Čírou náhodou som sa rozhodla otestovať včera iMovie, že ako to funguje a tak som si vzala všetky videá z Terceiry čo som mala a veľmi náhodne a intuitívne som ich do seba nahádzala. Minividejko alebo aj príbeh dvoch #independentwomen, ktoré si prenajali jeden skúter a brázdili ostrov Terceira v ďalekom Atlantiku. Keby nebolo auta na konci videa, vyzeralo by to, že sme na celom ostrove samunké dve. Museli sme aj vyzerať dosť komicky, keď nás videla naša inštruktorka surfovania, povedala, že sme veľmi [kjut]. Ja si osobne myslím, že sme s tými helmami vyzerali ako také dve udatné kuriatka. Každopádne, ostrov na skútri je úplne iný pocit ako auto, cítiš všetko stokrát intenzívnejšie a keď už pocity sprostredkovať nemôžem, chcela som ukázať aspoň to aké magnificentné pohľady sa nám naskytli.
Na skútri naprieč Terceirou
[youtube https://www.youtube.com/watch?v=3H_MHpybl7I]
Ako som tak nahrala video a začala sa vŕtať v mojom youtube, zacnelo sa mi. Pozerala som svoje videá a sakra, kde sa podela všetka ta kreativita? Skoro úplne som prestala natáčať bežné radosti života a to ma moc mrzí, veď som si aj kúpila riadnu mašinu, aby som to mohla všetko dokumentovať. Keď som sa ďalej pitvala v týchto myšlienkach, došla som k záveru, klasickému, že moje veci pre mňa neboli dosť dobré, moje vysoké nároky ma stopli v tvorbe, totálne. No keď sa tak nad tým zamýšľam, riadna hlúposť, lebo tvorba videí v mojom živote sparkuje veľa joye, ako by povedala Marie Kondo a práve k tomu by som sa chcela tak nežne vrátiť. Robiť veci, čo ma bavia najviac napriek tomu, že s výsledkami nie som na 100% spokojná. Na blogu sa mi to už podarilo, ten ma baví stále viac a viac a život ma učí, že nemusí byť všetko dokonalé. A hlavne, menej je niekedy najmenej a viac a tak. A tak sa lúčim so slovami, že robte čo vás baví, len tak. Pá.
Videjko je moc pěkné, věřím, že to musel být skvělý zážitek a mnohem lepší a záživnější způsob než cestovat autem :)Taky se snažím usměrňovat svou perfekcionistickou a věčně nespokojenou dušičku, učit se a smiřovat se s tím, že nikdy nebude všechno úplně perfektní stoprocentně podle mých představ. Jde to ztěžka, ale snažím se na to zvyknout, protože v opačným případě asi nikdy nic nedotáhnu do konce a budu se všeho akorát nešťastná s myšlenkou \“že to prostě mohlo bejt lepší\“… 🙂
Máš pravdu, mala by si točiť a kreovať videá zase! Podľa mňa je nežne citeľné, že ťa blog baví o niečo viac, lebo sa aj číta o niečo inak – lepšie. Maj pekné dni a pokračuj v tom, čo ťa baví :)))Patri
ďakujeem <3 veru je to úplne iné hlavne keď som si to takto porovnala, lebo prvý krát sme boli na azoroch autom a to bolo ako cestovať v bubline :Pa veru ako píšeš, nikdy sa reálne ten pocit, že je niečo dokonalé nedostaví, takže čím skôr sa s tým zmierime tým lešpie pre nás 😀
ah jaj, pravda! vďaka patri za také povzbudivosti, keď je tomu tak, že naozaj je vidno, že ma to baví tak to som len rada <3
Super, Domi! Krásně jsi to napsala. Myslím si, že je to stav, který zná snad úplně každý, kdo cokoli tvoří. Hlavní je nezanevřít a i přes nějakou drobnou nespokojenost pokračovat v tvoření dál. S nadšením a radostí. Jedině tak se můžeme posouvat dál. A navíc se neustále zlepšovat 🙂 Těším se na tvou další tvorbu!MIA
To je bozskyyyy 🙂Sarushef blog