. Konečná. Vážení cestujúci, prosíme vystúpte.


Red Riding Headband.

Z jednej strany stola na mňa číhajú skriptá z Nelineárnych systémov, z druhej Backpropagation, moje lakte momentálne trónia na karisbloku počmáranom kikilión vzorcami (ktorým ešte ani poriadne nerozumiem) a tak som sa rozhodla nachvíľu utiecť sem. Do môjho blogového pelieška, kde ak ponožky, tak osrdiečkované a myšlienky jedine pozitívne. Síce som si tieto nástrahy života schválne priam strategicky takto rozložila na stôl, aby nebolo úniku, no moje prsty behajú po klávesnici opačným smerom ako treba a môj zrak spočína na kalendáriku prišpendlenom na nástenke, kde je medzi termínmi zápočtov a zadaní veľkým a červeným zaznačená Budapešť. Lebo človek by si vždy mal nájsť niečo, na čo sa bude tešiť. Nomádsky život ma predsalen neopúšťa ani v pokročilom polčase rozpadu semestra, a tak po týždni jednotiek a núl trávim nejeden štvrtok na nástupišti, s Kunderom (ja neviem ale proste do vlaku si vždy beriem iba jeho) a tromi resankami vo vačku okupujem teplú miestenku pri okne a potom v nedeľu plakám, že sa vraciam do reality. Medzi nelineárne systémy, neurónové siete a vzorce, na ktoré som ešte ani poriadne nevyzrela. Taký je svet rozpoltených duší, ktorých vanilkové sny vyčkávajú v rohoch zaprášených skríň (#santiago), čo chcú byť aj múdre, aj zmeniť svet, aj jedným šmahom by zbalili kufor a ušli bárskde na Island pásť huňaté divoké ovce za svitu polárej žiary.


Podivínka.

Tak si sedím, rozmýšľam i prudko namáham svoje zúbožené, kybernetikou tyranizované synapsie, že čo vám tu dnes predostriem i došla som k záveru, že studnica mojej divnosti je nevyčerpateľná a tak z úprimnosti duše (II.) sa priznávam, že:
- kráčajúc parkom kde_tu zbieram opustené gaštany, mysliac si, že im dávam nový domov. Úkryt. Dočasný pocit bezpečia. Mám_pocit_že_ten_pocit ma upokojuje, no vo výsledku mám iba kabelky plné gaštanov...



Lesná zmes.

_Nebola to zrovna túra roka 2015, Smelý sa chcel popýšiť Nitrianskou kultúrou a tak mi na môj krátky pobyt pod Zoborom namixoval výživnú kultúrnu zmesku. Jednou zo zastávok bol aj Dražovský kostolík z dvanásteho storočia, po ceste na ktorý vznikli napríklad i tieto fotky. Vždy som Už dva roky čo som zrza túžim po takom emeraldovom zelenom kabáte a prednedávnom sa mi tento achievement unlockol a tak v ňom spokojne vandrujem životom a s pocitom najväčšej esteticky farebnej harmónie (zrza+tmavozeleň) i zapadám do lesného koloritu.
_No kostolík nebol jedinou prehistorickou postavičkou v Nitránskom príbehu, ešte staršia ako on sám bola Tisícročná Eva Pavlíková včela v sobotu v Divadle Andreja Bagara a ja som ostala očarená výkonmi pani herečky včely no nemenej aj zvyškom divadelnej posádky! Taktiež práca kostymérov a ľudkov čo riešia scénu a kulisy bola vážna vizuálna bonboniera, celé dobre - až to zmenilo môj pohľad na dovtedy nie veľmi obľúbené dielo Petra Jaroša. Normálne, že si to aj prečítam Ale až dočítam skriptá Neurónových sietí a štyri vedecké články. Vy aký máte vzťah k tisícročnej včele? Či už na plátne, doskách alebo papieri?
_Po predstavení mal ešte pán kultúrista pocit, že musím vidieť aj kultúrne dno a tak sme zakotvili v nemenovanom nitrianskom šenku, kde sa dekadencia stelesnila na pódiu až sa z toho čas posunul. To si vysvetlite ako chcete.
(Opravte mi niekto čiarky, díky)


Mozgovobunkový aerobik.

Ťažko je žiť ľahko, povedal mi raz random chlapec vo vlaku po ceste dom z Grejpu na rodnú hrudu, no prechodom z letnej ľahkosti bytia do jesennej hyperaktivity i tento výrok by bolo vhodnejšie prispôsobiť podmienkam a zadramatizovať si v plnej kráse - ťažko je žiť ťažko! No ale fakticky, nie je to už také medolízačstvo, na dennom menu zo závodných športov praktizujem aerobik pre mozgové bunky alebo aj shit kybernetika got serious, do toho všetkého crossfit pre obe hemisféry v podobe husličkovania, zasa randím s Kunderom a keď sa zadarí, i vás tu stihnem obšťastniť (snáď nie obsmutniť) mojimi kučeravými myšlienkami. Času málo a záujmy by som vedela súkať z rukáva priam rýchlejšie ako random() no a to som vám ešte nehovorila, že i na españolčinu chodím, lebo môžem. Jedna duša by sa z toho všetkého aj spotila, no ja obrňujem mentálnu schránku entuziazmom na počkanie a sebaľútosť dnes prenechávam slabším povahám. ¡Hasta luego amigos!


SWEDEN III. - Random potulky Štokholmom.

