Free Lines Arrow February 2018 | ♥ D.

Airbnbíčko v Paríži

Pri výbere ubytka na výletoch sa snažím o to, aby už aj ono samotné bolo jedným zo zážitkov, na ktoré sa dopredu teším. Veď ostatne, ak by som chcela neosobnosť hotelovej izby, tak idem do hotela, či? Samotný výber beriem veľmi vážne, minimálne tak vážne ako výber knižiek v knižnici. Výsledné bydlo je tak zložitou nelineárnou funkciou viacerých premenných a to
- lokalita
- cena
- fotky
- intuícia
- cena voči lokalite
- cena voči ponúkanej izbe či bytu
- trošinku aj estetika prostredia, jasné, ideš tam iba spať, ale ak si môžeš vybrať, určo si aj ty vyberieš  estetickejšiu možnosť ak to nezasahuje moc do finančného limitu (a vidíš o tom som hovorila, nelinearita človečiny a rozhodovania)
- recenzie od iných ľudí
- to niečo navyše

Izraelské estetično

Bystrému oku isto neušlo, že som svoje neuróny vzala zrelaxovať po poslednom skúškovom do Izraelu. Konkrétne Tel Aviv, áno, presne ten, kde pred dvoma dňami zatvorili letisko kvôli konfliktu a presne ten, kde pred troma dňami zrušili lety z Košíc. Náhoda? Ja si myslím, že áno a zároveň, že mi bolo dožičený kúsok asi šťastia v tejto hre udalostí menom svet. Neviem si predstaviť, čo by bolo teraz, ak by sme si pobyt predĺžili o tri dni, asi by som tam ostala navždy. (Čo by sa mi asi páčilo.) No ale dnes som chcela o inom. O pekných veciach, estetike, líniách, archiporne.

Pre nadšencov krásna ako som ja sa blízko Tel Aviv v meste Holon nachádza Dizajnové Múzeum. Easy, povieš si. Aj my sme si povedali, easy a že určite tam chceme ísť, nech to stojí čo to stojí. Ono človek si uvedomí až na mieste, že to nie je také jednoduché keď ti naplánovaná trasa zlyhá, pôvodná zastávka neexistuje a nemáš net v mobile (alebo aj megabajt za 16247€ všakže), keď všetko je v hebrejčine, aj keď na internetoch písali, že je to tu paralelne v hebrejčine, arabčine a angličtine - no jasné! Všetky autobusové zastávky majú poriadky po hebrejsky, čiže keď ich čítam ja, tak je to asi “dhshgdhsjsjdbdbehmechbuch”. Potom niekde nasadneš a vystúpiš o 2526 km inde ako máš, ale aj také si treba vyskúšať. S trochou snahy napokon všetko dobre dopadne, väčšinou.

Ja osobne som bola ohromená, že aké múzejko to majú v takom meste, i keď je to nalepené na Tel Aviv, nie je to Tel Aviv, takže vcelku zaujímavosť a potom ako vstúpiš (hej hej hneď potom ako ti skontrolujú tašku či si neprišiel v mene viery či neviery rozflákať dizajn na framforce) už len kukáš hore dole doprava doľava na tie línie a vlnky a nechápeš.

K dizajnu vnútri, expozícia bola venovaná izraelskej ikone Ronit Elkabetz, jej šatníku a životu, čo bolo pre mňa celkom nové, kedže som nemala šajnu kto to bol. Dozvedeli sme sa, že Ronit zomrela na rakovinu pred dvoma rokmi a táto výstava bola venovaná jej pamiatke. Zvláštne, zamyslela som sa tak nad tým, čo tu po nás ostáva a ako nás to definuje. Po Ronit ostalo množstvo šiat a vecí, fotky ako sedí na záchode a užíva života, jej nedokončené navrhované šaty, veľa myšlienok. Prinútilo ma to premýšľať nad sebou semou, akými vecami a myšlienkami sa obklopujem, ako ma to definuje, chcem to takto?