Tongariro Alpine Crossing – túra popri Hore Osudu

Ak mám byť celkom úprimná, asi nie úplne som si uvedomovala do čoho idem. Keď si na internetoch prezeráš fotky a videá a všade len čítaš ako je to naj jednodňová túra sveta, nevieš si tak úplne predstaviť aký level dna vie tvoje telo dosiahnuť. No a potom to zažiješ. Vysokohorský výšľap popri Hore osudu.

 

Čo to vlastne je?

Tongariro alpine crossing je horský prechod medzi Horou Osudu rozumej Mt Ngauruhoa a Mt Tongariro. Masakrálny, skoro dvadsať kilometrový výšľap cez sopečnú krajinu. Miestami sa cítiš ako na mesiaci. Turistické jazyky hovoria, že najkrajšia jednodňová túra na Zélande a tak si píš, že toto som chcela vidieť. Nech to stojí čo to stojí.

 

Hora osudu

Ak si myslíš, že si Frodo alebo čo, a že si tu môžeš odniesť prsteň na Orodruin, tak nie. Už aj značky zväsili, aby ľudia dali tej Hore osudu už pokoj. Lebo je posvätná a bodka. Takisto sa nemôžeš dotýkať Emeraldových jazier. Osud tu ale môže zohrať kadejakú rolu. Tabličky ťa po celej ceste upozorňujú, že si na aktívnom vulkanickom území a že to môže hockedy buchnúť. No čo ti poviem, radosť trekovať.

 

Najznámejší výhľad túry na Emerald Lakes

Prerekvizity

Kedže táto túra nie je práve z tých najľahších, musíš sa na to dobre pripraviť. My sme sa z Aucklandu vybrali deň dopredu. Poobede sme omrkli Hobbiton a po tom sa pobrali spať do kempu. Je fajn, keď si po ceste naplánuješ nejaké zastávky, nech to nie je deň premrhaný šoférovaním. Päť veci, ktoré si ale musíš naplánovať naistotu sú:

_spanie

_odvoz do Mangatepopo (odporúča sa začať z tejto strany)

_časový plán

_počasie

_veci so sebou

 

Kempovačka

V národnom parku Tongariro nájdeš platené kempy, ale aj tie zdarma. Keď si vyvolíš tie zdarma, lebo však načo míňať prachy na miesto, kde budeš tak 6 hodín, priprav sa na riadnu divočinu. My sme spali v aute v kempe Urchin. Tento kemp sa nachádzal prosím pekne v strede lesnej ničoty a my sme tam prišli z toho Hobbitonu asi okolo polnoci. Samozrejme prežili sme to, ale bolo to najdesivejšia podívaná ísť cež typický Zélandský prales v totálnej tme. Do cesty ti skáču divoké veveričky a od tvojich svetiel sa odrážajú náhodné páry očí. Si rád, ak ten kemp vôbec nájdeš. Signál toto miesto taktiež nevidelo. Ale však ako hovorím, na šesť hodín prežiješ. Vyšlo nás to 0 NZD na osobu.

Koniec je nový začiatok

Prečo šesť? Lebo na Tongariro musíš ísť superskoro. A aj keď nechceš vstávať o šiestej ráno, Tongariro nie je okružná túra. A teda potrebuješ shuttle. Shuttle je ranné vtáča a premáva od 5:30 a iba do 9. Shuttle ťa vezme na koniec túry a ty potom trekuješ nazad ku svojmu autu. Koniec je tvoj nový začiatok. Je viac spoločností, ktoré ťa odshuttlujú, my sme mali odvoz od Tongariro Transport hub a vyšlo nás to 35 NZD na osobu.

Zastávka pri Blue lake, Novozélanďania a ich pomenovávanie vecí je vždy takto príčetné

Časový harmonogram

Vstávali sme okolo šiestej a v desivom kempe bola ešte stále tma. O 7:00 sme už mali shuttle. Nezabudni, že na parkovisko ku odvozu sa ešte samozrejme musíš dopraviť a na shuttle musíš byť desať minút dopredu. Nepodceň to. Podľa mňa osobne je lepšie ísť takto skoro, aby si mal kopec času. Túra trvá zdatnému človeku vraj kľudne 6 hodín, no nám trvala desať. Z toho v pohybe sme boli 7,5 hodiny. Lebo ja teda vôbec nie som zdatná a rok som sedela vo formaldehydovom kancli. Ale zato, nie je tak nezvládnuteľná ako ju opisujú v oficiálnom videu.

Teda okej, nechcem to zľahčovať bola to šialená makačka, ale zvládla som to aj ja s temer neexistujúcou kondičkou. Musím ale podotknúť, že ja nemám nejaké závažné zdravotné problémy pohybového alebo kardio charakteru, ktoré by mi bránili sa podujať na toto bláznovstvo. Taktiež chovám veľkú lásku k turistike, takže buď máš veľkú kondičku alebo veľkú motiváciu. Najlepšie obe, no postačí jedno. Cesta nám trvala desať hodín aj preto, že sme sa veľa krát zastavovali, lebo výhľady sú dychberúce. Chceli sme si tú prírodu aj trochu užiť, však tak nie sme každý deň. Napríklad na Soda springs sme dosť dlho raňajkovali a pri Emerald lakes sme obedovali možno aj hodinu a pol.