Bolo by prinajmenšom smutné ochudiť stojaté vody internetu tohto blogu o poslednú Štokholmskú časť, najmä keď sa nám toto mesto dostalo tak hlboko do srdiečka.
V prvej časti ste si s nami mohli užiť deň plný severskej kultúry, celkom som sa odviazala čo do počteníčka a nejedného anonyma prekvapilo, že som taká kultúristka. Vcelku vydarený deň a nadšenie by sa u mňa dalo krájať.
Druhý štokholmský sa niesol v znamení povinne nepovinnej jazdy, povinnej preto, lebo nech je akokoľvek [ku:l] vyhýbať sa must_see flekom na výletoch a len sa vyvaľovať v kaviarňach a fotiť si nožky na vzorovanej podlahe, v mojej duši je kdesi zakorenené, že pri prvej návšteve cudzieho mesta chcem vidieť presne to, čo všetci a nehanbím sa za to. A možno by som na Gamla Stan zašla zas a možno aj päťkrát. A aj tie nožky na vzorovanej podlahe si odfotím!
No a o čom je tretí? Doslova sme dňu nechali voľnú ruku nohu a nechali sa unášať časopriestorom. (To vyznelo kúštik #LSD)


Osamelosť prvočísel.

"Prvočísla sú deliteľné len číslom jeden a samými sebou. Stoja na svojom mieste v nekonečnom rade prirodzených čísiel, vtesnané medzi dve ďalšie ako všetky ostatné, no v porovnaní s nimi sú trochu v nevýhode. Sú to podozrivé a osamelé čísla, a preto sa Mattiovi zdali prekrásne. Zavše si myslel, že v tej sekvencii sa ocitli omylom, že tam zostali uväznené ako koráliky v náhrdelníku. Inokedy ich zasa podozrieval, že aj ony by boli rady rovnaké ako ostatné čísla, ale z nejakého dôvodu toho neboli schopné."
 P.Giordano


Kontroverzy.

Máme za sebou prvé tri týždne nového semestra a ja sa ujedajúc hrozne_dobré_hrozno nestíham ani pozastaviť nad tým, ako rýchlo sa čas míňa, keď ho vyplníte vysokoškolskými povinnosťami. Až tuto teraz sa po_zastavujem. Na štvrtkový večer dávam času spiatočku, unavenému telu horúci kúpeľ, vyťaženej mysli venujem dnes spánok pred polnocou a blogu nový post. Svet je zas nachvíľu v harmónii.


ITALY III. - Airbnb.

Keď sme sa rozhodovali kde a ako bývať v Miláne, voľba padla jednoznačne na airbnb. Kedže sa medzi nami i vami ešte stále nájde niekto, kto túto fenomenálnu službu nepozná (tak ako aj naši spolupustovníci), trošku vám predostriem situáciu.
[ér bí en bí] to sú
- cudzie byty, ktoré môžu byť nachvíľku vaše
- super výhľady v super uličkách
- raňajky ako pravý domestikál
- tipy a triky od vašich domácich hostiteľov
- bicykle od domácich (aj to sa stáva!)
Všetko je to však o správnom výbere, šťastnej ruke a je to tak trošku ako nakupovanie na internete - treba si to všetko dobre zvážiť, nenechať sa nalákať len na pekne nafotené a nasvietené byty s lákavou cenou, ale radšej zvážiť viac možností. Moje skúsenosti sú však zatiaľ iba pozitívne - Budapešť, Helsinki, Štokholm (ehm za tú cenu) a Miláno, kedže som ten typ človeka, čo každé rozhodnutie premyslí minimálne 8tisíc krát a i v Taliansku sme nakoniec došli ku symbióze a vybrali dobre.

Ak airbnb nepoznáte a láka vás to, keď pocestujete cezomňa, dostanete na prvú cestu 18 éčok (okolo 500 českých) zľavu a takisto aj ja. (Podstatná informácia, aby sme boli takto pekne transparentní a na pravej miere) Ja som takto tiež urobila komusi radosť, tak prečo nie. : ) Milujte sa a množte sa cestujte! My už okukujeme Berlínske byty a občas je to super inšpirácia aj čo sa týka interiérového dizajnu.

Fotky z milánskeho bytíka.


Obsesie III. - Čajíková

Snáď ani neexistuje vhodnejšia doba, kedy vám predstaviť moju tretiu malú úchylku - na prahu jeseňozimy. Jesene dátumovo a zimy pocitovo, minimálne teda tuto na východe už o lete slýchať len z rozprávania srarých materí alebo z bosých nôh môjho exotického spolužiaka, ktorý ešte stále chodí do školy v žabkosandáloch. (Ahoj Filip)
Kedže som ten typ, čo sa snaží nájsť na všetkom aspoň aké_také pozitíva a prežila som už i fínsku zimu, bezútešnú poveternostnú situáciu vždy zachránia čajové dejchánky. Tento rok som sa poctivo predzásobila, nasyslila slušnú hŕbu vrecúšok radosti, nech to moje bostonské pitie čaju stojí zato. Akí sú teda moji fancy favoriti v čajovej kultúre? (K dobrému čaju dobrá kniha samozrejme, takto nenápadne podsúvam i knižných favoritov.)Čaje od Doktora Stuarta som mala možnosť vyskúšať vďaka Cibiskitovi, pred rokom som dostala na narodky Jablko a Škoricu (čo bolo fenomenálne) a tento rok Zázvor a Citrónová tráva! Zoženiete v M&S a ani jedno kombo vás isto nesklame.

