Aby sa moje dni celkom nezliali do jedného veľkého textového editoru a vývojového prostredia v jednom, a taktiež pre zachovanie duševnej rovnováhy, naordinovala som si povinnú limču či minule i návštevu kina (tá bola povinná skôr z hľadiska, že lístky čo som vyhrala u bonami pred sto rokmi končili záruku o dva dni). Zatiaľ čo limča bola fajn, film za veľa nestál a za Noc v New Yorku alebo teda za Before We Go vám rozhodne neodporúčam mínať drahocenný čas, ale tak čo už, nie každý deň je nedeľa a nie každý film stojí za hriech. Paradoxne, dnes nedeľa je (statingovanie the obvious ma naučila bakalárka), jedna z tých, čo by ste najradšej robili celý deň toto, no realita je iná. Prakticky celý tento tambler vyjadruje priebeh zrodu bakalárky alebo inými slovami - keď sa váš mozog zvíja v pôrodných kontrakciách. Niekoľko dní. Aspoňžesi mám kde vyliať svoju prepotenú dušu, všakže. Inak foto_príloha bola nafotená užanineviemkedy, asi tak pred 475 rokmi keď som vytiahla moje vápenné nohy prvý krát v tomto roku na prechádzku, nonšalantne splývala s budovou a chýbajúci pigment nahrádzala tisíc a jeden vzorom.

Danubiana bola mojím jednoznačným must-see, kedže som zastávala názor, že je to strop toho, čo sa dá v modernom umení vidieť v Bratiske.(Asi aj celkovo na rodnej hrude celej) Moje túžby a očakávania sa len potvrdili a naplnili, keby sme mali takú Danubianu Hornadianu aj za Košicami, určite by som tam strávila nejednu sobotu. Celé to na mňa pôsobilo až neslovensky (trochu mi to pripomínalo atmosférou štokholmské moderna museet) a veľmi upokojujúco. Spoločnosť nám robila Kvetina, čo vzišlo z celkom nezáväznej konverzácie deň pred v Urbančomsi, že reku ani ona nebola ešte, tak poďme. Avšak stráviť deň s dvoma fotonadšencami a ašpirantmi na art. tituly, to nie je len tak vážení, počet hľadáčikov predčil počet dostupných očí a miestami to muselo vyzerať veľmi zvláštne - štatút fotoaparátom štvanej zveri si vyskúšal asi každý zo svätej trojice, neminulo to ani mňa a Biskita, no ani Kvet! Súhrnom obrážtekov odomňa vás nasýtim teraz a video dostrihám snáď v najbližších dňoch, na to sa obzvlášť teším!

V máji sa nám s challengami priam roztrhlo vrece. Tak napríklad Redpoppy challenguje svoj šatník a Zoot challenguje nás všetkých. I ja som sa rozhodla prispieť svojou troškou do pléna, i keď s oblečením to teda nemá nič spoločné. Rozhodla som sa ísť viac pod povrch a siahnuť na dno svojich zakázaných ovocí. Pôvodne som sa s tým ani nechcela nikde priznávať, lebo keď zlyhám tak to nebude taký trapas, ale povedala som si, že ma to možno motivuje samapredsebou sa nestrápniť. Jednak mi to prospeje a som zvedavá na dopad a ako sa to celé vyvinie. O čo sa ale jedná?