Free Lines Arrow ♥ D.

I will shit on everything you love.

Život plynie v relatívne pokojných koľajách - nákupnomaniačske opúšťance v práci, víkendový oddych v lone prírody, zbavovanie sa vecí a na pozadí tejto harmonickej idyly je jeden veľký mentálny žalúdočný kŕč alebo aj Dominika verzus Lisabonské ubytko. Keby ste videli aké brutálne analýzy vyvíjam nad fotkami izieb, nejeden antropo_architekt by bol na mňa právom pyšný. Overthinkujem aj neoverthinkovateľné až sa tým vytočím sama nad sebou. Vybrať si izbu na diaľku na nete je hotová ruská zoznamka, čo vám budem hovoriť. Dnes to ale fakt už kúpim, tak držte palce a neoverthinkujte ako ja.


VIDEO - POHODA 2016.

Pohodové videjko na svete skôr nežbykto čakal. Sama som prekvapená, no na strihanie som sa tak tešila až som to porodila za dva voľné večery. K Pohode konkrétne sa vyjadrím ešte vo fotočlánočku, tuto by som sa chcela vyjadriť len k mojej novej canoneos760D láske, vďaka ktorej sa záberčeky zdarili tak ako sa zdarili. Teda ani už ani nie tak nová, dopriala som si ešte pred bakalárkou, no až teraz sa mi podarilo dať dokopy čosi zmysluplné s čím by sa dalo aj pracovať. Moje vďaky idú touto cestou zootikovi, že nás na našu prvú Pohodu vzal, Tiborovi, že pomohol čoto natočiť a mojim obľúbeným radostníčkam za kopce_srandy.

 

Pohoda 2016.

I dostalo sa mi potešenia zapohodovať si. Musím sa vám takto na úvod priznať, že hoc už dávno nie som festivalová panna a čo to som si už zažila, na Pohode som ešte nebola. (#škandál) Preto keď sa ma Veronička zo zootu opýtala, či by som chcela ísť, moc som sa ani nad inou ako kladnou odpoveďou nezamýšľala... 

Ó vlasy, utkané z jahodovej peny.

  Poznámka vytepaná do klávesnice v stave najväčšieho vytrženia:  

Ten pocit, keď si nafarbíš vlasy na hnedo po takmer štyroch ryšavých rokov, celkom si to ešte neuvedomuješ, po hodke farbu zmyješ, nasadíš rituálny turban ženy pripravenej zmeniť svet a čakáš. Zadrbávaš sa na jútube a pozeráš videá ako sa chlapík zbavil všetkého svojho oblečenia a potom to zrazu príde. Ideš do kúpeľne, predkloníš sa, zložíš ručník a zatrasieš hlavou ako na metalovom koncerte na ktorom si nikdy nebola. Presne trikrát lebo trojka je šťastné číslo, na tretí krát divoko zdvihneš hlavu a zrazu sa konfrontuješ v zrkadle. Pocity sťa John Snow pri znovuzrodení v siedmej sérii Game of Thrones. Konečne vidíš seba. Po takmer štyroch rokoch vidíš fakt seba. Nie dievča, čo to hrá na ryšavku, ktorou sa aj napriek všetkým farbám sveta nestane, lebo každou sekundou ju zrádza zub času odkrývajúc stále väčší odrast. Vidíš seba, dievča, ktoré si na dvadsaťdva rokov uvedomilo, že nemusí byť ryšavé aby sa cítilo krásne a príťažlivé. Povedala by som, že vlasy nás ženy vedia o živote veľa naučiť. Mučíme ich, farbíme, striháme, žehlíme, fénujeme, zapletáme. Hráme sa s nimi, keď flirtujeme a nadávame na ne keď sa nám v zime motajú sťa študent kybernetiky po troch promile a obhájenej bakalárke. Striháme ich po búrlivých rozchodoch a meníme tým svoje životné vodorovnováhy. Tie moje ma naučili, že... sú to stále len vlasy. Môžem ich ostrihať a nič pritom necítiť ako Summer v 500 Days of Summer alebo farbiť donekonečna na ryšavo a cítiť sa krásne a príťažlivo a umelo si zvyšovať sebavedomie pomocou peroxidu vodíka a amoniaku. Nemôžem ale povedať, že mi to nepomohlo a že som sa ako ryšavka necítila super no... Niet nad pocit cítiť sa krásne v prirodzených črtách. Návrat k pôvodnej farbe pre mňa znamená návrat k môjmu budúcemu ja. How fucked up is that? Lebo príroda je ajtak naj dizajnérka a to čo nám každej nadizajnovala za pigmenty nám ajtak pristane najviac, alebo...?