VIDEO - #SUMMERSTORIES

Moje leto sa pomyseľne skončilo včera a posledné pražské minúty som strávila renderovaním zostávajúcich pixelov a tak mohlo uzrieť svetlo virtuálneho sveta moje ďalšie letné video - vizuálne spomienky letných dní, kedy sa svet točil rýchlejšie a rána začínali na obed. Pomenovala som ho inak ako ostatné, lebo to začalo byť kontraproduktívne a možnože iba preto, lebo netuším kedy začalo. Tí, čo svedomito stalkujú alebo sú somnou fbkamoši či účastníci zájezdu videa ho videli už včera a tí čo nie, kukajte tu:



Dajte vedieť, čo vy na to, alebo nedajte.

VIDEO - ZOOT x NITRA vlog

Pôvodne som nemala v pláne dnes blogovať, no v noci som dostrihala videjko a tak sa neviem dočkať až vám ho tu vrhnem, predsa nie každý sleduje môj neskonalý TyTuba kanál a ako som vám včera hovorila písala o tej otváračke novej výdajne radosti i uvedomila som si, že som nepriložila žiadny vizuálny materiál a ako sa hovorí - je lepšie raz vidieť ako stokrát čítať, here we go.

Len aby som uviedla na pravú mieru komentáre k minulému článku, na Slovensku máme dve Výdajne Radosti a to v Bratiske a Nitre. Druhá vec je, že výdajňa nerovná_sa predajňa v pravom slova zmysle, ZOOT funguje asi tak, že ak sa do tej Výdajne radosti viete v pohode dopracovať fyzicky, môžete si na ich webe napríklad naobjednávať z vecičky čo sa vám páči aj viac veľkostí a keď sa tam teda dostavíte, všetko oprobujete a okukáte - platíte iba za to čo sedí a čo chcete, stimmt? Taktiež jasné že to nie je úplne prázda miestnosť a štýlové vecičky tam nájdete aj keď si nič neobjednávate, napr. Herschel batôžtek či Cheap Monday náušnice ba dokonca detský kútik! Mne sa tento koncept mimoriadne pozdáva a tajne dúfam v otvorenie Výdajne v Košiciach.



Nomádka.

Keď som tu pred týždňom zaháňanala smútky, ešte som netušila akú paseku mi osud_na_ktorý_neverím narobí zo života. Pôvodne týždeň plný nezáväznej košickej nudy sa zmenil doslova na On The Road a tak som pred_posledné dni môjho leta vďaka slovenskému ZOOTu strávila v matke slovenských miest Nitričke, kde sa otvárala druhá Výdajňa radosti, konečne som spoznala divožienku Frešion a moje bystré oko kameramanské všetko pozorne zachycovalo - čoskoro uvidíte!

Víkend sa niesol v znamení mrazeného jogurtu, hlavného mesta no predovšetkým koncertíku a tak sa záverečný koncert Hradných Slávností a Blaváckeho Kultúrneho Leta stal i pomyseľnou hudbou a záverom môjho leta, ktoré síce neviem kedy začalo, no istotne sa zakončilo na pódiu monumentálnej Slovenskej filharmónie.
...Ibažeby o siedmej ráno, keď mi vytriezvenie z môjho nomádskeho života priniesol budík oznamujúci začiatok prvého dňa milovanej školičky po štvorhodinovom spánku (#PerksOfLivingInKošice alebo aj cestovať domov 5 a pol hodiny tochceš)

Kedže som ešte stále relatívne mladá (ešte jeden deň si to môžem povedať, zajtra totižto nastáva veková dekadencia), nedodostatok spánku sa mojou už takmer 22 (slovom dvadsaťdva) ročnou praxou takmer vôbec neprejavil, ba naopak! Cviko, obedík, prednáška, poobedňajšie Trieste, návšteva antikvariátu s intergalaktickým lupom v podobe dvoch gramoplatní klassiky, prvá hodina španielčiny a potom dvojhodinové fidlikanie (nech nerobím hanbu svojmu svedomiu). Domov som išla ruka v ruke s Mozartom, úsmevom na perách a dobrou náladou. Niektoré dni sa vydaria práve vtedy, keď čakáte totálne fiasko.

I keď mi tento životný zvratok totálne narušil môj pracne naplánovaný blogový harmonogram, zatancovala som si ďaleko od mojej komfortnej zóny a stálo to za to! 

White Stripes.

Smelý zas odišiel (domov na divoký západ) a ja som smútok zahnala novým rúžom (ktorý sa mi ani nehodí) a novými medzizubnými kefkami (lebo to je bohovský vynález). Tento (pretiahnutý predĺžený) víkend som mu okrem trošky Tatier (kde on ešte nebol a ja hej) ukázala aj tú reprezentatívnejšiu časť našich rozbombardovaných Košíc a síce Kasárne Kulturpark (ktoré odporúčam aj vám). Pochlipkávajúc limču a lungo v Pape i on uznal, že to tu nie je také stratené, čo by som označila ako malý krôčik pre ľudstvo, no obrovský skok pre Nitrančana (ak viete čo tým myslím #basic_východniarske_predsudky) no dnes ajtak vzal švestky, nasadol na Domicu a ja som smútok zahnala novým rúžom, ktorý sa mi ani nehodí.

The White Stripes - Seven Nation Army

FINLAND XIII. - Suomenlinna

Druhú septembrovú nedeľu som sa rozhodla venovať Fínsku, lebo som uznala, že bola by škoda ak by tieto fotky zapadli prachom v mojom bezodnom externom disku. Suomenlinna je na skok od Helsiniek, teda za pomoci pomorskej eMHáDéčky ste tam za pár minút.

