Let me talk about - Bloggerské dúhy a nedúhy

Už dlhšie asi štyri roky pozorujem tento náš česko-slovenský blogový svet {vraj blogosféra je hnusné slovo,ale iné pomenovanie už nemám v zálohe}, a ako správna blogerčička s antropologickými sklonmi, čo-to som už aj vyobservovala. 

Na úvod vás však musím upozorniť, že sú to moje viac ako subjektívne názory, ktoré nemusia byť kompatibilné s vašimi. Nevycucala som si ich však z prsta, článok mám rozpísaný, odstatý, premyslený a vyležaný už nejaký ten piatok, čiže možno na tom i niečo bude. Popravde ležal tu v konceptoch skoro rok! Snažila som sa písať ako ultimate polopatista, tak snáď sa pochopíme. Každopádne, som zvedavá na váš názor a príjemný nadhľad vám želám!

505.

Posledné dní mi bežia rýchlosťou priemerného Higgsovho bozónu, no predsa sa našlo 15 minút medzi dukátovými buchtičkami a prednáškou, aby som vás tu mohla vizuálne obšťastniť  mojim virtuálnym pseudoleporelom zo života kybernetičky. Posledný týždeň bol riadne hektický, stihla som dekrementovať moje IQ o tridsať bodov, programovať 4875 hodín in a row (preháňam as usual) ba aj presťahovať polku izby. No a kedže vám píšem z klávesnice, kde ak chcete napísať P, musíte prekonať hranice vlastnej trprezlivosti a ja ju ešte dnes potrebujem, porúčam sa a pekný zvyšok pondelka prajem.

Fluorescent Adolescent.

O budúcnosti:
Poslednou dobou prispievam pomenej, no takú peknú message som dostala, že som musela už niečo vyplodiť. Aj tie priority sa zas posunuli o krok ďalej, lebo tak... Ak raz človek nemá istotu a sebavedomie, ani 4875 vínnych praliniek mu ju nevyčaruje, že? Po krátkej odbočke sa z vôd umeleckých vraciam nazad na cestu za vyšším vzdelaním, ktorá mi teda ide podstatne lepšie ako to druhé. Okrem toho, klavesnica mi horí od premotivovanosti, píšem totižto motivačné listy pre erasmusy, držte palce! Ak toto výjde, umriem šťastím, ak nie tak sa hodím o zem asi, ale najskôr sa nestane nič. Každopádne je to topic nr. 1 teraz pre mňa.

O dnešku:
Dnes idem fotiť Killing the Antibull, ak ste z Košíc a pociťujete deficit umeleckého vyžitia, určite sa zastavte na kus performance do Déžavú!

O včerajšku:
Človek by netušil, koľko vzruchu spôsobia kytky na hlave. Podobné pocity mnou zmáhajú ako i slečna z blonďavého vesmíru opísala. Aké jednoduché je v týchto zemepisných šírkach vychýliť ľuďom v trolejbuse zraky z ich bežných rovnovážnych polôh ala pohľadu do blba či do zeme. Niekedy by ma to trápilo možno aj, no teraz sa už len pousmejem a slečnám čo si nás pri fotení v parku skúmajú na prednej kamere pekne zamávam, však mám dajakú francúzsku výchovu [ako by povedala bývalá triedna na strednej, pozdravujem].
A nabudúce ešte väčšie kytky!

Všetko sa dá zjesť.

Moje uplynulé dní vyzerali asi nasledovne: škola, ginko, husle, husle, husle, spánok, škola, husle, husle, zápočet, husle, husle, káva, husle, husle, husle, fotenie, husle. Trošku som reorganizovala priority na dobu neurčitú, takže veľa času, teda popravde žiadny už na blog neostal. Dokonca namiesto podradných televíznych programov pozerám prednášky z elektrotechniky a to už je čo. Tak by som vám to tu chcela trošku vynahradiť nádielkou v podobe fotografického materiálu z dielne Vrabčiaka (fbpage ale nemusíte tam klikať, ajtak tam nič nedáva).
Porcelánovú bundičku šľahnutú folklórom (ktorá vo mne evokuje cibuľkové taniere) (ktorá vyzerá v skutočnosti lepšie ako na obrázku, všetky palce hore) som vám už ukazovala pred pár dňami i tu, stihla som ju párkrát prevetrať a ono je to asi väčší pútač zrakov ako lakovky, že fakt. No mne sa preveľmi páči, takže určite nezostane na vešiaku visieť úhorom.
Okrem iného, veľmi ma teší grejpovský čiastočný line up a moja radosť exponenciálne rastie s každým ohláseným menom. Klaxons, La Roux, Le Payaco, Bombay Bicycle Club.. blablabla. Teší ma to sťa prvé fialky na typickom spote pri škôlke, juuu!