Cítim sa trochu mimo a neviem kde je problém. Ale nie že mimo mimo, všetko je v podstate okej, život beží, len som tak trochu posunutá. To je presne to slovo, čo na mňa raz niekto použil a teraz si myslím, že dokonalo vystihuje to, ako sa cítim. Nedobre. Ani tak ani tak. A tak hľadám riešenia tam, kde nie sú a ja si myslím, že sú a teda rozhodla som sa obmedziť. Od dnes nech som obmädzená.
Kapsulový šatník. Nič nové pod slnkom a ani som si nemyslela, že k tomu smerujem. Nepovedala som si jedného pekného dňa (vlastne to bola jedna hodina ráno), že idem si urobiť kapsulu. Len to začalo tak, že som po dlhých týždňoch nespokojnosti nevedno s čím začala vyťahovať veci zo skrine a radikálne som sa zamyslela nad tým, že tam ešte stále trčia veci, ktoré nenosím, nechcem nosiť, ale zároveň cítim povinnosť ich nosiť, keď už tam sú. Dáva to zmysle? Podľa mňa vôbec, ale popojedem. Ber v úvahu, že som si odkukala celú sériu upratovania života s Marie Kondo a aj tak to na mňa nezabralo až tak ako dnes v noci.
Takže som tak vytriedila celú skriňu a na štendri v izbe som si ponechala to, čo by som chcela nosiť a čím by som sa chcela vyznačovať. Kukám na to. Medzitým som našla obriu hnedú asi kávovú škvrnu na kašmírovo vlnenom svetri Jil Sander, zdesila som sa, a tak medzi týmto psycho stavom o druhej ráno ešte ručne periem sveter a predtým drhnem umývadlo, aby sa ten sveter nezašpinil ešte viac.
A tak je zrazu už tak pol štvrtej ráno a ja kukám na to, veď to je čistá kapsula! A je to teda riadne temná kapsula to ti poviem. Nejako som na dvadsať5ku dozrela do temnej vlny a do popuku napchala môj prvý remix bag. A ešte vyradila tak sto vecí, ktoré zajtra pridám aj na môj malý sekáč. Nemožno všetko zverovať korporáciám a na swapy už neverím. Optimizmus strieda skepsa a svet je zasa v rovnováhe.
To, či toto bolo riešenie môjho neexistujúceho problému sa dozvieme až po čase, prirodzene. Keď snáď konečne dám svoj shit together a budem zasa tvorivá a aktívna na poli kreatívnom, budem to dávať za vinu tejto noci svätojánskej. Lebo ono vraj niekedy leží riešenie fakt niekde úplne inde, ako problém, takže ostávam pozitívna, že toto nočné vyčíňanie na dačo bolo a do diára značím jedno slovo v kapitálkach - KONZISTENTNOSŤ.
Kapsulový šatník. Nič nové pod slnkom a ani som si nemyslela, že k tomu smerujem. Nepovedala som si jedného pekného dňa (vlastne to bola jedna hodina ráno), že idem si urobiť kapsulu. Len to začalo tak, že som po dlhých týždňoch nespokojnosti nevedno s čím začala vyťahovať veci zo skrine a radikálne som sa zamyslela nad tým, že tam ešte stále trčia veci, ktoré nenosím, nechcem nosiť, ale zároveň cítim povinnosť ich nosiť, keď už tam sú. Dáva to zmysle? Podľa mňa vôbec, ale popojedem. Ber v úvahu, že som si odkukala celú sériu upratovania života s Marie Kondo a aj tak to na mňa nezabralo až tak ako dnes v noci.
Takže som tak vytriedila celú skriňu a na štendri v izbe som si ponechala to, čo by som chcela nosiť a čím by som sa chcela vyznačovať. Kukám na to. Medzitým som našla obriu hnedú asi kávovú škvrnu na kašmírovo vlnenom svetri Jil Sander, zdesila som sa, a tak medzi týmto psycho stavom o druhej ráno ešte ručne periem sveter a predtým drhnem umývadlo, aby sa ten sveter nezašpinil ešte viac.
A tak je zrazu už tak pol štvrtej ráno a ja kukám na to, veď to je čistá kapsula! A je to teda riadne temná kapsula to ti poviem. Nejako som na dvadsať5ku dozrela do temnej vlny a do popuku napchala môj prvý remix bag. A ešte vyradila tak sto vecí, ktoré zajtra pridám aj na môj malý sekáč. Nemožno všetko zverovať korporáciám a na swapy už neverím. Optimizmus strieda skepsa a svet je zasa v rovnováhe.
To, či toto bolo riešenie môjho neexistujúceho problému sa dozvieme až po čase, prirodzene. Keď snáď konečne dám svoj shit together a budem zasa tvorivá a aktívna na poli kreatívnom, budem to dávať za vinu tejto noci svätojánskej. Lebo ono vraj niekedy leží riešenie fakt niekde úplne inde, ako problém, takže ostávam pozitívna, že toto nočné vyčíňanie na dačo bolo a do diára značím jedno slovo v kapitálkach - KONZISTENTNOSŤ.