Po vylodení sa na tejto pôvodne obrannej pevnosti sme vďaka podivnej konštalácii nevrlého počasia a pochmúrne desaturovanej oblohy mali pocit, že tu zastal čas napriek tomu, že ostrov je dodnes obývaný. To však hodnotím ako pozitívum a celému výletíku to dodalu istú dávku magična, veď posúďte sami/y.


Zo života FEIkára.

Desiaty september. Pre niekoho bežný pracovný deň, obyčajný štvrtok, zamračené miestami prehánky. Nič výnimočné zdá sa, no pre FEIkára hotová ekologická katastrofa. Deň, kedy sa zem rozostúpila, nebo sa pohlo a musím sa priznať, i ja som si pred desiatou hodinou rannou nastavila zo tri budíky a dve pripomienky. Prečo ten virtuálny hurhaj? No predsa zápis do rozvrhu!
Pozri, padá MAIS, niečo si želaj!
Tento rok nespadol, no ak chceš poznať hodnotu jednej minúty, spýtaj sa študenta kybernetiky inteligentných systémov (level up hah), ktorý si nestihol dnes do rozvrhu zapísať tie výhodnejšie hodiny. Na prvý pohľad banalita, no ver tomu, že ani ty by si nechcel byť v škole vo štvrtok (=vysokoškolský piatok) do pol šiestej keď nemusíš! Z tejto malej_veľkej žabomyšej vojny som vyšla so vztýčenou hlavou ryšavou a neverím, že toto práve píšem, ale celkom sa do školy už teším. Alebo sa možno iba teším na moje spriaznené kybernetické duše, ktovie.


Kaviarensko_povaľačská kultúra v Košiciach.

Do správ a emailov mi chodili všakovaké otázočky ohľadom kaviarensko_povaľačskej kultúry v Košiciach a kedže ich nebolo málo, rozhodla som sa raz a navždy spísať, ako fundovaný kaviarenský povaľač prvej triedy, všetky moje obľúbené miesta. Lebo to tu na východe nie je také stratené ako sa možno na prvý pohľad zdá a lebo sa tu o tom veľa z vás chodí presvedčiť na vlastné oko (teda súdim podľa počtu správ). Bez otáľania poďme teda na to:



  •   Halmi Café   (Hlavná 21 - treba vojsť do podchodu a potom hore schodmi) - ak uchmatnete balkónik (je len pre dvoch) tak máte super výhľad na Hlavnú ulicu teda v preklade najkrajšiu časť Košíc, ak neuchmatnete a predsa chcete výhľad tak kaviareň  Dias v Panta Rhei  (Hlavná 72), väčší balkónik no z inej strany Hlavnej zasa
  • Ak máte chuť na palačinkáreň -   La crêperie Bonjour   (Kováčska 9) má čarovný interiér a je drahšia,    Cathedral Caffé and Crêpes   (Hlavná 28) je cenovo dostupnejšia, občas bývajú klavírne a iné koncertíky
  •   Raňajkáreň Rozprávka   (Hrnčiarska 17) v uličke remesiel - krajšia; alebo   Raňajkáreň Rozprávka na rohu   (Hviezdoslavova 2)

PHILIPPINES II.

Prvá septembrová nedeľa, prvý z mojich cestovateľských restov -  filipínsky článok. Na Filipínach sme s orchestrom strávili jeden celý júlový týždeň (minulý rok) a kedže som sa so Štofkou dostala do rodiny, naskytli sa mi priam ideálne podmienky na moje antropolo a zoologické pozorovania:
- enormne obrovsko_gigantický hmyz - hlavne pavúky a motýle
- filipínčania nepoužívajú pri stolovaní nožíky. To bol pre nás asi najväčší kultúrny šok, krájať párku či rybu lyžicou bolo viac než zábavné, no možno to vysvetľuje ich nekonečnú mierumilovnosť
- malinkaté sladké banány, ktoré sa ti zmestia do dlane proste chceš
- ako prvú info v novom susedstve sme dostali naznámosť, že sused griluje psy
- je zaujímavé sledovať ako sa mení mcDonaldovská ponuka v rôznych krajinách sveta - raz sa stalo, že užuž odbaľujem burger a zrazu ryža. Celkovo vo všetkých filipínskych fastfoodoch dominuje ryža a je zaujímavé ako pristupujú k jednotlivým triviálnym problémom - do nápoja nedostanete slamku ani viečko aby ste neprodukovali zbytočný odpad
- Filipínčania milujú sladké. Všetko sladké. Od ľadového čaju cez fialovú extra sladkú zmrzku až po ovocie a zemiaky. Majú z nich sladké úsmevy.
- krajina kontrastov - malé koníky, párky a banány pre veľké rodiny s veľkými autami
- vďaka pobytu v rodine sme mali možnosť ochutnať filipínske mango - v roku 1995 uznané za najsladšie ovocie na svete alebo rambután čo v preklade znamená chlpatý (niet sa čomu čudovať)
- ďalšie divotvorné ovocie - atis - ktoré pestoval ocko našej hostiteľky a ktorého chuť by som definovala asi takto: "when banana was hanging around with peach", inak veľmi divné, nevedela som sa rozhodnúť či mi chutí alebo nie
- daň za pobyt na rovníku - prežili sme si tajfún sily 3/4 a poviem vám teda, že toto zažiť nechcete. Neskutočne to otriasalo celým domom, ja som sa teda moc nevyspala no Filipínčania to brali ako another búročka, spali si doslova s kľudom angličana Filipínčana

Foto_dokumentácia a to doslova, súhrn fotiek z mobilu.

