LISABON I. - Dni s prívlastkom prvé.

Zajtra to budú dva týždne čo mi moje zodraté päty omýva atlantický oceán a čo som sa nezmohla ani na bodku na blogu. Život tu plynie o hodinu pozadu, o čosi pomalšie a predsa rýchlejšie. Nikto sa nikam neponáhľa a predsa sú hodiny akosi tesnejšie. Asi ako Lisaboňské uličky. Prvé dni boli bezstarostné. Bez školy, administratívy, povinností. Ľahkosť bytia sa vznášala nad spoločnými raňajkami a piesok bezstarostných dní vytriasam z batohu na prednáškach ešte dodnes. To, že ma život chce niečo dôležité v nasledujúcich piatich mesiacoch naučiť som vedela už v momente prekvapenia, keď som sa dozvedela, že žijem so štyrmi chlapmi. Chlapcami, pardónček. A že ma učí, to by ste kukali. Zajtra to budú dva týždne čo som tu a dvadsaťtri rokov čo som na svete. Nie je to nádhera?

  Cage the Elephant - Cigarette Daydreams  

Dni s prívlaskom posledné.

- posledné dni na Slovensku sa nesú v znamení žalúdočných kŕčov a neutíchajúcej insomnie vyvolanej faktom, že to, o čom len hovorím a píšem, sa v piatok stane skutočnosťou.
- posledné dni, kedy sa nemusím starať o jedlo. O pár dní sa zas mením na pravekého človeka a každý deň bude boj o holý život lovca zberača.
 - posledné dni v práci. Musím uznať, že mi to aj bude chýbať. Som tak trochu autista a libujem si v stereotypoch. Zvykla som si, je zo mňa ryba vo vode, no niekedy je potrebné rieku vymeniť za oceán.
- posledné dni oddychu. Po vylodení sa v Portugalsku mám ešte týžden než začne škola. Celý týžden pri oceáne chápete? Lisabon hlási 35 stupňov a Domčisko si môže nachvíľku oddýchnuť. Teda nechápte ma zle, bez práce nie sú koláče doláre a bez práce by som nemala za čo oddychovať. Teším sa.
- posledné dni posledných dní. Posledné dni vášho leta sú mojimi prvými. Šialené čo?