Free Lines Arrow ♥ D.

Kučeravé myšlienky.

Môj život v aktuálnej nutshell:
- dni počítam na čajové vrecúška
- stalkujem Lisabon na instagrame, sporadicky blúdim na stránky ponúkajúce ubytko a v hlave spriadam nekonečné výpočty a diferenciálne rovnice ako z nastávajúceho polroku vykorčuľovať bez odratých uší a psieho tridsiatku a podobne
- do toho upratujem, stále čosi iné, dnes to schytala kúpeľňa, včera skriňa; bakalársky život má svoje úskalia, potom sa o jedenástej večer na snapchate ľutujem s @mariliskova, že som nič nenapísala
- furt predávam foťák aj iné veci vrámci duševnej očisty, v nasledujúcich dňoch sa chystám vytriediť aj nejaké obľúbené kúsky, lebo až tak veľa ich jeden človek nepotrebuje (som zistila na staré kolená) a takýmto tempom možno raz dospejem k minimalistickému životu (tak o 10 rokov)
- prejavil sa u mňa zvýšený záujem o youtuberskú scénu a absenciu socializácie kompenzujem duchaplnými videami beauty vlogeriek, čo má za následok znižovanie inteligenčného kvocientu bankového zostatku a relaxačné pobyty v drogérii (rada sa tam ponevieram aj keď nie často)
- dala som si predsavzatie, že si novú časť novej série Game of Thrones pozriem až budem mať 20 strán čistého bakalárskeho textu a nonšalantne preskakujem akékoľvek náznaky spoilerov na asociálnych sieťach
- idem si furt môj classical music playlist s blahodárnymi edukáciu_stimulujúcimi účinkami (lepšie ako guarana), no čudujem sa odkiaľ sa tam nabralo 8 followerov


Zajačie úmysly.

Veľké veci sa dejú v živote malej kybernetky, čo vám poviem. Okrem toho, že som...
- v sebe objavila lásku k botanike a moja africká fialka má už presne 11 (slovom jedenásť) kvetov (čo je vskutku zarážajúce, kedže som ten typ človeka, ktorému zakape aj kaktus)
- absolvovala technologickú prax a snažila sa zmeniť nemenovanú IT firmu pomocou umelej inteligencie na temer nezávislú energetickú veľmoc za pomoci agregovaného napájania škrečkov (ale nie, vážne veci, tých škrečkov som napokon z eseje vymazala)
- sa strašne veľmi mega opúšťala z vysokoškolských povinností, ostatne ako vždy
- ukončila šiesty semester a jednu skúšku už mám v kapse
... sa stala taká vec, že ak všetko dobre pôjde a svet sa bude krútiť správnym smerom, už od septembra vám tu budem zvestovať mladej devy príhody a skúsenosti od Atlantiku, okupovať teplé miestečko na Pyrenejskom polostrove, moja vyhladovaná nomádska duša zase raz dostane výživnú porciu expatskej polievky a hrozí, že moja esteticko-úchylácka vášeň pre vzorované kachličky nadobudne ešte obludnejšie rozmery, lebo však Lisabon!


Airbnbíčko v Bratislave?

O vychýrenej službe Airbnb [érbíenbí] som vám tu achkala už neraz, no nedá mi nepozastaviť sa ani nad naším Bratislavským ubytkom. Už som videla čo to, naposledy v Budapešti to skončilo fiaskom, lebo vyberal chlap Cibiscuit (nechcem znieť overferministicky, no je to tak). Pre náš predĺžený víkend ešte kedysi pred mesiacom ostal výber na mne a môžem s kľudom angličana prehlásiť, že toto bolo najkrajšie ubytko, v ktorom som cez airbnb bola. Všetko prebehlo super, byt vyzeral naživo tak ako na obrázkoch, naša milá teta hostiteľka nás čakala v dohodnutý čas v byte a dokonca nám prichystala pečivo a čosi do chladničky, také maličkosť a predsa to zanechá obrovský dojem. Byt a prístup bol totálnym opozitom toho, čo sme zažili naposledy v Pešti, a dokonca na rodnej hrude, kto by to bol povedal...

 

One thesis page a day, keeps doctor away.

Žiaden čas nebeží tak rýchlo ako ten, ktorý zostáva do odovzdania bakalárskej práce. Na jednej strane dobre, bude to rýchlo za_mnou, na druhej strane zle - slovo nestíham nadobúda vcelku dekadentné rozmery. Ale zas len trochu preháňam a dramatizujem, pozorný čitateľ si z toho už ani nič nerobí, dráma je moje stredné meno. I keď som sa tak nad tým minule zadumala, mňa to v podstate aj baví, trápiť svoju kapustnú hlávku zložitými informáciami a prapodivnými algoritmami, kebyženie asi neštudujem taký psychadelický odbor akým je kybernetika. A možnože som iba mentálna selfmasochistka. Každopádne, moja prítomnosť v tomto textovom editore v týchto nehostinných časoch je neklamným znakom toho, že som napísala ďalšiu stranu (bez obrázkov!) a že sa takto skromne odmeňujem. Paradoxne ďalším vyťukávaním do klávesnice, z blata do kaluže, z editoru do editoru. Koľko málo stačí ku štastiu zúfalej pisateľke bakalárky...