ITALY II. - Cimitero Monumentale di Milano.

Tento minipidi vtáčikovský overal bude bystrému oku dlhodobého čitateľa isto povedomý. A ak nie s radosťou vám ho pripomeniem. Ležal mi v skrini asi rok lebo
a) je extrémne krátky
b) a škandalózny
no neposunula som ho ďalej lebo
c) sa mi strašne páči
d) vedela som, že raz príde jeho chvíľa
e) ak nepríde tak si ju urobím
f) už som hovorila že sa mi strašne páči?
V duchu hesla "dovolenka znesie veľa" v preklade "v zahraničí ťa ajtak nikto nepozná" som sa doňho v jeden milánsky sparný deň nasúkala a odvážne cupitala talianskymi uličkami. No veru poviem vám jedno, keby som so sebou nemala také nebezpečné chlapčisko ako je Smelý, neviem neviem či by som bola taká odvážna cestovateľka. Hlavne po tom, čo sme videli hlavnú stanicu Milano Čentrále o desiatej večer - nemožné sa stáva možným, kniha džunglí a podobne. Morálne ponaučenie pre dnešok  alebo aj staré rímske porekadlo teda znie - "Lastovičky na šatách ich dĺžku vôbec ale vôbec nezachránia, tak si pribaľ do kabelky chlapa alebo slzný plyn moja zlatá!" (A ajtak sa ich nevzdám!)


September.

- v preklade do jazyka vysokoškolského posledná šanca chytiť zameškané prázdniny za pačesy a vytrieskať z nich i poslednú kvapku pomyseľnej slobody
- mesiac byrokracie - istá smrť, to proste nechceš
- mesiac kedy mám narodky (!)
- mesiac kedy sa enormná kúpa ceruziek, zošitov, diárov a washi pások nepovažuje za psychickú poruchu nýbrž (milujem tieto české divné slová) nutnosť a priam psia povinnosť, už som spomínala, že september milujem?
- taký pondelok jesene
- návrat do kultúrneho života - nová divadelná a filharmonistická sezóna *yay*
- slivky, orechy, šípky
- mesiac, kedy sa skôr či neskôr ide do školy (nebojte, aj na psa mňa príde mráz škola)
No nie je super?


8 tipov na spásu duše II.

Hovorí sa, že ak chcete spoznať pravú tvár človeka, posaďte ho za spomalený internet. Ja ako človek pestujúci mentálny masochizmus, rozhodla som sa overiť toto staré porekadlo a hľa - zasadám za vyčerpané dáta (spomalené) v Štiavnických vrchoch (kde maximum je prosím pekne Edge) [=čiže spomalenosť na druhú] a dva dni dávam dokopy článok, ktorého výroba by ma normálne stála asi tak dve hoďky čistého času. Tak snáď aspoň bude stáť zato a trošku vám vyinšpiruje tento prvý septembrový deň!



BUDAPEST V. - 3 WAYS TO WEAR: PLAID TRENCH SLIM COAT III.

Pôvodne som mala v pláne nastoliť vysokú blogerskú morálku a aj by bolo čo publikovať, no moje plány skrížil výlet do Banskej Štiavnice (zas), chabé internetové pripojenie plus moja pozornosť sa jednoducho sústredila viac tým offline smerom a teda povedala som si, že morálka pár dní počká. I tento článočok kebyže si fotomateriál nepripravím doma, neviem veru či by vznikol.


ITALY I. - Duomo di Milano.

Miláno - mesto módy, selfie tyčiek a veľkolepej architektúry. Aj keď sa nám snáď všetci taliani ktorých poznáme čudovali a odhovárali nás od neho, spiatočná letenka za 19€ z rodného mesta (áno, z Košíc!) obmäkčí peňaženku i toho najzarytejšieho hejtera a tak sa desiateho augusta večer ocitáme na miniatúrnom letisku a započíname tak štyri dni v druhom najväčšom meste Talianska plné nutelly, panini, fragóly, pizze, pasty, lavazzy a enormných teplôt.



Ťažko je žiť ťažko.

Konečne som sa na chvíľu zastavila (doma). Tak trochu i nedobrovoľne, kedže môj tuhý korienok skolila choroba (wtf ochorieť v auguste) čo má za následok to, že sa len tak ponevieram po byte ako taký chorý mýval, čítam knižky ako na bežiacom páse, spím asi tak 487 hodín denne, s nechuťou pijem zázvorový čaj a nemám na nič chuť. Ani na tých 500 fotiek čo ma čaká z Milána. Ani Sylvia mi na dobrej nálade moc nepridáva - Nočné tance a angličtina at its finest sú pre moju zázvorom opantanú hlávku predsa len ťažší oriešok než som si myslela. Na ňu ešte budem musieť dorásť.



Blúzka // Blouse (find here) - Romwe
Sukňa // Skirt - kedysi dávno z Choies
Knižka // Book - Nabokova Lolita

VIDEO | GRAPE 2015 [sobota]

Blogerka mieni a železnice slovenskej republiky menia, i nepodarilo sa nám usadnúť za fancy slovenský mliečny stôl, no o dvanástej sme už netrpezlivo stepovali pred toitoikovou bránou a na pravé poludnie teda započalo našich dvanásť festivalových hodín. Ako to dopadlo si môžete pozrieť v mojej mini grejp galérii na facebooku alebo tuto poniže vo videjku.



