LISABON X. - Parque das Nações

Desiaty júl. Presných desať mesiacov života v krajine, kde sa
- i čas stáva o trochu viac relatívnejším a svet pomalším,
- i nemožné sa stáva možným, alebo aj robiť skúšku zo štatistiky po portugalsky, okéj
- i sny plnia, alebo aj last minute lístky na Cage the Elephant a zážitok, čo prekoná očakávania
- i vytancuješ na brazílsku hudbu v artcase aj keď nevieš tancovať a random portugálec ťa to učí
- i naučíš, že nemusíš byť na všetko pripravený v živote
- i prostrediu prispôsobíš, niekedy doslovne a vždy neplánovane
- i domy odievajú do prúžkov alebo do tých najkrajších kachličiek a kde sa ty odievaš do divných vecí a cítiš sa pri tom úplne prirodzene
- ocitneš na tých najkrajších plážach, no niekedy ťa oceán proste hodí o zem, ale o tom je asi život
- konečne odhodláš robiť to, čo ťa baví
- tvoja asociálna stránka (ak existuje) nalomí pod ťarchou portugalskej prívetivosti
- ocitneš na súkromných koncertoch na tajných miestach ak veľmi chceš
- proste meníš za pochodu, rastieš, dospievaš. Nachádzaš sa.


  Cage The Elephant - Cigarette Daydreams   

LISABON IX. - Village Underground.

Lisabon je nový Lisabon a tak je. Človek by ani neveril, že som tu ani nikdy nechcela ísť. Ako nie že nikdy, ale vôbec to nebola moja erasmácka destinácia číslo 1, však niektorí viete, moje srdco horelo pre Budapešť. No ocitla som sa tu a s nulovými očakávaniami a znalosťami o Lisabone žijem svoj portugalský disko indiepříbeh, vďaka superfixe [to je akože kúl po portugalsky] amigom objavujem tajné zákutia a ani sa nestačím diviť, akým smerom sa môj život uberá a akého človeka tu zo mňa tento atlantický vzduch formuje.


  The Doors - Light my fire