Filipínske poznatky

Prvá septembrová nedeľa, prvý z mojich cestovateľských restov –  filipínsky článok. Na Filipínach sme s orchestrom strávili jeden celý júlový týždeň (minulý rok) a kedže som sa so Štofkou dostala do rodiny, naskytli sa mi priam ideálne podmienky na moje antropolo a zoologické pozorovania:
– enormne obrovsko_gigantický hmyz – hlavne pavúky a motýle
– filipínčania nepoužívajú pri stolovaní nožíky. To bol pre nás asi najväčší kultúrny šok, krájať párku či rybu lyžicou bolo viac než zábavné, no možno to vysvetľuje ich nekonečnú mierumilovnosť
– malinkaté sladké banány, ktoré sa ti zmestia do dlane proste chceš
– ako prvú info v novom susedstve sme dostali naznámosť, že sused griluje psy
– je zaujímavé sledovať ako sa mení mcDonaldovská ponuka v rôznych krajinách sveta – raz sa stalo, že užuž odbaľujem burger a zrazu ryža. Celkovo vo všetkých filipínskych fastfoodoch dominuje ryža a je zaujímavé ako pristupujú k jednotlivým triviálnym problémom – do nápoja nedostanete slamku ani viečko aby ste neprodukovali zbytočný odpad
– Filipínčania milujú sladké. Všetko sladké. Od ľadového čaju cez fialovú extra sladkú zmrzku až po ovocie a zemiaky. Majú z nich sladké úsmevy.
– krajina kontrastov – malé koníky, párky a banány pre veľké rodiny s veľkými autami
– vďaka pobytu v rodine sme mali možnosť ochutnať filipínske mango – v roku 1995 uznané za najsladšie ovocie na svete alebo rambután čo v preklade znamená chlpatý (niet sa čomu čudovať)
– ďalšie divotvorné ovocie – atis – ktoré pestoval ocko našej hostiteľky a ktorého chuť by som definovala asi takto: „when banana was hanging around with peach“, inak veľmi divné, nevedela som sa rozhodnúť či mi chutí alebo nie
– daň za pobyt na rovníku – prežili sme si tajfún sily 3/4 a poviem vám teda, že toto zažiť nechcete. Neskutočne to otriasalo celým domom, ja som sa teda moc nevyspala no Filipínčania to brali ako another búročka, spali si doslova s kľudom angličana Filipínčana

Foto_dokumentácia a to doslova, súhrn fotiek z mobilu.


V lietadle ma prekvapil hlavne aktuálny a fajnový výber hudby a filmov, každý si príde na svoje. Takisto obedy a večere vo vzduchu častokrát lepšie ako na zemi, no ajtak naj boli dezerty!


Na Dubajskom letisku sme strávili asi 6 hodín a najviac ma na ňom bavila tá rôznorodosť národov, taký obrovský multikultúrny (hlavne teda ázijsko.africký) úľ.


Nikdy nevieš čo piješ!


Do Manily sme prileteli neskoro večer (+- s tými všetkými časovými posunmi) a v našom hosťovskom domčeku nás čakalo suši, životné challenge započali.


Extra sladký čaj a extra sladká zmrzka, to ste ešte mali vidieť tie európske dilemmy – piť či nepiť, predsa nie je to taká sranda piť vodu z kohútika (a jej produkty) na rovníku.


Psychadélia v backstage. 


Naša Eris nás pred koncertom v Parku vzala na výlet do Intramuros tzv. Stará Manila alebo teda kúsok Španielska v Manile.



Aj takto vyzerá fastfood na Filipínach. Ryža, všade samá ryža a mini vajíčka!


Generálka pred koncertom v parku, najextrémnejšie podmienky evr, asi tak sto stupňov bolo večer, vlastne ako celý čas všade v Manile.


Áfterka, na túto noc mám veľmi divoké spomienky, San Miguel sa dostal na čiernu listinu.


Naj donaty na svete!

 
Pôvodne sme mali ísť na túru na sopku tam kdesi v diaľave, no pre nepriaznivé počasie sme nakoniec zakotvili v zábavnom parku Tagaytay.

 
Mestská hromadná doprava na ázijský štýl.

 
Posledné momenty v našom hosťovskom domčeku, divotvorné suveníry a dedkova zbierka značiek.

 
Filipínčania nemajú GATE 13. Náhoda? Ja si myslím, že nie!


A to je vše přátelé, prežili sme tajfún aj 549 hodinovú cestu a v hlavách a kufroch si odniesli so sebou kúsok Manily.

Ak by vás zaujímala aj prvá časť ázijskeho dobrodružstva, klik sem.

4 thoughts on “Filipínske poznatky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.