Síce som trochu podcenila situáciu a neurobila toľko videí aby som bola s výsledkom spokojná, no taký je život festival.


Boli ste? Vám sa ako páčilo?

G_rape me, my friend.

Tento rok som plánovala vyhnúť sa všetkým hudobným festivalom. Že proste NEIN. non, nejdem, nestíham, nekúpim si lístok! No a potom mi v dží_maily pristála ponuka. Ponuka s krycím názvom - ak odmietneš si fakt blbá.
Aj keď letíš štrnásteho o polnoci domov z Milána.
Aj keď vlak do Piešťan ide o 4:04 ráno.
Aj keď si budeš musieť pichnúť kávu do žily asi.
Moja festivalová duša plesá v duchu mladosť - radosť (ešte sa na to cítim), slovo dalo slovo a tak sa v sobotu vďaka slečne nositeľke dobrých správ Veronike ZOOTovej ocitnem na Grejpe, kde budem rozdávať radosť a svetový mier, možno niekoho poteším i odznačikom či zľavovým kupónom (a tajne dúfam, že i na Grejpe budú tetovačky) a tak. Okrem mojej imaginárnej radosti tam bude i opravdická Výdejna radosti, takže ak si zo ZOOTu niečo v priebehu týždňa pred festom objednáte, môžete si to vyzdvihnúť na Grejpíku, čím spojíte príjemné s užitočným príjemným, čo sa vskutku môže hodiť tým, čo niesú z ČR či našeho hlavného mesta.


Útržky.

Kedže na fb som bola viac akčná ako na blogu, rozhodla som sa i vás fbfree nezainteresovaných oboznámiť a útržkami a poznatkami uplynulých dní. (I keď tam som už skoro všetko vykrákorila)
_Na moje dvadsaťdvojiny som si venovala kúštik islandského potešenia pre moje ušné bubienky, nákovky a strmienky čo teda v preklade znamená, že 25. septembra ma máte varenú_pečenú v MeetFactory v Pražke náčúvajúc éterickej bytosti Sóley (vkladám do toho minimálne také nádeje ako do koncertu Agnes Obel,ktorý ešte stále hodnotím za naj hudobný zážitok)

_Čo ťa zaručene zobudí ráno po troch hodinách spánku?
     - budík? NIE
     - divoký pes skočiac do postele oblizujúc obe oči? NIE
     - nechutná mucha čo ti vletí so izby, trieska so sebou o zrkadlo a vybrala si tvoju hlavu ako cieľ útoku? SPRÁVNE!

_Začala som sa zas učiť francúzsky aby moja bohapustá existencia nadobudla aspoň aký_taký vyšší zmysel // sedem dňový streak yeah!

_Ak ste niekedy čítali Anču Kareninovú a nepáčila sa vám filmová verzia (2012), určite si kuknite adaptáciu z roku 2013. Práve som ju dopozerala a konečne hodnoverné prevedenie dajakej knihy. Z môjho subjektívneho pohľadu by som povedala, že sa zhoduje s tým, čo sa mi odohrávalo v hlave počas čítania (atmosféra, postavy, istá dávka nudnosti) na 87%, akurát Karenin bol vo filme viac švihák ako v knihe (no ako jeho opis v knihe), no vždy lepšie ako kučeravý blonďáčik Vronskij v adaptácii s Keirou. (ktorý vo mne evokuje toto)

_Endless_backless story
Moja chrbát obnažujúca zbierka sa rozrástla o ďalšieho člena. Basic čierne tričko s odhaleným chrbtom som podvedome zháňala už hodne dlhú dobu a podarilo sa mi to napokon tuto. Nenechajte sa zmiasť farbou trička na fotke na stránke, počíhala som recenzie, riskla to a nebanujem! Vždy som také na orchestrálnych koncertoch ticho závidela Štofke.



8 tipov na spásu duše I.

Nie, nerozhodla som sa rozšíriť pole pôsobnosti o religionistiku, no povedala som si, že keď vás tu už toľko zanedbávam (a vy ste mi napísali také pekné komentáre k minulému článku), tak nech z toho kliku čo ste mi dnes obetovali i vy máte nejaký osoh.










O nečiernobielosti a úchylkách alebo aj neštandardná odpoveď na štandardnú otázku.

Dovoľte mi konečne publikovať článok, ktorý v konceptoch tróni od roku 2011 a s menšími i väčšími obmenami sa tu a teraz derie na povrch mojej divotvornej klávesnice. Zn.: Len pre silné žalúdky mozgy a zároveň výzva do battlu pre akéhokoľvek absurdného tvora, ktorý si trúfa rozlúštiť všetky literárne metafory a odpovedať do komentu svojim súborom mini_úchyliek. Lebo dnes míchám smoothie z úprimnosti duše a najhlbších zákutí. Čítaj ak to dokážeš!



Blogoniny.

Keby bol môj blog dieťaťom, a teda zákonite ja jeho matkou, bola by som fakt nanič mama. Včera oslávil svoje 5te narodky a ja som na to celkom zabudla. Chudáčisko moje malé, žiadne konfety, tortička s horiacou päťkou ba ani premotivovaný spomienkovo-narodeninový článok, toľká hanba, no uznajte.


Regule bežnej Dominiky.

