Free Lines Arrow ♥ D.

Airbnbíčko v Paríži

Pri výbere ubytka na výletoch sa snažím o to, aby už aj ono samotné bolo jedným zo zážitkov, na ktoré sa dopredu teším. Veď ostatne, ak by som chcela neosobnosť hotelovej izby, tak idem do hotela, či? Samotný výber beriem veľmi vážne, minimálne tak vážne ako výber knižiek v knižnici. Výsledné bydlo je tak zložitou nelineárnou funkciou viacerých premenných a to
- lokalita
- cena
- fotky
- intuícia
- cena voči lokalite
- cena voči ponúkanej izbe či bytu
- trošinku aj estetika prostredia, jasné, ideš tam iba spať, ale ak si môžeš vybrať, určo si aj ty vyberieš  estetickejšiu možnosť ak to nezasahuje moc do finančného limitu (a vidíš o tom som hovorila, nelinearita človečiny a rozhodovania)
- recenzie od iných ľudí
- to niečo navyše

Izraelské estetično

Bystrému oku isto neušlo, že som svoje neuróny vzala zrelaxovať po poslednom skúškovom do Izraelu. Konkrétne Tel Aviv, áno, presne ten, kde pred dvoma dňami zatvorili letisko kvôli konfliktu a presne ten, kde pred troma dňami zrušili lety z Košíc. Náhoda? Ja si myslím, že áno a zároveň, že mi bolo dožičený kúsok asi šťastia v tejto hre udalostí menom svet. Neviem si predstaviť, čo by bolo teraz, ak by sme si pobyt predĺžili o tri dni, asi by som tam ostala navždy. (Čo by sa mi asi páčilo.) No ale dnes som chcela o inom. O pekných veciach, estetike, líniách, archiporne.

Pre nadšencov krásna ako som ja sa blízko Tel Aviv v meste Holon nachádza Dizajnové Múzeum. Easy, povieš si. Aj my sme si povedali, easy a že určite tam chceme ísť, nech to stojí čo to stojí. Ono človek si uvedomí až na mieste, že to nie je také jednoduché keď ti naplánovaná trasa zlyhá, pôvodná zastávka neexistuje a nemáš net v mobile (alebo aj megabajt za 16247€ všakže), keď všetko je v hebrejčine, aj keď na internetoch písali, že je to tu paralelne v hebrejčine, arabčine a angličtine - no jasné! Všetky autobusové zastávky majú poriadky po hebrejsky, čiže keď ich čítam ja, tak je to asi “dhshgdhsjsjdbdbehmechbuch”. Potom niekde nasadneš a vystúpiš o 2526 km inde ako máš, ale aj také si treba vyskúšať. S trochou snahy napokon všetko dobre dopadne, väčšinou.

Ja osobne som bola ohromená, že aké múzejko to majú v takom meste, i keď je to nalepené na Tel Aviv, nie je to Tel Aviv, takže vcelku zaujímavosť a potom ako vstúpiš (hej hej hneď potom ako ti skontrolujú tašku či si neprišiel v mene viery či neviery rozflákať dizajn na framforce) už len kukáš hore dole doprava doľava na tie línie a vlnky a nechápeš.

K dizajnu vnútri, expozícia bola venovaná izraelskej ikone Ronit Elkabetz, jej šatníku a životu, čo bolo pre mňa celkom nové, kedže som nemala šajnu kto to bol. Dozvedeli sme sa, že Ronit zomrela na rakovinu pred dvoma rokmi a táto výstava bola venovaná jej pamiatke. Zvláštne, zamyslela som sa tak nad tým, čo tu po nás ostáva a ako nás to definuje. Po Ronit ostalo množstvo šiat a vecí, fotky ako sedí na záchode a užíva života, jej nedokončené navrhované šaty, veľa myšlienok. Prinútilo ma to premýšľať nad sebou semou, akými vecami a myšlienkami sa obklopujem, ako ma to definuje, chcem to takto?

Zo života hmyzu #1

Minule keď som sa sprchovala mi skrsol v hlave nápad, že nahlas si denníkovať moje životné progresy. Ako som si v hentom článku napísala, že chcem sa každý deň učiť nové veci a čítať, cestovať, že by nebolo naškodu písať o tom, ako mi to ide a čo fajné som prečítala, videla, naučila sa a aj dajaké moje plytké materiálne túžby, čo mám momentálne v záložkách a očumujem, že kedy bude cena priamo úmerná mojej ochote investovať. I keď to zvyčajne končí tak, že idem kúpiť martensy a kúpim letenku a ubytko do Tel Avivu.

To čo denne robíme, čo čítame, na aké veci sa kukáme a celkovo ako si zvolíme naplniť náš voľný čas nás formuje. Asi najviac. Možno sa týmto dakto inšpiruje. Ale pšt, čítaj ďalej...

Som ten človek, čo...

Na najpopulárnejšej sociálnej sieti sa nám vyskytol taký nešvar, mexická vlna intimity, 5 faktov, ktoré o mne, o nej, o ňom neviete. Kedže v mojej povahe je pravidelné emitovanie podivínstiev priam zakódované (a preto už dávno všetci vedia, že som nášmu psovi v detsve dala celú čokoládu Deva), úplne chápem, prečo má táto reťazovka taký úžasný dosah aj napriek tomu, že iba možno polovica ľudu to miluje a druhá polovica napíše, že reťazovky neznáša, ale aj tak vám povie svojích päť. Prečo? 

Ako Stefan Sagmeister v jednej zo svojich kníh hovorí
"Everybody who tells the truth is interesting."
A nás stále bavia cudzie životy a pravdy. Takúto odvážnu generalizáciu som vrhla do hlbín internetu, samozrejme vidím len do hlavy svojej a isto sa nájde aj človek, ktorého nezaujíma nikto iný okrem neho samého, no podľa počtu faktov, ktoré som už na instastories prečítala o náhodných ľuďoch - asi tak 1525, súdim, že dačo na tom bude.  Kedže máme len ten svoj jeden život a obmedzený počet rozhodnutí a ich následkov, je zaujímavé dočítať sa podivnosti iných. Preto aj veľký hejter reťazoviek o sebe napíše, no predtým nám všetkým dá vedieť, že to vlastne neznáša. 

A kedže mňa baví všímať si na sebe všeliaké deviácie od normálu, poviem vám aký som človek. (Popravde, tento článok som mala rozpísaný ešte pred reťazovkou a prišiel mi veľmi vhod. Sú to také veci, ktoré som si za poslednú dobu na sebe uvedomila, že cink.)