Emerald lake

Trošku sme sa báli, že nás zavrú na parkovisku, ktoré je vraj otvorené len do piatej. Mali sme z toho menší stres, lebo ak sa ti toto stane, niekedy je pokuta za otvorenie závory po otváracích hodinách aj 100 a viac NZD. Prišli sme však niečo po piatej, naše auto tam bolo chudák jediné, no našťastie žiadne závory a zatváračky.

Počasie

To je jediné, čo asi neovplyvníš, no do istej miery si to tiež vieš naplánovať. Lebo ak je počasie zlé, na niektorých miestach tzv. kritických bodoch sa vtedy dokonca odporúča otočiť a vrátiť sa. Ľahko sa tak môže stať, že to jednoducho nebudeš môcť dokončiť.

My sme pozerali predpoveď a reálne sa rozhodli tri dni dopredu. Ak hovoríme o počasí, zoznám sa s Metservice. Na tripe na Zélande to bude tvoj najlepší kamoš a najpresnejší zdroj počasia. Predpoveď pre nás síce hlásila polooblačno, no v skutočnosti to dopadlo ako nulaoblačno a obrovský výpek. Počas treku som tak často bolo sporo odetá. Čo je však tá dobrá alternatíva, aj keď to bolo únavné. Na druhej strane, ráno som mala na sebe vrstvy štyri, jednak bolo mega zima než vyšlo slnko a aj preistotu.

Raňajky pri Soda springs, ešte som nevedela, čo nás čaká. Boli palacinky aj smoothiečka.

Výbava

Tongariro znamená byť možno aj desať hodín na nohách vo vysokohorsko-sopečnom teréne ak si ja. Popravde, aj 7 je dosť. Nečakaj tam Zámkovského chatu a guláš, na všetko čo sa ti môže stať sa musíš pripraviť. Jediná istota je, že túruješ od záchodu k záchodu.

_prosím, vezmi si normálne turistické topánky – poďakuješ si (v jednom úseku sa brodíš cez sopečný popol a to proste v adidasoch nechceš)

_veľa vrstiev, preistotu. jedna nepremokavá

_niečo na hlavu a liter opaľováku

_vodu na celý deň, to snáď ani nemusím hovoriť, po ceste nie je nič

_jedivo na celý deň. To sme nijako špeci nepripravovali, večer po ceste do kempu sme sa zastavili v obchode a nakúpili veci, čo prežijú zub času. Aj smoothie aj palacinky boli zato

Môj tajný tip – na Zélande majú široký výber energetických tyčiniek v štýle polepené oriešky so sušeným ovocím a také. Tých sme mali so sebou asi 364 a aj za pochodu chrúmali a dobíjali energiu. Osobne si myslím, že len vďaka tomu som to prežila.

Náročná polovička

Na trase sú rôzne body, ktoré prejdeš. Na úvod Soda springs a možno jediný závan vody. Väčšina ľudí sa tam nezastavovala, my sme si tam dali raňajky a pozorovali sopečné nekonečno. Dosť som sa obávala takzvaných Devil stairs, diablovho schodišťa. Popravde, bolo to náročné, ale keď sa na to pozriem spätne, nebolo to nič oproti celej druhej polovici túry. Miestami ideš cez obrovskú rozľahlú ničotu piesku a potom sa driapeš na Red Crater. Najznámejší záber Tongarira alebo aj Emerald lakes sa ti naskytne práve pri zostupe cez kopy sopečného piesku z tohoto najvyššieho bodu tvojho dňa. 1880 m.n.m. Si pán sveta a zvládol si vyliezť na kopec.

Na ľavo časť výstupu po Devil Staircase a napravo zostup z Red Crater

Keď už si myslíš, že máš najhoršie za sebou, prichádza zostup dole. Niekoľkohodinový zostup dole. Nevravím, že to celé nestálo za to, ale posledných 10 kilometrov (z 20, prakticky celá druhá polovica) bolo extrémne náročných. Fyzicky a hlavne aj psychicky. Nič len pohľad na vlniacu sa cestičku nekonečného zostupu cez alpínsky porast. A to som ešte v polovici dostala migrénu alebo úpal alebo oboje a myslela som si, že sa dozvraciam. Tiež si myslím, že v tom čase sa začal písať koniec mojich dvoch nechtov na nohe.

Posledných 10 kilometrov je iba toto a tam niekde vzadu úplne hore na fotke je tvoj cieľ

Čo som sa (o sebe) naučila

Tongariro ma naučilo hlavne to, že moje telo zvládne omnoho viac, ako si myslím. Aj keď som ešte tri dni po tom bola superdochrámaná. Aj keď ma Tongariro pripravilo o dva nechty na nohách. Aj keď som bola počas posledných kilometrov superfrustrovaná a rozbitá. A samozrejme po roku sedenia za stolom v kancli s neexistujúcou kondičkou. Ver tomu, že po Tongarire moja kondička exponenciálne vzrástla, aj keď som pár dní nevedela chodiť. Tongariro ma tiež naučilo, že keď ti niekto povie, že druhá polovica bude stokrát horšia ako prvá, tak mu máš veriť a brať to do úvahy.

Na záver pozdravujem všetkých, čo sme po ceste stretli a tento šialený trek odchodili v tichošlapkách a tenučkých teniskách. Všetka česť, odvážnym bláznom patrí svet, ale určite aspoň nestratili nechty na nohách ako ja.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.