Môj na prvý kuk bohémsko_povrchný život, aj keď sa Ti to na prvý pohľad nemusí zdať, sa predsalen riadi istými regulami. Bez nich by to bola číra anarchia, tetované myši a kadečo a kedže slovo koncept sa nowadays mimoriadne nosí píše, predostriem Ti drahá čitateľka (možno čitateľ) dnes tie svoje - letné. Aby bolo jasno:

  • koncept free_the_nipple [before it was cool] pretože 
    • podprsenka je oštara ak do nej nemáte veľmi čo
    • časy 14-15-16, keď trebalo mať niečo 'tam hore' sú už zamnou
    • plastové ramienka, ktoré každý vidí aj keď si myslíš, že sú neviditeľné, boli cool pred 10 rokmi neboli nikdy cestou
    • posledné roky nejako oveľa menej riešim a je to mega oslobodzujúce
    • šaty a tričká bezchrbtovej kosti bezchrbta sú proste... hľadám iný výraz ako top,lenže oni sú proste top. Aspoň pre mňa teda.

O vanilkových rohlíčkoch a Kunderovi.

A vlastne nie. Iba som dnes dofinišovala znesiteľno_Neznesiteľnú.ľahkosť.bytia - knižku, ktorá ma sprevádzala na mojich neverending cestách po našom malebnom Slovensku (v rámci udržania mojej cestovateľskej kondičky, blud, cestovala som za Smelým) a jej nonšalantne pomiešané dejové línie a vyšperkované slovné spojenia alá Benátky hoven mi ešte stále víria hlávkou. No nie o tom som pôvodne chcela. Po dlhej dobe som zas oprášila moju malú zúboženú Smenku a rozhodla som sa vám dnes namiešať výživnu zmes dokonalej analógovej nedokonalosti. Po tom, ako som po dlhej dobe znova okúsila ten roztopašno.zvedavý pocit na spôsob motýliky.v.žalúdku pred tým, než si ideš kuknúť čo tvoja analógová krabička vyprodukovala, je viac než isté, že ďalšie filmové rolky na seba nenechajú dlho čakať. Stay analogue!


  Lebo raňajky sú rituál. Vždy.  


  Šarmantná Banská Štiavnica nenechala jedno estetické oko suché.   

Halmi Kafé.

Aby som seba i vás utvrdila v tom, že jahodový kufrík do každej rodiny nie je len záležitosťou alica.v.krajine.škandivávskej_looku do lesa a že nemám problém vyvenčiť ho i v košických uliciach, prinášam dôkaz namiesto sľubov. Na moje prekvapenie kufríčok ani nepobúril až tak okolie ako napríklad kvetinky vo vlasoch, jahody sú asi spoločensky viac akceptovateľné. To si uvedomili isto i Beatlesáci, keď v mentálnom adamovom rúchu pobehovali po jahodových poliach. (#LSD)


Cats, I am a kittycat.

Kedže mi započalo tretie skúškové tohto ročníka, moje prokrastinačné bunky klopú na dvere a ja otváram, nazerám za hranice všedných dní až som sa dostala k tomuto videu. Z globálneho hľadiska je totálne odveci, no priam statement video mojej sídliskovej ranej mladosti. No ale nie o tom som chcela. Vec sa má tak, že všetci spolužiaci, známi aj neznámi finišujú svoje skúškové, píšu oslavné statusy, púšťajú žilou alá ruka hore noha v torte a ja úbohá (mesačná dávka sebaľútosti ) začínam. Však čo, že už som odskúškovala vo Fínsku, prečo si nedať pár zápočtov, zadaní a exámov aj doma. A tak som dnes, dozvediac sa konkrétne termíny skúšok, zahájila sezónu prokrastinácie rituálnym žehlením obliečok a košieľ (T: Dominika čo robíš? D: Práve som dožehlila. T: *veľký WTF a otázniky* T: Ďalšia vec ktorú som nevedel, že dokážeš.), no a zajtra si určite upracem izbu, nalakujem nehty, vypracem poličky, zahrám na husľu, pozriem Game of Thrones (to asi aj dnes) a pôjdem... konečne urobím poriadny skúškový harmonogram aby som sa totálne neopustila a nenechala sa opantať sladkým životom prokrastinačným. Držte mi palce vy, vy všetci čo už nemusíte trápiť svoje mozgové bunky a ak ste sa náhodou ešte stále nevymanili zo spárov skrípt, poznámok a testov, sme v tom spolu!



VIDEO - 150 DAYS OF ERASMUS!

Keby ste vy len tušili,že aké veľké a pritom márne snahy boli vynaložené na to, aby ste mohli vidieť toto videjko skorej ako teraz. Aby som uviedla do deja tých, čo nestalkujú instakilogramy, ocitla som sa na týždeň v okolí Banskej Štiavnice (o čom vám ešte napíšem), kde som sa mala pôvodne učiť, no v duchu prokrastinácie i postrihala som za deň a pol škandinávske video. Trikrát hurá, video postrihané no čo z toho, keď ho nikto neuvidí? I teda pred dvoma dňami presne, vyskúšali sme ho zavesiť "hore" prvý krát. Cez zdieľanú Edge wifi - zostáva 8147 minút, čiže niečo okolo piatich dní - čo dodať. Pokus číslo dva - včera sme započali púť na miestny penzión, ukradnúť si trochu wifiny pre dobro ľudstva, no po hodine sme to taktiež vzdali. No trikrát hurá Košickej optike, hneď ako som dorazila po strastiplnej ceste domov, videjko pofičalo za 5 minút na TyTubu a teraz na blog. Tak číhajte a kľudne povedze, čo si o tom myslíte. Videosnapov bolo pôvodne cez 500 a tentokrát som sa rozhodla vsadiť viac na impresie a pocity než na slepé dokumentovanie polroku. Snáď to nebol šľap vedľa.

Pre naj zážitok na svete si dajte HD 1080p, no ak vaše internety nezvládajú, budem rada aj za 720p.




Ak sa vám moje videjká páčia, poteším sa aj odberu na jútube, už teraz si brúsim objektívy na ďalšie letné videjko!

FINLAND XII. - Čo ma Finlandia naučila.

Ako som už minule načrtla, moja pamäťovka, externý disk ba dokonca aj mozog sú ešte stále plní fotiek, pojmov i dojmov z môjho divokého erasmáckeho života, i rozhodla som sa teda podeliť sa s vami o životné skúsenosti, ktoré som nadobudla na mojej tŕnistej ceste škandinávskom. Lebo to nevymyslíš, to je sever.
- Nikdy nie je tak zimno aby nemohlo byť ešte zimnejšie.
- Bicyklovať v -15°C na ľade sa dá ak sa chce.
- WTF -  Welcome to Finland.
- Ak niekto v intrákovskej domácnosti prestane umývať riad, chce vám tým niečo povedať.
- Hlúpi a opití spoločensky unavení majú šťastie.
- Keď dostaneš na projekt mesiac, nezačni ho robiť posledné tri dni pred deadlinom.
- Nikdy sa neopi tak, aby si nevedel bicyklovať domov.
- Keď si už myslíš, že príde jar, na druhý deň zaručene nasneží.
- Že najväčšie poklady nájdeš vo fínskom sekáči práve vtedy, keď nehľadáš.
- Nikdy nejedz žltý sneh.
- Nič nie je nemožné, i ubytko v Štokholme za 9€ na noc nájdeš ak sa snažíš. Podotýkam nie v hosteli!
- Ak taliankam pomáhaš set-upnúť router, nikdy (fakt nikdy) wifinu nepomenuj pizza pasta.


Home.

Aj keď mám ešte v zálohe páru článočkov z krajiny momentálne nikdy.nezapadajúceho.slnka, rozhodla som sa uviesť na pravú mieru fakt, že moja occupation sa rapídne zmenila. Som totiž doma a môžem dokonca s hrdosťou dodať - konečne! Veď i Kundera raz napísal, že človek, ktorý túži opustiť miesto, kde žije, nie je šťastný a v konečnom dôsledku mal pravdu. Pred odchodom do Fínska ma už všetko deprimovalo, štvalo a želala som si, aby som už bola preč čím skôr. Tak sa aj stalo, prešlo 5 krutých mesiacov a ja, v januári hodená do ľadových fínskych vôd som sa v nich za ten čas naučila plávať. Životná lekcia je zamnou, zmenená, šťastná a pripravená postaviť moje nové ja zoči voči realite, domovu a miestu, kde patrím. Som totiž doma a môžem dokonca s hrdosťou dodať - konečne!
Lebo doma je tam, kde...
- sú pirohy a bryndzové halušky - naj vec po príchode z cudziny, súkromný týždeň slovenskej kuchyne)
- sú psíčatká
- je čistá kúpeľňa - aké maličkosti človek odrazu ocení a celkovo si začne všímať, ako je doma čisto
- sa wifi pripojí automaticky - i keď podľa tohto je mojím domovom i škola a o tom by som už polemizovala
- je plná chladnička a plný šatník - to prvé je mega, to druhé sa snažím redukovať a chytá ma i mierna nostalgia ako tak fotím jednotlivé kúsky nesúce si svoje spomienky
- vás na stole čaká tofife - mamkina klassika, vždy keď som bola smutná alebo sklamaná, ocitla sa na stole znenazdajky instantná karamelová láska
- nemáte iba jeden pár topánok - pre osobu ako ja, zaťaženú na topánky, bolo vskutku challengujúce prežiť polrok s jednými zimnými topánky a jednými Vanskami
- vás už pozná poštárka - blogerky by vedeli rozprávať
- sa na práčku nemusíte zapisovať týždeň dopredu - ako staré fínske porekadlo vraví: Nezapíšeš sa - neperieš! 

  A kde je vaše doma?  
.

  Edward Sharpe & The Magnetic Zeros - Home  

SWEDEN II. - Gamla Stan.

Druhý deň v Benátkach severu sme, narozdiel od toho predchádzajúceho, strávili celý celučičký v uliciach. Prekutrali sme uličky Gamla Stanu, vylihovali na lehátkach popíjajúc čerstvo upraženú kávu, poflakovali sa po prístave a deň zakončili s vyloženými nohami a vrecúškom prvej pomoci (rozumej cukríkov) na zapotrošenej vyhliadke, ktorá nám poskytla dostatočný nadhľad a pohľad na slnkom zaplavený Štokholm len umocnil fakt, že toto je mesto s veľkým M.

The second day in so called Venice of the North was a little bit different from the previous 'culture.inside' one. We spent a whole daytime wandering around in the old town. It is always enjoyable to wander around in unexplored city. We were discovering the beauties of narrow streets of Gamla stan, lazing on sun loungers while drinking freshly roasted coffee, hanging around the harbour and at the end of the day we were just chilling, enjoying view of sun-drenched city with pocket of random candies.